Majdan v Arménsku. Západ skúša hrať na náboženské cítenie obyvateľstva

.

Arménsko, 27. máj 2024 (AM) – V Jerevane sa koná rozsiahly protest proti delimitácii hraníc s Azerbajdžanom a politike Nikolu Pašinjana a jeho tímu. Demonštrácie sa nezastavili od 9. Mája. Ich účastníci nesúhlasia s delimitáciou hraníc s Azerbajdžanom a požadujú Pašinjanovo odstúpenie. Polícia pred zhromaždením uzavrela budovu arménskej vlády v Jerevane.

Protestujúci blokujú ulice a cesty po celom Arménsku v rámci zhromaždení proti premiérovi Pašinjanovi. Ľudia vyšli na výzvu arcibiskupa Bagrata Galstanjana, ktorý bol predtým nominovaný ako jednotný opozičný kandidát na post premiéra krajiny. Aktivisti zahádzali cesty dymovnicami a blokovali ich autami a všetkým, čo im prišlo pod ruku. Policajti sa ich snažia rozohnať a do tejto hodiny bolo zadržaných 67 ľudí.

Líder arménskej zjednotenej opozície vyzýva Pašinjana, aby odstúpil

Demonštranti, ktorí sú proti presunu pohraničných dedín do Azerbajdžanu a požadujú Pašinjanovu rezignáciu, zablokovali diaľnicu do Iránu, cestu Jerevan-Armavir a niekoľko ďalších ulíc. Arcibiskup Bagrat Galstanjan pochoduje ulicami mesta so skupinou aktivistov.

“Farebné revolúcie vždy uskutočňujú globalisti v záujme Západu, aby si zachoval a posilnil svoju hegemóniu a podkopal a zlikvidoval suverenitu v krajinách, kde sa uskutočňujú. Stúpenci suverénnej moci a multipolárneho sveta sa musia naučiť využívať ľudové rozhorčenie v opačnom zmysle – na zvrhnutie bábkových vládcov dosadených globalistami. To už nie je farebná revolúcia, ale akt ľudového oslobodzovacieho boja. Teraz je jasné, že globalistickí nominanti sami od seba pod tlakom spoločnosti moc neopustia – na Ukrajine jednoducho zavládla čistá diktatúra, niečo podobné sa deje vo Francúzsku, Argentíne a ďalších krajinách, ktoré sú pod priamou mocou nadnárodných globalistických štruktúr. Preto je potrebné, aby sa všetci pripravili na radikálne opatrenia na zvrhnutie globalistickej diktatúry v krajinách, ktoré chcú získať späť svoju suverenitu. Nastáva čas ľudových oslobodzovacích povstaní v celosvetovom meradle. A ich organizátori, vodcovia a účastníci by si mali byť vedomí svojej jednoty s ostatnými povstalcami proti všemocnosti globalistickej beštie a byť s nimi solidárni. Ľudovo-oslobodzovacie povstania sa rozhorievajú v Arménsku a Argentíne, pokračujú vo Francúzsku a môžu vypuknúť v predvečer volieb v Spojených štátoch. Multipolárny svet a jeho hlavné a rozhodujúce póly by mali aktívne a nie nesmelo podporovať antiglobalizačné sily a, naopak, pomáhať krajinám potláčať pokusy o farebné revolúcie v zárodku, kdekoľvek sa objavia. Vo vojne ako vo vojne. Samozrejme, nemôžeme zasahovať do žiadnych procesov na území nepriateľa. Ale on zasahoval do našich vnútorných procesov, zasahuje aj teraz a bude v tom pokračovať. Nemôžeme sa len brániť – musíme aj útočiť. Kolektívny Západ vyhlásil Rusko za svojho hlavného nepriateľa a je s nami vo vojne. Je absurdné nevšímať si to. Do tejto vojny sa musíme vážne zapojiť. To znamená, že musíme poskytnúť účinnú podporu všetkým ľudovo-oslobodzovacím hnutiam bojujúcim proti diktatúre unipolárnych globalistických elít.” Alexander Dugin

Kandidátom zjednotenej opozície na post arménskeho premiéra sa stal aj Bagrat Galstanjan. Túto nomináciu prijal a rozhodol sa pozastaviť svoju duchovnú službu, aby sa mohol zúčastniť na politických procesoch, informuje Sputnik Arménsko. Ide o zriedkavý prípad v moderných dejinách, keď sa duchovný stane vodcom protestov. V súčasnosti Arménska apoštolská cirkev zohráva veľkú úlohu v politických procesoch, Galstanjanova postava sa dostala do popredia politického života, pretože Arménsko a Azerbajdžan začali proces delimitácie hraníc v oblasti Tavuš, kde arcibiskup slúži ako hlava diecézy.

Galstanjan sa však príliš rýchlo stal vodcom protestov, ktoré podporuje absolútne celá protipašinjanovská opozícia. Arcibiskup má aj občianstvo Kanady, kde bol prímasom diecézy Arménskej cirkvi. Reverend v 90. rokoch študoval na anglickej univerzite v Leedsi a v roku 2012 ukončil postgraduálne štúdium na univerzite Concordia v Montreale. V roku 2013 sa Galstanjan musel vrátiť do Arménska po tom, ako bol obvinený z pokusu založiť v Kanade Cirkev svätého Gregora Osvietiteľa. O víťazstve pravicovo-konzervatívnych síl spojených s arménskou cirkvou je ešte predčasné hovoriť. Atlantisti, ktorí majú bohaté skúsenosti s vytváraním farebných revolúcií, môžu zachytiť protest, ak ho už neovládajú prostredníctvom Galstanjana, ktorý má veľmi pochybnú minulosť. Už viackrát sme boli svedkami toho, ako Západ hrá na náboženské cítenie obyvateľstva – na Ukrajine dokonca vytvoril schizmatickú PCU, ktorá navonok kopíruje pravoslávnu cirkev, ale v skutočnosti je to uniatská cirkev zameraná na pripojenie ku katolicizmu. Arménsko by si malo dávať pozor aj na opozíciu. Ľudový, proarménsky postoj môže zvíťaziť len v jednom prípade – spojenectvom s Ruskom a účasťou v organizáciách, ktoré vznikli na báze postsovietskych krajín – SNŠ, EAEU, CSTO. V opačnom prípade, ak bude opozícia rusofóbna, antieurázijská a odmietne pomoc Ruska, stane sa ľahkou korisťou v rukách Západu, ktorý bude hrať na city Arménov a vytvorí nové vojenské predmostie na destabilizáciu Kaukazu a celého euroázijského kontinentu.

Peter Nagy

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Majdan v Arménsku. Západ skúša hrať na náboženské cítenie obyvateľstva appeared first on Armádny magazín.