Matica slovenská si pripomenula storočnicu spisovateľa Ladislava Ťažkého

V bratislavskej budove Matice slovenskej si 2. októbra 2024 pripomenuli kultúrno-odborným a spomienkovým podujatím storočnicu slovenského spisovateľa, prozaika, publicistu, dramatika a scenáristu Ladislava Ťažkého (* 19. september 1924, Čierny Balog – † 20. január 2011, Bratislava). Na podujatí vystúpil slovenský kulturológ a autor kníh rozhovorov s Ladislavom Ťažkým profesor Jozef Leikert, predseda Matice slovenskej Marián Gešper, prozaik Peter Rašla, filantrop Gabriel Rehák, syn Ladislava Ťažkého Peter Ťažký a ukážky z kníh prečítala Ida Rapaičová.

Podujatie Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej zorganizoval a uviedol kulturológ Lukáš Perný, ktorý zdôraznil potrebu a význam pripomínania si okrúhlych výročí slovenských osobností pre slovenskú kultúrnu stavbu. Predseda Matice slovenskej zdôraznil, že Ťažký bol „významný slovenský spisovateľ, presvedčený národovec, matičiar a kronikár vojnových dôb.“ Profesor Jozef Leikert viedol rozhovor s hosťami, ktorí sa s Ladislavom Ťažkým osobne poznali. Súčasťou podujatia bola rekonštrukcia rozhovoru s Ladislavom Ťažkým, ktorého odpovede prečítala Ida Rapaičová.

Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v Čiernom Balogu a v roku 1940 získal odborné vzdelanie vo Vojenskom zemepisnom ústave ako kartograf. V rokoch 1938 – 1940 pracoval ako lesný robotník, neskôr na stavbe cesty Brezno – Čierny Balog – Detva. V roku 1940 – 1945 žiak Vojenského zemepisného ústavu. Najčastejším námetom jeho diel bola druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie, pričom do svojich diel vkladá i mnoho autentických a autobiografických prvkov. Počas druhej svetovej vojny zaujal jednoznačný vlastenecký a protifašistický postoj. V roku 1943 bol odvelený na východný front ako mapár. Z tohto prostredia pochádza aj významná časť jeho tvorby. V roku 1944 bol Nemcami zajatý a internovaný v Rumunsku. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v Maďarsku, väznený v Sátoraljaújhely a v Košiciach a prevezený do zajateckého tábora XVII. A. Kaisersteinbruch v Burgenlande v Rakúsku. Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v Košiciach, v rokoch 1946 – 1948 bol sociálnym referentom na ONV v Brezne. V rokoch 1948 – 1952 študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe a v rokoch 1952 – 1958 pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v Bratislave. V rokoch 1959 – 1962 vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied pri ÚV KSČ v Prahe (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch 1967 – 1968 pracoval v redakcii denníka Smena. Verejne prezentoval postoje, v ktorých ostro odsúdil vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a následne odmietal čistky vo verejnom živote. Okrem prozaickej tvorby sa venoval i písaniu filmových scenárov, divadelných hier, cestopisov a publicistických textov, ale tiež literatúre pre mládež. Za román Amenmária a novelistický triptych Dunajské hroby, Divý Adam a Hriešnica žaluje tmu dostal v roku 1968 štátnu cenu. V roku 1994 bolo literárne dielo Ladislava Ťažkého ohodnotené cenou Jozefa Cígera Hronského. Ladislav Ťažký bol od roku 1990 bol čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov, člen Predsedníctva Matice slovenskej a predseda Prezídia Matice slovenskej. Podľa svedectva profesora Leikerta bol horúcim kandidátom na predsedu Matice slovenskej. Pochovaný je na cintoríne v obci Veľký Klíž, časť Klížske Hradište, okres Partizánske. Filantrop Gabriel Rehák, ktorý sa taktiež zúčastnil podujatia, vybudoval na počesť Ťažkého repliku jeho rodného domu práve v Starom Klíži, kde si ho každoročne pripomínajú.

Po podujatí sa hostia presunuli do Dvorany Ministerstva kultúry SR, kde si prehliadli výstavu Hodnoty a odkaz k 80. výročiu Slovenského národného povstania (súčasťou expozície je aj busta Ladislava Ťažkého).

PhDr. Lukáš Perný, PhD.