12. novembra 2025/Aktuálne dianie v ekonomike, Monitor Mať Filipa sa vypláca Inovácie sú kľúčovým motorom prosperity rozvinutých krajín. Slovensko, hoci silné v priemyselnej výrobe, zaostáva v inovatívnosti a čelí rozdielom medzi výkonnosťou domácich a zahraničných firiem. Efektívnejší prenos poznatkov a štruktúra investícií by podporili širší ekonomický rozvoj. Potenciál na zlepšenie prináša Plán obnovy a domáce iniciatívy, […]
Menej ako 1 min. min.
Mať Filipa sa vypláca
Inovácie sú kľúčovým motorom prosperity rozvinutých krajín. Slovensko, hoci silné v priemyselnej výrobe, zaostáva v inovatívnosti a čelí rozdielom medzi výkonnosťou domácich a zahraničných firiem. Efektívnejší prenos poznatkov a štruktúra investícií by podporili širší ekonomický rozvoj. Potenciál na zlepšenie prináša Plán obnovy a domáce iniciatívy, ktoré počítajú s výrazným navýšením verejného financovania výskumu a inovácií.
Krajiny s lepšou schopnosťou inovovať sa tešia dynamickejšiemu hospodárstvu a vyššej životnej úrovni. Štáty Európy v posledných rokoch strácali inovačný impulz, čo sa odrazilo aj na ekonomickom raste. Ten od globálnej finančnej krízy výraznejšie zaostal za USA, čo je v nemalej miere zapríčinené aj špecifickou geopolitickou situáciou v regióne, či nižšími zásobami nerastného bohatstva. Práve inovácie a s nimi súvisiace patenty sú však hlavným motorom prosperity pre vysoko rozvinuté krajiny, ktoré už nedokážu čerpať z ľahšie dostupných kapacít vo forme populácie mimo pracovného trhu.
Slovensko nepatrí k lídrom inovácií v Európe ani vo svete. V rebríčku inovatívnosti zostavovanom Svetovou organizáciou duševného vlastníctva sme obsadili 47. miesto spomedzi 139 posudzovaných krajín. Hoci obzvlášť nevynikáme v žiadnom z hodnotených kritérií, najviac bodov sme získali vďaka sofistikovanosti vyrábaných produktov. Kvalitu našej industriálnej bázy si všímajú aj iné inštitúcie, vďaka čomu sa v rebríčkoch venujúcim priemyselnej výrobe dlhodobo umiestňujeme na popredných miestach.
Slovensko má dlhodobú históriu priemyslu. Skutočne inovatívnu výrobu však prinášajú najmä zahraničné firmy, ktoré si v záujme udržania efektívnosti a konkurenčnej výhody osvojujú najnovšie technológie a výrobné postupy. V našom prípade ide najmä o výrobcov automobilov. Automobily sú pritom veľmi komplexné produkty, ktorých výroba je náročná na precíznosť aj spracovanie a je charakteristická dlhými dodávateľskými reťazcami. Významný podiel automobilovej výroby na celkovej pridanej hodnote v priemysle a našich exportoch tak automaticky prináša plusové body v hodnoteniach. Podľa analýzy Inštitútu hospodárskych analýz však existuje istá dvojkoľajnosť domácich a zahraničných firiem operujúcich na Slovensku. Zahraničné firmy v priemere vykazujú dvojnásobne vyššiu mieru efektivity, ako tie domáce, čo im umožňuje poskytovať aj vyššie mzdy.
Problémom teda ostáva bariéra, cez ktorú sa vysoká efektívnosť zahraničných firiem neprelieva do domáceho sektora. Vysoká miera zahraničných investícií pritom dokáže pozitívne ovplyvniť domácu životnú úroveň, ako tomu je napr. v Írsku či Luxembursku. V tomto prípade sú však dôležité sektory, kam investície plynú. Práve zahraničné investície do sektora služieb sa vedia pozitívne preliať aj do výkonu domácich firiem vďaka transferu poznatkov. Slovensko však v priťahovaní tejto formy investícií zatiaľ zaostáva.
Potenciál na zlepšenie situácie však má Plán obnovy, v rámci ktorého sa má do rozvoja výskumu a inovácií preinvestovať až 700 miliónov eur, čiže približne 0,5% HDP. Do roku 2027 sa taktiež počíta s až takmer trojnásobným nárastom priameho financovania výskumu a vývoja z rozpočtu na približne 500 miliónov. Časť z týchto prostriedkov smeruje priamo do výskumných inštitúcií či univerzít. Tie, zo skúseností zo zahraničia, vedia mnohé inovácie a s tým súvisiace patenty priamo tvoriť. Inovatívne prostredie univerzít, ktoré dáva priestor synergiám pritom dokáže do budúcna opäť stimulovať vyšší záujem zahraničného kapitálu s väčším potenciálom pozitívneho presahu aj na domáce podniky.
Príspevok Mať Filipa sa vypláca (Monitor 46/2025) je zobrazený ako prvý na Inštitút finančnej politiky.
