Maďarsko do stanoveného dátumu nevysvetlilo zjednodušenie podmienok pre dlhodobý pobyt a prácu občanov Ruska a Bieloruska. Európska komisia žiadala odpoveď a upozorňuje na bezpečnostné riziká a ich vplyv na celkovú integritu schengenského priestoru. V pondelok 19. augusta vypršala lehota, do ktorej malo Maďarsko odpovedať na otázky Európskej komisie týkajúce sa uvoľnenia pravidiel pre vstup občanov […]
Menej ako 1 min.
min.
Maďarsko do stanoveného dátumu nevysvetlilo zjednodušenie podmienok pre dlhodobý pobyt a prácu občanov Ruska a Bieloruska. Európska komisia žiadala odpoveď a upozorňuje na bezpečnostné riziká a ich vplyv na celkovú integritu schengenského priestoru.
V pondelok 19. augusta vypršala lehota, do ktorej malo Maďarsko odpovedať na otázky Európskej komisie týkajúce sa uvoľnenia pravidiel pre vstup občanov Ruska a Bieloruska.
Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson poslala začiatkom augusta list maďarskému ministrovi zahraničných vecí Sándorovi Pintérovi, v ktorom žiadala vysvetlenie týchto zmien v imigračnom systéme Maďarska.
Maďarsko nedávno zjednodušilo podmienky pre Rusov a Bielorusov, ktorí prichádzajú pracovať do krajiny, a umožnilo im dvojročný pobyt, ktorý je možné predĺžiť o ďalšie tri roky.
Aj keď vydávanie dlhodobých víz a povolení na pobyt spadá pod právomoc jednotlivých členských štátov, Johansson upozornila, že „takéto systémy musia byť starostlivo nastavené, aby neohrozili integritu spoločného priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach EÚ a aby sa dôkladne zvážili možné bezpečnostné dôsledky“.
Johansson požiadala Budapešť, aby odpovedala na jej otázky do 19. augusta. Európska komisia však do pondelka popoludnia odpoveď stále nedostala.
Kritici tvrdia, že by mohli viesť k tomu, že Rusom a Bielorusom bude umožnený trvalý pobyt, čo by mohlo v súčasnej situácii napätia medzi týmito krajinami a EÚ ohroziť bezpečnosť schengenského priestoru.
Začiatkom roka niektoré krajiny na čele s Českom presadzovali zákaz cestovania ruských diplomatov v rámci schengenského priestoru, pretože sa obávali špionáže, keďže po vstupe do zóny bez pasov by mohli voľne cestovať po celom bloku.
Osem severských a pobaltských krajín vrátane Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Lotyšska, Litvy, Nórska a Švédska, vyjadrilo v liste zaslanom do Bruselu obavy, že zmiernenie pravidiel zo strany Maďarska môže zvýšiť bezpečnostné riziko.
V reakcii na tieto obavy maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyhlásil, že zaradenie ruských a bieloruských občanov do programu nepredstavuje žiadne riziko, pretože všetci títo ľudia prechádzajú prísnou kontrolou pri vstupe do Maďarska.
Tvrdenia severských a pobaltských krajín označil za lži.
O tejto téme sa pravdepodobne bude diskutovať budúci týždeň na stretnutí ministrov zahraničných vecí a obrany EÚ v Bruseli.
Pred letnou prestávkou sa totiž rozhodlo, že sa augustové zasadnutie EÚ, zvyčajne neformálne, presunie do Bruselu namiesto Budapešti. Išlo o reakciu na kontroverznú návštevu maďarského premiéra Viktora Orbána v Moskve a Pekingu z pozície predsedníckej krajiny, ale bez mandátu EÚ.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
