Francúzska firma žiada schválenie laboratórne pestovanej foie gras, tradične vyrábanej z husacej, alebo kačacej pečene. Zástupcovia mäsopriemyslu varujú, že to otvorí dvere ďalším laboratórne pestovaným mäsovým výrobkom. Mäso sa v laboratóriách pestuje zo zvieracích buniek, ktorým dodávajú výživu. Vznikajú bunky svaloviny, tuku a ďalšie časti, takže sa výsledný produkt podobá mäsovým výrobkom. Minulý piatok (26. júla) oznámila firma […]
Menej ako 1 min. min.
Francúzska firma žiada schválenie laboratórne pestovanej foie gras, tradične vyrábanej z husacej, alebo kačacej pečene. Zástupcovia mäsopriemyslu varujú, že to otvorí dvere ďalším laboratórne pestovaným mäsovým výrobkom.
Mäso sa v laboratóriách pestuje zo zvieracích buniek, ktorým dodávajú výživu. Vznikajú bunky svaloviny, tuku a ďalšie časti, takže sa výsledný produkt podobá mäsovým výrobkom.
Minulý piatok (26. júla) oznámila firma Gourmey, že podala na Európsku komisiu žiadosť o schválenie uvedenia na európsky trh laboratórne pestovanej foie gras. Ide o historicky prvú žiadosť o uvedenie pestovaného mäsa na trh v Únii, v posledných mesiacoch vyvolala téma protirečivé reakcie.
Foie gras sa tradične vyrába z husacej alebo kačacej pečene. Zvieratá sú pri tom nútene kŕmené a majú prakticky úplne obmedzený pohyb, aby sa im pečeň zväčšila a stukovatela. Ide o krutý postup, spôsobujúci nadmerné utrpenie a v EÚ by mal byť zakázaný, tvrdia obrancovia práv zvierat.
V súčasnosti sa foie gras pre trh vyrába len v niekoľkých európskych krajinách: Francúzsku, Maďarsku, Bulharsku, Španielsku a belgickom Valónsku.
Laboratórne pestovanie by odstránilo zbytočné utrpenie zvierat. Naviac, v tomto konkrétnom prípade sa na výživu buniek nevyužíva sérum získavané z krvi plodov, odobraných pri porážke gravidných kráv.
Podľa obrancov práv zvierat môžu takéto inovácie prispieť k udržateľnejšej produkcii potravín.
„Pestované mäso môže zlepšiť život zvieratám… a popri tom vytvára priestor pre tradičné a robustné plemená, ktoré môžu prispieť k biodiverzite pasením a zároveň slúžiť ako zásoba buniek“, povedal pre Euractiv Jonathan Sander z organizácie Eurogroup for Animals.
Súhlasí aj Marián Milec z organizácie Jem pre Zem. Takáto produkcia prináša podľa neho viaceré etické výhody. „Kultivované mäso umožní významne znížiť množstvo tzv. hospodárskych zvierat, chovaných vo veľkochovoch. Bunky na kultiváciu je možné získať zo zvierat bez ich usmrtenia.“
Žiadosť Gourmey považuje za dôležitú pre EÚ, aby dobehla inovácie v produkcii potravín v Ázii, či Spojených štátoch.
Kultivované mäso je súčasťou udržateľnejšej produkcie bielkovín budúcnosti a zároveň umožňuje ľuďom naďalej konzumovať ich obľúbené potraviny, bez toho, aby sa pokračovalo v barbarských metódach zaobchádzania so zvieratami.
„Pokiaľ sa k tomu EU postaví zodpovedne a nebude iracionálne hádzať polená pod nohy rozvoju kultovovaného mäsa, môže tak výrazne prispieť k zlepšeniu dobrých životných podmienok zvierat, podporiť konkurencie schopnosť EU, ale aj zvýšiť odolnosť produkcie potravín či vytvoriť nové príležitosti pre Európskych farmárov a farmárky ktorí/é sú nevyhnutní/é na produkciu plodín využívaných pri výrobe kultivovaného mäsa a zvýšiť atraktívnosť tohto povolania pre novú generáciu“, dodáva Milec.
Mäsiari a tradicionalisti sú proti
Poľnohospodárska loby ale nesúhlasí. European Livestock Voice (ELV) varuje, že „táto prvá žiadosť otvorí dvere ďalším, väčším hráčom a väčším trhom“. ELV zastupuje záujmy mäsospracujúceho priemyslu a jej členom je aj vplyvná farmárska loby COPA-COGECA.
Podľa ELV je cielenie na špecifický sektor ako foie gras spôsobom, ako pripraviť pôdu pre ďalšie žiadosti – laboratórne mäso nahradzujúce aj mainstreamové mäsiarske produkty.
ELV spochybňuje environmentálnu udržateľnosť laboratórne pestovaného mäsa. V tlačovej správe napríklad tvrdí, že bioreaktory sú energeticky intenzívne a tak môžu mať väčšiu environmentálnu stopu, než tradičný chov.
Opozícia prichádza aj od niektorých vlád. V januári ministri poľnohospodárstva Francúzska, Talianska a Rakúska, s podporou ďalších deviatich krajín vrátane Slovenska, vyzvali na prísnejšie posudzovanie takýchto produktov.
V súčasnosti spadá laboratórne mäso pod Nariadenie o nových potravinách, ktoré pokrýva všetky produkty, ktoré nemali v európskej výžive výraznejšie zastúpenie pred májom 1997. V takomto prípade musia pred uvedením na trh žiadať súhlas Európskej komisie, ktorá ich podrobí o.i. kontrole bezpečnosti pre zdravie, či životné prostredie.
Kritici však tvrdia, že je to príliš všeobecné, pre laboratórne mäso žiadajú prísnejšie pravidlá. Maďarsko nedávno notifikovalo Komisiu o pláne obmedziť produkciu a predaj pestovaného mäsa na svojom trhu. Podobný zákaz schválilo Taliansko, v praxi ho však nepresadzuje.
Vlády sa odvolávajú aj na to, že laboratórne mäso ohrozuje tradičné metódy produkcie a kulinárske tradície. Firma Gourmey však prezentuje svoju foie gras ako spôsob záchrany európskej kulinárskej kultúry.
Podobne to vidí think-tank Good Food Institute. „Potravinárske inovácie a kulinárske tradície môžu koexistovať, poskytovať konzumentom foie gras vyrobenú spôsobom, ktorý znižuje environmentálne dopady a obavy o kvalitu života zvierat“, povedal minulý týždeň Seth Roberts z organizácie.
Čo bude ďalej
Európska komisia potvrdila, že žiadosť dostala. Produkt prejde posúdením rizík Európskou agentúrou pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktoré je „jedným z najprísnejších na svete“, vyhlásila hovorkyňa eurokomisie.
EFSA má na vydanie názoru deväť mesiacov. Komisia následne predloží členským krajinám návrh na autorizáciu, alebo nesúhlas s umiestnením produktu na trhu.
Firma Gourmey podala rovnakú žiadosť aj vo Švajčiarsku, Spojenom kráľovstve, Singapure a Spojených štátoch.
