
Americká vojenská intervencia vo Venezuele a únos tamojšieho prezidenta Nicolása Madura do Spojených štátov bezprostredné riziko pre trh s ropou neznamená. Svedčí o tom aj vývoj cien ropy.
Analytici však upozorňujú, že sa nedá zatiaľ odhadovať, či sa ťažba ropy v tejto juhoamerickej krajine po rokoch zanedbaných investícií môže v dohľadnej dobe vrátiť na pôvodnú úroveň. Aj tak však obnova bude stáť miliardy dolárov. Venezuela má najväčšie dokázané zásoby ropy na svete, svoj ropný sektor v 70. rokoch znárodnila.
Obrovské zásoby
Americký prezident Donald Trump krátko po sobotňajšej intervencii vyhlásil, že obrovské zásoby ropy vo Venezuele a obchodné príležitosti, ktoré to predstavuje pre americké ropné spoločnosti, boli hlavnou motiváciou pre odstránenie prezidenta Madura.
Ten sa podľa Trumpa okrem porušovania ľudských práv podieľal aj na pašovaní drog do USA. Trump povedal, že americké firmy vo Venezuele investujú miliardy dolárov, aby tam zastavili pokles ťažby. Zmena kurzu však zaberie čas, napísal portál Sky News.
Preukázané zásoby ropy vo Venezuele presahujú 300 miliárd barelov, čo zodpovedá 17 percentám svetových zásob. Venezuela má teda väčšie zásoby ropy ako Saudská Arábia, Irán a Irak, a tiež výrazne väčšie zásoby ako Spojené štáty. Tie mali ku koncu roka 2024 v preukázaných zásobách vyše 45 miliárd barelov ropy, uvádza štatistická ročenka Organizácie krajín vyvážajúcich ropu.
„Vzhľadom na to, že v tejto chvíli nie je jasné, kto Venezuelu riadi, môžeme sa dočkať aj úplného zastavenia vývozu. Odberatelia totiž nevedia, komu majú poslať peniaze,“ povedal portálu CNBC šéf spoločnosti Lipow Oil Associates Andy Lipow.
Venezuelská ropa ďalej podlieha americkým sankciám, ktoré sa vzťahujú aj na venezuelskú tieňovú flotilu tankerov. To podľa Lipova citeľne ovplyvnilo vývoz a donútilo Venezuelu obmedziť produkciu.
Venezuela najviac ropy ťažila v 70. rokoch, keď to bolo až 3,5 milióna barelov denne. Vtedy odvetvie ťažby ropy vo Venezuele, ako aj inde v Latinskej Amerike a na Blízkom východe, ovládali najmä americké a britské firmy. Po znárodnení venezuelského ropného sektora bola v roku 1976 založená štátna spoločnosť Petróleos de Venezuala S.A., odvtedy začala ťažba klesať a v roku 2020 predstavovala menej ako 550-tisíc barelov denne. Jeden barel je 159 litrov.
Zanedbaná infraštruktúra
Pokles ťažby sa zvýraznil po nástupe socialistického prezidenta Huga Cháveza v roku 1999 a ešte viac sa prehĺbil za prezidenta Madura. Vlani sa ťažba podľa odhadov pohybovala okolo 950-tisíc barelov denne, z toho 550-tisíc barelov denne išlo na vývoz, píše s odvolaním sa na dáta Lipow Oil Associates web stanice CNBC. Najviac ropy Venezuela vyváža do Číny, čím jej spláca dlhodobé úvery. Časť vývozu ide aj do Spojených štátov, ktoré poskytli americkej firme Chevron licenciu na ťažbu vo Venezuele.
Infraštruktúra pre ťažbu ropy za Cháveza aj za Madura pre nedostatok investícií a zanedbanú údržbu upadala. Za Madura tiež začali z Venezuely odchádzať odborníci, takže odvetvie ťažby ropy nemalo ani ľudí s potrebnými znalosťami.
Analytička Helima Croftová zo spoločnosti RBC v tejto súvislosti upozornila, že ak sa má ťažba zotaviť, bude to vyžadovať investície okolo desať miliárd dolárov ročne. Odvoláva sa pritom na odhady manažérov v tomto sektore. Predpokladom však je, že bude vo Venezuele stabilné politické prostredie.
Ak sa vo Venezuele sformuje proamerická vláda naklonená zahraničným investíciám, práve spoločnosť Chevron bude mať najlepšiu pozíciu tam svoj vplyv upevniť, povedal vedúci výskumu v spoločnosti MST Financial Saul Kavonic, ktorý sa zameriava na energetický sektor. Prospech by z toho podľa neho mohli mať aj európske spoločnosti, ako je Repsol a Eni, a to vzhľadom na svoje súčasné pozície vo Venezuele.
Špinavá ropa
Dlhodobý význam Venezuely spočíva v druhu ropy, ktorú krajina produkuje. Ide o tzv. ťažkú ropu s vysokým obsahom síry, ktorá je náročná na spracovanie. Výroba nafty, leteckého paliva, asfaltu a ďalších materiálov z nej je teda aj drahšia. Sú na to potrebné špeciálne upravené rafinérie, aké sú napríklad v USA. Dá sa povedať, že Spojené štáty síce nemajú túto ťažkú ropu, ale majú rafinérie, ktoré ju dokážu spracovávať.
„Americké rafinérie majú tú špinavú ropu z Venezuely a Kanady veľmi rady,“ povedal analytik Bob McNally zo spoločnosti Rapidan Energy Group. „Skutočným problémom je, či sa ropný priemysel dokáže do Venezuely vrátiť a ukončiť tam tých 20 rokov chátrania a zanedbávania,“ dodal.
Kanadská ropa tiež obsahuje vysoký obsah síry, je ale iná ako tá venezuelská. Kvalitnejšia je ropa West Texas Intermediate, ktorá sa ťaží v USA. Vzhľadom na nízky obsah síry sa ľahšie a lacnejšie spracováva, jej cena je preto vyššia ako cena venezuelskej ropy.
Za hlavný ukazovateľ vývoja cien ropy vo svete sa však považuje severomorský Brent, ktorý je síce menej kvalitný ako WTI, ale výrazne kvalitnejší ako ropa z Venezuely. Brent je určujúci pre Európu, Afriku a Blízky východ, čo je oblasť, kde sa odohráva väčšina svetového obchodu s ropou. Brent sa ľahko a flexibilne prepravuje po mori, zatiaľ čo ropa WTI je viazaná hlavne na Spojené štáty a na jej prepravu sa využíva sieť ropovodov.
Barel ropy Brent sa dnes predpoludním predával za viac ako 60 dolárov a proti piatku jeho cena vykazovala pokles o menej ako pol percenta. Pred rokom stál barel Brentu viac ako 80 dolárov, po ruskej vojenskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 sa cena prechodne dostala až k 120 dolárom za barel.







