Dňa 27.8. 2024 si matiční predstavitelia, II. podpredseda Marek Nemec a tajomník MS Viliam Komora pripomenuli narodenie významnej slovenskej poetky Maši Haľamovej. Uctili si ju položením kytice na jej hrob na Národnom cintoríne v Martine. Narodila sa pred 116 rokmi 28. augusta 1908 v svojráznej turčianskej obci Blatnica, ktorá dala nášmu národu mnoho významných osobnosti, medzi ktorých patrí […]
Menej ako 1 min. min.
Dňa 27.8. 2024 si matiční predstavitelia, II. podpredseda Marek Nemec a tajomník MS Viliam Komora pripomenuli narodenie významnej slovenskej poetky Maši Haľamovej. Uctili si ju položením kytice na jej hrob na Národnom cintoríne v Martine.
Narodila sa pred 116 rokmi 28. augusta 1908 v svojráznej turčianskej obci Blatnica, ktorá dala nášmu národu mnoho významných osobnosti, medzi ktorých patrí aj národovec, predseda SNS a MS Matúš Dula. Študovala na gymnáziách v Martine a v Bratislave, kde absolvovala obchodnú školu, rok bola v Paríži, kde sa zdokonaľovala vo francúzštine. Rok (1925-26) pracovala na Osvetovom ústave v Bratislave. Potom pracuje ako úradníčka v sanatóriu v Novom Smokovci. Tu spoznala MUDr. Jána Pullmana, za ktorého sa vydala a spolu žili dvadsaťšesť rokov na Štrbskom Plese v lone prekrásnej tatranskej prírody. Po smrti manžela v roku 1956 odchádza do Bratislavy, kde krátko pracuje vo vydavateľstve Osveta a potom v rokoch 1959 – 1973 v Mladých letách, po tomto roku odchádza do dôchodku.
Haľamová sa radí medzi najvýznamnejšie predstaviteľky slovenskej poézie, vo svojej tvorbe nadväzovala na tradície Slovenskej moderny a hlavného predstaviteľa tohto prúdu Ivana Kraska. Jej rozsahom neveľké dielo vyústilo do svojského a originálneho poetického rukopisu. Knižne debutovala lyrickou a baladickou výpoveďou o osobnej i súvekej spoločenskej realite v básnickej zbierke Dar (1928), ktorá vzbudila pozornosť kritiky, ale aj širokej čitateľskej verejnosti. V tejto línii sa niesla aj jej druhá básnická zbierka Červený mak (1932)s prevahou melancholických nálad a sociálnych motívov, pričom prírodnú tematiku rozšírila o lyriku a osobné zážitky z Francúzska. Potom sa na dlhší čas básnicky odmlčala. Verše z obdobia rokov 1936 – 1943 zhrnula do reedície predchádzajúcich zbierok pod názvom Básne (1955). Ostatná zbierka Smrť tvoju žijem (1966) mala sumarizujúci autobiografický charakter s novátorsky spracovanými tragickými tónmi, osobitne v cykle Bez teba , inšpirovanou smrťou manžela, ktorou jej poézia lásky a smútku dosiahla umelecký vrchol. Haľamová sa venovala aj tvorbe pre deti. upravila a vydala ľudovú rozprávku Mechúrik-Koščúrik s kamarátmi (1962). Napísala aj úspešnú prózu Petrišorka (1965) a rozprávku O sýkorke z kokosového domčeka (1976). Jej skromné dielo uzatvorili knihy lyrických spomienkových čŕt Vzácnejšia než zlato a Vyznania (obe 1988).Posledný výber jej veršov pod názvom Čriepky vyšiel v roku 1990, päť rokov pred jej smrťou. Maša Haľamová bola jednou z najprekladanejších slovenských poetiek, jej básne vyšli v bieloruštine, češtine, dánčine, maďarčine, lužickosrbštine, poľštine, nemčine, slovinštine a španielčine. Ona sama prekladala najmä detskú literatúru z českej, lužickosrbskej maďarskej, ruskej a ukrajinskej literatúry. Zomiera dňa 17. júla 1995 v Bratislave.
Podpredseda MS Marek Nemec pri tejto príležitosti povedal: „Matica slovenská tohto tento rok vyhlásila za Rok žien v národnom hnutí. Úloha slovenských žien v národných dejinách v politike, kultúre, umení je často podceňovaná, mnoho sa o nej nehovorí. Pritom mnoho žien sa zlatými písmenami zapísali do povedomia nášho národa. Jednou z takýchto žien je nesporne aj Maša Haľamová. Preto sme si dnes uctili jej pamiatku a pripomenuli, že je to práve Matica slovenská, ktorá je ochrankyňou národnej pamäte a je jej svätou povinnosťou nezabúdať na výrazné osobnosti našej národnej kultúry.“
(PSV)
