Maticu slovenskú opäť obvinili z panslavizmu

Mimovládna nadácia tendenčne spojila Maticu s ruskou spravodajskou službou.

Ani samotný minister propagandy Tretej ríše Joseph Goebbels by sa nemusel hanbiť za reportáž novinárky Evy Mihočkovej pod názvom Ako sa ruská tajná služba priblížila k Matici slovenskej. Tento akože investigatívny výpotok je akurát tak vhodný ako príklad manipulácie pre študentov žurnalistiky. YouTube kanál denníka SME ho čírou náhodou zverejnil len dva dni (4. apríl 2024) pred druhým kolom prezidentských volieb. Mnohé slovenské rozprávky sa začínajú známym slovom „ako“. Autorka túto príslovku použila aj v názve svojej reportáže. Jej „pátračské dielko“ je totiž z ríše rozprávok.

Reportáž odvysielaná na sociálnych sieťach poukazuje na údajné nebezpečenstvo, ako sa ruská rozviedka dostala do blízkosti Matice slovenskej prostredníctvom Ruskej historickej spoločnosti, s ktorou Matica v minulosti na vedeckej úrovni komunikovala.

ČO SA BABE SNILO

Autori reportáž poskladali tak, aby divák nadobudol presvedčenie, že Matica slovenská je priamo pod vplyvom ruských tajných služieb a dokáže ovplyvniť geopolitickú situáciu pod Tatrami na najbližšie desaťročia. Je to, samozrejme, mediálna manipulácia. Skladaním vytrhnutých citátov z kontextu, selekciou faktov, použitím správnych emotívnych prirovnaní, napríklad k motorkárskemu združeniu Brat za brata, využitím poloprávd, vytvorila Mihočková zavádzajúci obraz o najstaršej kultúrnej ustanovizni Slovákov ako o organizácii s proruskou orientáciou a podporou ruskej agresie na Ukrajine.

Na potvrdenie svojich domnienok a nepriamych obvinení si privolala dvoch „expertov“ na bezpečnostné hrozby, verejne známych predstaviteľov liberálno-progresívnej časti spoločnosti. Ich angažovanie sa potvrdilo tým, že z mimovládneho sektora počas bývalých vlád Matoviča, Hegera a Ódora prešli nenápadne do štátnych služieb. Odborník na extrémizmus Daniel Milo skončil na ministerstve vnútra a tzv. expert na bezpečnostné hrozby a hybridné vojny Victor Breiner zase na ministerstve obrany. Ministerstvo obrany viedol Jaroslav Naď z OĽaNO, ktorý sa preslávil nielen neschopnosťou, ale najmä verejnými klamstvami na tlačových besedách a v médiách, aby zakryl trendy dodávať slovenské inteligentné zbraňové systémy na Ukrajinu. „Ja sa ľuďom ospravedlňujem. No klamal som, ale bolo to s dobrým cieľom zabezpečiť operačnú bezpečnosť. Nebolo to extra príjemné pre mňa takto odpovedať, ale verím, že to ľudia pochopia,“ konštatoval minister v diskusnej relácii RTVS O päť minút 12 na jar 2022, keď obhajoval, že vláda potajomky rozobrala a odoslala ako dar nášmu východnému susedovi obranný protivzdušný systém S-300. Neskôr – ako člen vlády bez dôvery parlamentu ‒ darovali Ukrajine aj našu letku MIG-29. Odvtedy Slovensko nechráni svoj vzdušný priestor vlastnými vojenskými silami a prostriedkami.

NEZNÁMA MIHOČKOVÁ

Eva Mihočková nepatrí medzi slovenské novinárske esá. V podstate sa nikdy výrazne v médiách nepresadila, a preto ich aj často striedala. Slovenskej verejnosti je jej meno takmer neznáme. Kariéru naštartovala v Slovenskej televízii ešte v roku 1998.  Odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk či týždenníkov Plus7dní a Trend. Neskôr médiá opustila a začala pôsobiť v treťom sektore. Od roka 2021 je šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika, ktorý spadá pod mimovládnu organizáciu Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, po anglicky Slovak Foreign Policy Associacion (SFPA). Popritom pôsobí aj v Nadácii Zastavme korupciu. Keďže sa reportáž netýkala korupčného škandálu, ale zahranično-politických otázok, je pravdepodobné, že reportáž pripravila ako súčasť svojho pôsobenia v SFPA, aj keď otázky Matici posielala z emailu Nadácie zastavme korupciu a reportáž uviedla v rámci ich relácie Cez čiaru.

V správnej rade Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku sedia osoby, ktoré jasne prezentujú zaradenie tejto organizácie ‒ opäť ‒ v slovenskom liberálno-progresívnom spektre. Členom správnej rady sú okrem iných europoslanec Vladimír Bilčík zo spoločnej kandidátky Progresívneho Slovenska a strany Spolu ‒ občianska demokracia. Ďalej Pavol Demeš z think-thanku German Marshall Fund of the United States (GMF). Je to nestranný americký think-tank verejnej politiky, ktorý sa usiluje podporovať spoluprácu a porozumenie medzi Severnou Amerikou (rozumej USA) a Európskou úniou. Inštitúcia prispieva k výskumu a analýze transatlantických a globálnych otázok. Poskytuje príležitosti na výmenu pre nových amerických a európskych lídrov. V rade pôsobí aj Peter Weiss, ktorý v rokoch 1975 až 1989 pracoval v Ústave marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (KSS) v Bratislave. Od roka 1984 bol jeho vedeckým tajomníkom. Počas nežnej revolúcie sa stal predsedom KSS a nasmeroval prerod komunistov na Stranu demokratickej ľavice. V rade sedí aj bývalý minister hospodárstva Karel Hirman z marginálnej politickej strany už spomínaného Jaroslava Naďa Demokrati. A čerešničkou na torte je členka Magda Vášáryová, herečka, politička a diplomatka, ktorá niekoľkokrát verejne prezentovala svoj odpor voči Matici slovenskej arogantnými útokmi. Nečudo, že medzi oficiálnych podporovateľov SFPA patrí o. i. aj Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických.

ZA KOHO KOPE

Ako sme spomenuli, Mihočková komunikovala pri príprave reportáže prostredníctvom emailovej adresy Nadácie Zastavme korupciu. Od roka 2021 je totiž moderátorkou ich relácie Cez čiaru, ktorá má prioritne odhaľovať korupčné aféry na Slovensku. Sama moderátorka uviedla: „Veľmi si cením možnosť odhaľovať korupciu a zlyhania spoločnosti v slobodných podmienkach tvorivého tímu Nadácie Zastavme korupciu. Ako novinárku ma to veľmi napĺňa a motivuje.“ Zdá sa, že až premotivovaná!

Reportáž odvysielal denník SME vo svojej online verzii. Denník je partnerom nadácie. Takto sofistikovane pomáhajú liberálne médiá progresívnym mimovládnym organizáciám v rôznych antikampaniach proti konzervatívnym inštitúciám, aktuálne aj proti krokom vládnej garnitúry. Reportáž odvysielali totiž dva dni pred druhým kolom prezidentských volieb. Vytvára to podozrenie, že reportáž pripravovali účelovo, aby očiernenú Maticu spojili s vládnou koalíciou a ovplyvnili tak výsledky volieb. Sama autorka v nej konštatuje, že Matica má dlhodobo konzervatívny a nacionálny pohľad na spoločnosť rovnako ako súčasná vláda. „Jej kontakty s Ruskou historickou spoločnosťou sú v súlade s politikou vlády, ktorej minister zahraničných vecí Juraj Blanár si podáva ruku so svojím ruským kolegom Sergejom Lavrovom,“ uzavrela Mihočková. Samozrejme nezabudlo sa ani na podpísané memorandum o spolupráci medzi Ministerstvom zahraničných vecí SR i Maticou slovenskou a v reportáži pridali aj záber na ministra Juraja Blanára a predsedu MS Mariána Gešpera, ktorý hovoril aj o tradičných slovanských kontaktoch našej ustanovizne. Napokon aj tak ich diskreditačné úsilie nevyšlo a voľby vyhral Peter Pellegrini…

MERITUM VECI

O čo vlastne v reportáži išlo a čím preukázala autorka údajný vplyv ruskej tajnej služby na Maticu slovenskú? Novinárka Mihočková poukázala na to, že Matica slovenská v roku 2019 podpísala Memorandum s Ruskou historickou spoločnosťou (RHS) o spolupráci, ktorej predsedom je šéf ruskej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin. Podľa nej RHS pracuje priamo pre Kremeľ, aby šírila vo svete prokremeľské naratívy. Zneužíva na to údajne kultúrne organizácie v Európe a vo svete, ako trebárs Maticu slovenskú. Ich cieľom je takto ospravedlniť agresívnu vojnu pred domácim i zahraničným publikom.  Mihočková vo svojich otázkach týkajúcich sa Ruskej historickej spoločnosti ani raz nespomenula údajné prepojenie spoločnosti na ruské spravodajské služby. Mimochodom, nemusela preto vyvinúť žiadnu náročné investigatívne vyšetrovanie. Samotná webová stránka RHS uvádza všetky politické funkcie Naryškina. Treba však zdôrazniť, že predstavitelia Matice v roku 2019 komunikovali výhradne s historikom a výkonným riaditeľom Fondom História vlasti, ktorým bol v tom čase Konstantin I. Mogilevský. Stojí za zmienku, že Ruská historická spoločnosť je starobylá organizácia a bola založená ešte v 19. storočí (MS roku 1863, RHS roku 1866). Predmetom spolupráce mali byť predovšetkým vzájomné výstavy k témam 19. storočia, alebo 1. a 2. svetovej vojny, prípadne výmeny archívnych historických dokumentov. Ťažko v tejto spolupráci hľadať iný cieľ než vedecko-odborný. Do nijakého kontaktu, písomného či osobného, so Sergejom Naryškinom sme nikdy nevstúpili.

LIBERÁLNE ŠÍRENIE NENÁVISTI

Mimochodom, ako uviedol tajomník Informačného ústredia MS Ján Seman pre SNN, Matica ani nedostala podpísané memorandum, teda de iure nenadobudlo platnosť. „Matica nemá k dnešnému dňu s RHS, resp. Fondom História vlasti, širšiu alebo inú konkrétnu formu spolupráce. Matica síce podporila v roku 2019, teda ešte pred konfliktom na Ukrajine, memorandum o spolupráci, ale tá sa reálne neuskutočnila, keďže v roku 2020 vypukla takmer dva a polročná pandémia so sťaženým cestovaním a neskôr aj rusko-ukrajinský ozbrojený konflikt. Predmetné memorandum za MS podpísal jej štatutár. Keďže na podujatí nebol za RHS jej štatutár, dohodli sme sa, že zmluvu nám po podpise z ich strany následne osobne doručia prostredníctvom niektorého z ich vedeckých pracovníkov. Pre spomínané udalosti k nám z ich strany podpísanú zmluvu nedoniesli,“ upozornil J. Seman.

VYTRHÁVANIE Z KONTEXTU

Namiesto objektívnych faktov v reportáži stavila autorka na emócie. V tom sú liberálni novinári dokonalí. Maticu spojila aj s motorkárskym združením Brat za brata, ktorý je údajne napojený na ruských motorkárov podporujúcich Putina Noční vlci. Čo má s nimi spoločné Matica, to už pre istotu nespresnila. V úvode reportáže použila účelovo z kontextu vytrhnutý aj môj citát ako správcu Matice, ktorým som v roku 2016 odpovedal na anketovú otázku portálu Na palete, ako vnímam rusko-slovenské vzťahy napriek silnej (už vtedy) protiruskej propagande. Usilovala sa tým u diváka navodiť presvedčenie, že predstavitelia ustanovizne sú prorusky orientovaní, čo hlavne po útoku ruskej armády na ukrajinské územie nie je pravda. Moje osobné odmietavé stanovisko k vojenskej operácii som niekoľkokrát publikoval aj na stránkach SNN, s predstaviteľmi RHS som osobne nikdy nestretol a nerokoval, čo však Mihočková účelovo zamlčala.

Citovala ďalej správu tzv. vedcov Veroniky Golianovej a Alekseja Khazarského z roka 2020, ktorí tendenčne vytrhli viaceré vety v článkoch SNN z kontextu, aby preukázali šírenie prokremeľských naratívov.  Títo „vedci“ sa usilovali vytvoriť dojem o silnejúcej proruskej orientácii MS len na základe opäť vytrhnutých citátov a viet z niektorých článkov Slovenských národných novín (SNN). Toto konštatovanie vtedy odmietol aj docent práva Univerzity Komenského Branislav Fábry, ktorý mimochodom tiež nie je podporovateľom nášho periodika.  Vo svojom blogu v Pravde o. i. napísal: „V štúdii ďalej Golianová a Kazharski ‚analyzovali‘ Maticu slovenskú a opäť poskytli nepresné informácie. Hodnotenia článkov v SNN, najmä článkov Ľudovíta Števka, sú nepresné. Hoci s názormi v SNN netreba vždy súhlasiť, netreba všade vidieť ani ‚prokremeľské naratívy‘. Zásadným problémom je to, že autori často vytrhávajú z kontextu článkov jednotlivé vety, ktoré netvoria podstatu, a pripisujú im zásadný význam, aby tak vytvorili dojem ‚prokremeľských naratívov‘. Pokiaľ ide o Maticu slovenskú celkovo, faktom je, že mnohí členovia Matice dnes vidia ohrozenie slovenskej suverenity zo strany EÚ a USA, a preto odmietajú prenos ďalších právomocí do Bruselu či slovenskú účasť na amerických vojenských operáciách v zahraničí. Dôvodom ich odmietania však nie je Kremeľ. Keby podobným spôsobom obmedzovalo slovenskú suverenitu Rusko, predstavitelia Matice slovenskej by kritizovali Rusko. Stačí spomenúť napätý vzťah prokremeľského režimu k Matici pred rokom 1989. Mimochodom, členovia Matice i v minulosti odporovali slavianofilským trendom, ktoré boli v rozpore s predstavou suverénneho národného štátu Slovákov, a jedným z cieľov ich kritiky bola aj slavianofilská koncepcia čechoslovakizmu.

PRISLUHOVAČI

Žiadané protimatičné výmysly novinárky podporili aj „odborníci vzatí na slovo“ z ich ideologického tábora. Victor Breiner je bývalý novinár aktuálne pôsobiaci v  mimovládnej organizácii Inštitút pre budovanie odolnosti. Je aj zakladateľom portálu Infosecurity. V reportáži označil Maticu slovenskú za takú silnú organizáciu, ktorá dokáže ovplyvniť vývoj  Slovenska v budúcnosti. Konkrétne povedal, že „takáto spolupráca môže našu krajinu úplne vykoľajiť na desaťročia dopredu“. Takže Mihočková a Breiner vidia v memorande medzi Maticou a Ruskou historickou spoločnosťou, ktoré nebolo najskôr ani podpísané a je de iure neplatné, geopolitickú hrozbu na ďalšie dekády. Kto je Victor Breiner, prezradil ľavicový portál Dav dva: „Keď si dáte do Google meno Victor Breiner, ukáže sa vám exemplárny príklad posadnutého politicky angažovaného fanatika, ktorý by najradšej rušil, cenzuroval a blokoval všetko, čo popiera jedinú neomylnú pravdu, vyprodukovanú v prostredí liberálnej pravice. Sám seba označuje ako analytika a odborníka na propagandu a medzinárodnú bezpečnosť. Vyštudoval germanistiku v Prešove a International Security Studies na University of Leicester. Breiner teda nebude len taký obyčajný pešiak hybridnej vojny, ale dobre vyškolený propagandista s dobrými kontaktmi. Ľudia ako Breiner pod zámienkou boja proti extrémizmu iniciujú prenasledovanie ľudí s iným názorom.“ Na záver svoje „odborné“ tvrdenia zaklincoval predpoveďou, že Slovensko môže byť o desať až pätnásť rokov pokojne súčasťou „ruského imperiálneho plánu“.

Daniel Milo je odborník na extrémizmus. Dlhé roky sa tejto téme venuje ako občiansky aktivista.  Je bývalý manžel poslankyne a bývalej predsedníčky Progresívneho Slovenska Ireny Biháriovej.  V minulosti pracoval pre inštitúciu Globsec, v ktorej pôsobia také liberálne a progresívne esá ako Ivan Mikloš, Martin Smatana, Martin Poliačik či Miroslav Wlachovský. Niektorí z nich sa objavili aj vo volebnom priestore neúspešného kandidáta na prezidenta Ivana Korčoka. V reportáži uvádzal, ako je RHS vytvorená ruským štátom s cieľom prepisovať históriu.  Jej zámerom je presadzovať svoje názory na Západe tak, že sa približuje k rôznym spoločenským inštitúciám zo strednej a západnej Európy. Na adresu Matice slovenskej sa nevyjadroval. Jeho slová skôr smerovali k tomu, že sa ruské spravodajské služby snažia dostať pod kožu Matice. Obaja páni za svoje správne názory prešli počas predchádzajúcich vlád do štátnych služieb. Evidentne ako dar za ich aktivity. Daniel Milo v novembri minulého roka odstúpil z funkcie šéfa Centra boja proti hybridným hrozbám ministerstva vnútra.

Matica slovenská odmieta akékoľvek napojenia na spravodajské aj politické organizácie a inštitúcie Ruska či iných štátov. Vzhľadom na fakt, že autorka reportáže vychádzala z účelovej správy z pera dvoch zaujatých „vedcov“, vytrhávala staré citáty jej predstaviteľov z kontextu a manipulovala s faktmi, zvažuje Matica podať na autorku reportáže žalobu, resp. trestné oznámenie.

Autor je správca MS a šéfredaktor SNN