Magnólia vám na jar nerozkvitne, ak ju teraz podceníte: november je jediný čas, keď ju viete zachrániť pred mrazom aj vysušením.

Magnólie sú nádherné len do tej chvíle, kým ich nezaskočí bezsnežná zima. Majú plytké korene, citlivé puky a ak ich v novembri neochránite, na jar budú len listy. Prinášam podrobný návod, ako magnóliu zazimovať, ktoré odrody sú najchúlostivejšie a čo určite nerobiť.

Prečo sú magnólie na zimu citlivé

Magnólia má tri slabé miesta: plytký koreňový systém, skoré zakladanie kvetných pukov a pupene, ktoré sa dajú ľahko prebudiť slnkom v januári.

V praxi to znamená, že rastlina môže v kalendári „mať zimu“, ale vnútri sa už chystá na jar – a jeden mrazivý nocľah jej tieto púčiky zničí.

Najmä mladé rastliny do 3–4 rokov sú náchylné na premrznutie a vysušenie vetrom.

Magnólie pritom často zamŕzajú nie v –20 °C, ale pri dlhom období bez snehu, keď pôda premŕza do hĺbky a korene nemajú vodu.

Tomu sa hovorí fyziologické sucho – rastlina má listnatý/ihličnatý aparát (podľa druhu), ale zmrznutá zem jej „nedá napiť“. To je dôvod, prečo je jesenná zálievka taká dôležitá.

Ktoré magnólie treba chrániť ako prvé

Najodolnejšie bývajú staršie, dobre zakorenené exempláre na chránenom stanovišti. Extra pozornosť potrebuje:

• mladá magnólia (1.–3. rok po výsadbe),

• magnólia vysadená na jar – nestihla sa dobre zakoreniť,

• odrody s väčšími, skoro kvitnúcimi kvetmi (napr. mnohé hviezdicové, niektoré krížence),

• rastliny na veternom alebo otvorenom mieste,

• magnólia v nádobe.

Aj odrody označené ako „odolné“ (napr. ‘Genie’, ‘George Henry Kern’, ‘Yellow River’, ‘Black Tulip’) vedia v zime prísť o púčiky, ak pôda úplne premrzne alebo ich spáli zimné slnko.

November: 5 kľúčových úloh pri magnólii

1. Výdatná závlaha pred mrazmi

Ak je jeseň suchá, aspoň raz – dvakrát poriadne zalejte. Voda sa má dostať do hĺbky koreňov (30–40 cm). Magnóliu zalievame, kým pôda nie je zamrznutá. V zime, keď je zem tvrdá, už koreň vodu neprijme – a práve z jesenných zásob prežije január.

Minitip: zalievajte nemäkčenou, nie príliš vápenatou vodou alebo vodou z nádoby; magnólia preferuje mierne kyslé prostredie.

2. Ochrana koreňov – najdôležitejší krok

Koreňový krčok je najcitlivejší. Urobte okolo kmeňa 30 cm vysoký nákyp z kyplej zeminy alebo kompostu. Naň dajte 5–10 cm kyslého mulča: borovicovú kôru, ihličie, piliny z ihličnana, šišky. Tak vytvoríte „perinu“, ktorá:

• bráni premrznutiu koreňov,

• drží vlhkosť,

• udržuje kyslejšie pH, ktoré magnólie milujú,

• spomaľuje predjarné prebúdzanie pôdy.

Nerobte však z mulča kopu nalepenú na kmeni – nechajte 3–5 cm voľného miesta, aby kôra nezahnívala.

3. Zabezpečenie koruny proti vetru a slnku

Mladé alebo citlivé magnólie je dobré obaliť bielou zimnou netkanou textíliou. Biela farba odráža slnko a zabráni tomu, aby sa púčiky v januári „potešili“ a otvorili. Postup:

1. postavte 3–4 kolíky okolo stromčeka,

2. omotajte textíliu tak, aby sa nedotýkala púčikov,

3. spodnú časť prichyťte, ale nechajte miernu cirkuláciu vzduchu.

Pre vyššie solitéry stačí chrániť najviac exponovanú stranu (juho-západ). Na kmienok môžete použiť slamenú rohož, jutovinu alebo kokosové pletivo.

Čomu sa vyhnúť: čierna fólia, bublinková fólia bez vetrania, nepriedušné plastové vaky – prehrievajú, držia vlhko a podporujú plesne.

4. Jesenné hnojenie – áno, ale bez dusíka

Od augusta by ste nemali dávať dusíkaté hnojivá. Tie nútia magnóliu rásť v čase, keď sa má už „ukladať“. V novembri môžete použiť:

• jesenné hnojivo pre kyslomilné dreviny (nízky N, viac K a P),

• jemne preosiaty kompost (1 vedro na mladý strom),

• drevný popol v malom množstve len vtedy, ak máte veľmi kyslú pôdu – inak pH zbytočne zdvihnete,

• rašeľinu na povrch ako súčasť mulča.

Cieľom jesenného hnojenia pri magnóliách nie je „vyhnať“ rast, ale posilniť korene, lignifikáciu a odolnosť púčikov.

5. Kontrola stanovišťa

Magnólia najlepšie prezimuje tam, kde:

• je závetrie (pri stene domu, južná až juhovýchodná strana),

• nie je stojatá voda,

• pôda nie je príliš zásaditá,

• nie je slané posypové prostredie (pri cestách trpia).

Ak ju máte na veternom kopci alebo v mrazovej kotline, krytie je povinné každý rok.

Časté chyby pri zazimovaní magnólií

• Príliš skoro zakrytá rastlina – v teple sa začne potiť a môže predčasne rašiť. Kryte až pri trvalých mrazoch.

• Mulč až kmeňom – vlhko a plesne.

• Hnojenie NPK v októbri – dusík je na jeseň pre magnóliu problém.

• Nezaliata magnólia v suchom novembri – v zime potom vyzerá, že ju „spálil mráz“, v skutočnosti len vyschla.

• Prerezávanie na jeseň – väčšie zásahy robte po odkvitnutí alebo v lete, nie pred zimou.

Magnólia v nádobe – špeciálny prípad

Magnólie pestované v kvetináčoch sú v zime ešte zraniteľnejšie. Koreň je nad zemou a mrzne rýchlejšie. Postup:

1. kvetináč obalte jutou, polystyrénom alebo starou dekou,

2. celý vložte do väčšej debny a priestor vyplňte lístím alebo slamou,

3. premiestnite na chránené miesto (nevykurovaná garáž, zádverie, studená chodba s +2 až +6 °C),

4. 1× za 3–4 týždne skontrolujte vlhkosť – nesmie preschnúť.

Ako spoznáte, že magnólia v zime trpí

• púčiky zhnednú alebo sčernejú,

• končeky výhonkov sú suché a lámavé,

• kôra pri zemi je popraskaná (premrznutie),

• vo februári sa objaví predčasné pučanie len na jednej, slnečnej strane.

Ak sa to stane, na jar počkajte, čo vyženie zo spodnej časti, a až potom zrežte zmrznuté konce do zdravého dreva.

Bonus: čo urobiť už pri výsadbe, aby bola zima jednoduchšia

• vysaďte magnóliu o 2–3 cm vyššie, než rástla v kontajneri – koreňový krčok nebude sedieť vo vode,

• používajte kyslý substrát pre rododendrony,

• vytvorte vetrolam – nízky plôtik, hustý živý plot, pár ihličnanov,

• prvé 2–3 zimy kryte vždy, aj keď je zima mierna.