Maďarská vláda sa v klimatických otázkach vidí ako šampión, odborníci tvrdia opak

Podľa sebahodnotenia vlády si Maďarsko v boji proti klimatickým zmenám počína dobre a vo vládnej rétorike sa neobjavuje otvorené popieranie klimatických zmien. Avšak toto pozitívne sebahodnotenie vlády je v rozpore s názormi odborníkov a dostupnými štatistickými údajmi.

Podľa komplexnej štúdie Political Capital o skepticizme voči klimatickým zmenám, ktorá analyzovala údaje z verejnej mienky, články v médiách a uskutočnila niekoľko rozhovorov s expertmi, bol vytvorený termín klimatický relativizmus. Tento termín označuje prístup, ktorý nepopiera samotné klimatické zmeny ani ľudskú zodpovednosť za ne, ale spochybňuje a zľahčuje závažnosť problémov s nimi spojených. Klimatický relativizmus dominuje v diskusiách aj vo vládnych opatreniach.

Termín „klimatický skepticizmus“ sa pôvodne vzťahoval na ľudí, ktorí popierali existenciu klimatických zmien. Dnes sa však používa aj na tých, ktorí veria v klimatické zmeny, ale nesúhlasia s vedeckým konsenzom o ich príčinách alebo ich dôsledkoch. Klimatický relativizmus znamená, že niekto uznáva klimatické zmeny, ale považuje ich za menej závažné, než ako sa často prezentujú.

Maďari veria v klimatické zmeny, ale majú aj iné starosti

Podľa údajov z verejnej mienky sa zdá, že klimatický skepticizmus je v Maďarsku nízky. Na základe reprezentatívneho prieskumu z roku 2022, ktorý uskutočnilo Centrum pre ekonomické a regionálne štúdie HUN-REN a ktorého sa zúčastnilo 3 tisíc ľudí, 47 percent respondentov súhlasí, že klimatické zmeny nastávajú, a ďalších 43 percent si myslí, že pravdepodobne nastávajú. Okrem toho 29 percent a 56 percent respondentov verí, že klimatické zmeny sú úplne alebo vo veľkej miere spôsobené ľudskou činnosťou.

Podľa Európskeho sociálneho prieskumu z roku 2020 sa Maďarsko nachádza na 17. mieste medzi krajinami EÚ v podiele ľudí, ktorí si myslia, že klimatické zmeny sú úplne alebo prevažne spôsobené prírodnými procesmi (7 percent v Maďarsku). Naopak, 45 percent Maďarov verí, že klimatické zmeny sú úplne alebo prevažne spôsobené ľudskou činnosťou (obrázok 1 nižšie).

Rovnaký prieskum ukazuje, že 10 percent obyvateľov Maďarska sa klimatických zmien vôbec alebo málo obáva, 47 percent sa ich obáva trochu a 43 percent sa ich obáva veľmi alebo extrémne. Tento podiel je pomerne priaznivý v porovnaní s inými európskymi krajinami zahrnutými v prieskume, napríklad so susedným Slovenskom, kde sa klimatických zmien veľmi alebo extrémne obáva 38 percent ľudí.

Obrázok 1: Myslíte si, že klimatické zmeny sú spôsobené prírodnými procesmi, ľudskou činnosťou alebo oboma?

Naopak, v prieskume Ipsos z roku 2022, kde si respondenti mali vybrať z viacerých položiek, len 46 percent Maďarov označilo klimatické zmeny ako niečo, čoho sa nedávno obávali. V najnovšom špeciálnom prieskume Eurobarometra z roku 2023, kde mali respondenti vybrať štyri z jedenástich najzávažnejších problémov, ktorým čelí svet, si klimatické zmeny vybralo len 33 percent Maďarov. Avšak, keď sa v tom istom dotazníku pýtali konkrétne na klimatické zmeny, 87 percent respondentov ich považovalo za vážny problém, pričom na stupnici od 1 do 10 označili závažnosť medzi 7 a 10.

Všetky tieto údaje ukazujú, že drvivá väčšina maďarskej populácie (80 – 90 percent) jednoznačne verí v klimatické zmeny spôsobené ľudskou činnosťou. Táto otázka však nie je pre nich prioritou medzi spontánne uvedenými problémami, takže ju respondenti nevyčleňujú ako závažný problém.

„Maďarsko je šampiónom v boji proti zmene klímy“

Štúdia Political Capital zistila tri hlavné naratívy o zmene klímy na oficiálnych vládnych kanáloch. Všetky zdôrazňujú, aké dôležité je bojovať proti zmene klímy a že vláda robí všetko, čo je v jej silách.

Objektívne ukazovatele a odborníci sa zhodujú, že medzi tým, čo hovorí vláda, a tým, kde sa Maďarsko skutočne nachádza v oblasti ekologickej transformácie, je veľká priepasť. Napríklad absencia environmentálneho portfólia je jasným signálom o tom, aká dôležitá je táto otázka pre vládu. Podľa indexu MIT Green Future Index je Maďarsko v roku 2023 na 29. mieste zo 76 skúmaných krajín, čo predstavuje pokles o päť miest oproti roku 2022.

Viaceré environmentálne organizácie vyjadrili obavy týkajúce sa Národného energetického a klimatického plánu (podľa nariadenia EÚ 2018/1999, ktorý vypracúva každý členský štát EÚ individuálne). Plán považovali za neúplný, s nekonzistentnými cieľmi a opatreniami, a údaje v ňom uvádzané neboli vždy dostatočne podložené.

Zmena klímy sa preceňuje: klimatický relativizmus v plnom prúde

Keďže pre vlády nie je ničím novým, keď sa chvália, výskumníci z Political Capital sa pozreli aj na centrálne organizované médiá kontrolované vládou. Väčšina týchto médií – takmer 500 – patrí do Stredoeurópskej nadácie pre tlač a médiá (KESMA), ktorá bola založená v roku 2018 ako zastrešujúca organizácia pre provládne súkromné médiá.

Preskúmaním približne 19 tisíc článkov z najväčších portálov zistili, že obsahujú zmes naratívov o zmene klímy, vrátane popierania klimatických zmien a konšpiračných teórií. Mnohé články tiež tvrdili, že klimatické zmeny sú preceňované, označujúc to za „klimatickú hystériu“, a že by sa mali riešiť konzervatívnymi opatreniami namiesto radikálnych, ktoré EÚ presadzuje, ako je zavedenie uhlíkovej dane alebo donútenie členských štátov znížiť emisie oxidu uhličitého.

To naznačuje, že vláda tieto naratívy toleruje, bez ohľadu na to, že tým vystavuje obyvateľstvo dezinformáciám.

Správna komunikácia o klimatických zmenách by mala zvýrazňovať ich vážnosť a zároveň nenavodzovať paniku, ale motivovať k pozitívnym krokom. Avšak vláda, aj napriek tomu, že ju riadi propagandistická mašinéria, sa tomuto prístupu nevenuje.

Práve naopak: od roku 2015 prebehlo 10 kôl takzvaných „národných konzultácií“ (vzhľadom na ich tendenčný charakter skôr push-polls) a niekoľko kôl kampaní, v ktorých šíri správy o vymyslených nepriateľoch ako George Soros, opozícia či Brusel.

Ďalšie tri konzultácie boli venované zmenám klímy. Prvá z nich, povinná verejná konzultácia v roku 2019, mala zozbierať názory občanov a organizácií na Národný plán čistej a klimatickej energie. Vláda však túto konzultáciu skryla tým, že ju zneviditeľnila a upustila od jej označenia za národnú konzultáciu. Druhá a tretia konzultácia, uskutočnené v rokoch 2021 a 2024, sa tiež nazývali „národné konzultácie“, ale neboli propagované ako na predchádzajúcich desať kôl. Tieto konzultácie obsahovali prvky „push-pollu“, ako boli napríklad pseudotázky a vyhýbanie sa skutočným problémom.

To všetko svedčí o tom, že hoci sa vláda teoreticky angažuje v boji proti klimatickým zmenám a nepopiera ich existenciu, prinajmenšom sa na ne nesústredí. Okrem toho, ak sa do problematiky začneme púšťať hlbšie – z hľadiska opatrení, komunikácie, prideľovania zdrojov a určovania priorít -, zistíme, že politika má tendenciu systematicky marginalizovať zmenu klímy, relativizovať jej význam a využívať ju na politické zisky, a to najmä prostredníctvom provládnych aktérov.