Skip to content
Capital.com – Ticker Tape Widget

Zobraziť viac...

Generic selectors
Exact matches only
Search in title
Search in content
Post Type Selectors
Menu

Matičiari zo Štúrova na 25. Festivale slovenskej hudby a piesne v ILOKU – Radoši

Rok 2025 vyhlásila Matica slovenská za Rok zahraničných Slovákov. Kontakty a spolupráca so zahraničnými Slovákmi je ťažisková oblasť činnosti našej najstaršej národnej kultúrnej ustanovizne. My, členovia Matice slovenskej v Štúrove, sa tohto držíme viac rokov. Máme úzku spoluprácu s Maticou slovenskou v Chorvátsku v Iloku – Radoši. Pozvánka na 25. Festival slovenskej hudby a piesne v novembri 2025  dala príležitosť na posilnenie […]
Menej ako 1 min. min.

Rok 2025 vyhlásila Matica slovenská za Rok zahraničných Slovákov. Kontakty a spolupráca so zahraničnými Slovákmi je ťažisková oblasť činnosti našej najstaršej národnej kultúrnej ustanovizne. My, členovia Matice slovenskej v Štúrove, sa tohto držíme viac rokov. Máme úzku spoluprácu s Maticou slovenskou v Chorvátsku v Iloku – Radoši. Pozvánka na 25. Festival slovenskej hudby a piesne v novembri 2025  dala príležitosť na posilnenie týchto kultúrnych väzieb. Prijali sme pozvanie a s radosťou sme sa pripravovali na túto návštevu vediac, že stretnutia zbližujú! Cesta to bola ďaleká, preto sme spojili príjemné s užitočným a oddychovú prestávku počas cestovania sme spojili s návštevou historického mesta Pécs. Chceli sme veľa vidieť a čím menej chodiť. Veľmi dobrým riešením bola prehliadka mesta z vláčika, ktorú nám pripravila aj so slovenským sprievodným slovom p. Vavreczká. Spoznali sme takto nielen historické jadro mesta s bývalou mešitou Gázi Kaszima, teraz je to kostol Blahoslavenej Panny Márie, ale aj objekt Zsolnayho keramickej továrne, ktorý sa nachádza ďalej od centra. Konštatovali sme, že toto 150 tisícové mesto si právom zaslúžilo v roku 2010 titul hlavné mesto Európskej kultúry. Kilometre ubiehali a my sme si krátili čas v autobuse spevom. Boli to pesničky, ktoré sme si pripravili na vystúpenie na festivale. Ubytovanie prebehlo promptne, veď to bolo to isté miesto ako v roku  2022, keď sme prvýkrát boli v Iloku. Zvítanie s Radošanmi v ich kultúrnom dome bolo veľmi srdečné. Pán predseda Darko Ďurica vo svojom krátkom príhovore vyjadril potešenie, že sme sa po roku v zdraví stretli znova. V roku 2024 Radošania navštívili nás v Štúrove. Čakali nás s takou láskou, s akou pripravovali aj pohostenie pre nás. Večera bola veľmi chutná a absolútne prekvapenie bola obrovská uvítacia torta. Dobré jedlo sa zapíjalo lahodným Ilockým rizlingom, ktorý poznajú aj na kráľovskom dvore v Anglicku. Priateľská atmosféra, dobré vínko, správni hudobníci, dobrí speváci, vytvorili tú správnu priateľskú atmosféru. Na toto úprimné uvítanie budem ešte dlho spomínať.

Ďalší deň sme sa vybrali za poznaním do Srbska, do hlavného mesta Belehradu. Prekvapila nás však veľmi hustá premávka v meste, nakoľko bol piatok, mesto upchaté, doprava miestami stála, nemožnosť parkovania autobusov, museli sme sa vzdať pešej prehliadky, sprievodkyňa nám robila výklad v autobuse, ako sme prechádzali pamätihodnosťami.

V roku 2025 si  pripomíname jubileá významných krajanských osobností. My sme sa v znamení tohto odkazu vybrali navštíviť rodné mesto akademickej maliarky  Zuzky Medveďovej / 1897 – 1985/  v Petrovci /Srbsko/. V tomto meste žije hádam najpočetnejšia komunita Slovákov. Čakala nás Anna Medveďová, bývalá riaditeľka Slovenského gymnázia Jána Kollára v Petrovci. Predstavila nám mestečko, hlavné námestie s kostolom, park, v ktorom je socha Mateja Čániho, ktorý priviedol Slovákov v roku 1745 do Petrovca. Prehliadka pokračovala Galériou Zuzky Medveďovej. Mali sme možnosť obdivovať vystavené diela, ktoré maliarka závetom darovala spoluobčanom, svojmu rodnému mestu .Vďaka tejto galérii sme mali možnosť vidieť a oceniť jej umelecký odkaz, dedičstvo, jej jedinečný talent a spôsob, akým zachytila život a kultúru vojvodinských Slovákov. Zaujímavá bola prehliadka najstaršieho domu, ktorý si postavili Slováci. Trstinou prikrytá strecha, vstup do pitvora schodmi dolu, otvorený komín, predná izba, pec s prípeckom, jednoduché, ale vzácne.

Posledné zastavenie bolo v 106 ročnom Slovenskom gymnáziu, ktoré je jedným z najvybavenejších v Srbsku. Je to dôležitá inštitúcia, ktorá umožňovala a umožňuje deťom slovenského pôvodu v báčskom regióne študovať v materinskom jazyku. Výučba je tu na vysokej úrovni, čomu napomáhajú špeciálne učebne, ktorých vybavenie je veľmi dobré. Podrobným výkladom s názornou prehliadkou nás potešila tá najkompetentnejšia osoba, ktorá 5 rokov riadila túto školu Anna Medveďová. Aj touto cestou jej zo srdca ďakujeme. Cestou domov, teda do Iloku sme sa v duchu už pripravovali na poobedňajšie účinkovanie na festivale.

25. festival slovenskej hudby a piesne sa konal v slávnostne vyzdobenej  športovej hale Združenej strednej poľnohospodárskej školy v Iloku. Organizoval ho Zväz Slovákov v Chorvátsku, pod záštitou generálneho zastúpenia Slovenskej republiky v Chorvátsku. Bola prítomná aj veľvyslankyňa Hana Kováčová. Festival otvoril predseda hosťujúcej Matice slovenskej v Iloku –Radoši Darko Ďurica. Účinkovalo 17 speváckych kolektívov so  6 minútovým programom. My, teda zmiešaný spevokol Matice slovenskej v Štúrove, sme obdržali poradové číslo 16. Ako diváci sme mali možnosť vidieť krásne kroje, počuť krásne hlasy a ešte krajšie slovenské pesničky. Nadišiel čas, nastúpili sme na javisko, s malou trémou sme odspievali naše 4 slovenské ľudové piesne. Nasledoval uznanlivý potlesk, nie menší ako pri ostatných účinkujúcich. Pozeral som sa na veľvyslankyňu, celú dobu v hľadisku s nami spievala. Po skončení oficiálneho programu nasledovala slávnostná večera a tanečná zábava.

Posledný deň nášho pobytu bol venovaný prehliadke samotného mestečka Ilok s odborným výkladom nášho hostiteľa Darka Ďuricu. Ilok má asi 8 tisíc obyvateľov a na zložení obyvateľstva malo veľký vplyv historické obdobie od prvej svetovej vojny do dnešnej doby. Mestečko žije vinohradníckymi tradíciami, aj v súčasnosti pestujú hrozno a výroba a predaj vysoko kvalitného vína sú hlavnou náplňou každodenného života tamojšieho obyvateľstva. Rozľahlé vinohrady sú nádherne udržiavané a svedčia o pracovitosti týchto ľudí. Históriu prezrádzala pevnosť, zámok, pod zámkom známe Ilocké podrumi /pivnice/, kostol, v ktorom je pod oltárom sklená truhla Jána Kapistránskeho, most ponad Dunaj ako spojnica dvoch štátov, presne tak ako u nás v Štúrove.

Na záver bol Ilocký obed, rozlúčili sme sa s našimi hostiteľmi, poďakovali sa za všetko čo pre nás urobili a pripravili. So sľubom v lete v Orebiči sme merali cestu domov.

Autori:  Jano Trhan a Mária Vavreczká

 

  

Podporte SIA NEWS!

Ďakujeme za každú vašu podporu.

Zadajte platnú sumu.
Ďakujeme za vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
revolut banner

Kategórie