Na jeseň mali voličmi potvrdených deväť percent, dnes to nie je v prieskumoch ani polovica. Hnutie Igora Matoviča, ktoré premenoval krátko po voľbách z OĽaNO na Slovensko, je v preferenciách ďaleko od potrebnej hranice. Najnovšie výsledky od agentúry AKO im pripisujú len 3,5 percenta. Pred mesiacom im agentúra Focus zase namerala 4,1 percenta. Preferencie opozičného Slovenska klesajú stabilne už […]
Menej ako 1 min. min.
Na jeseň mali voličmi potvrdených deväť percent, dnes to nie je v prieskumoch ani polovica. Hnutie Igora Matoviča, ktoré premenoval krátko po voľbách z OĽaNO na Slovensko, je v preferenciách ďaleko od potrebnej hranice. Najnovšie výsledky od agentúry AKO im pripisujú len 3,5 percenta. Pred mesiacom im agentúra Focus zase namerala 4,1 percenta.
Preferencie opozičného Slovenska klesajú stabilne už od volieb. Na začiatku roka 2024 sa však pohybovali ešte na siedmich percentách, dnes by sa už nedostali do parlamentu a predbieha ich aj SNS či mimoparlamentná strana Demokrati, v ktorej nájdeme viacero bývalých tvárí z OĽaNO.
Pritom hnutie je stále aktívne v parlamente a komunikuje na sociálnych sieťach. Jeden z najaktívnejších diskutujúcich v pléne je ich poslanec Jozef Pročko, ktorý sa často dostáva do konfliktov s predsedom národniarov Andrejom Dankom či bývalým poslancom za Smer Ľubošom Blahom.
Do popredia sa však dostávajú menej známe tváre hnutia, ako podpredseda poslaneckého klubu Július Jakab či poslanec Rastislav Krátky. Momentálne sa často vyjadruje aj exminister zdravotníctva Marek Krajčí, bývalý premiér a financmajster Igor Matovič sa drží v úzadí.
Čo sa teda skrýva za preferenčným prepadom?
Experti pomenúvajú dôvody
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 58% na dočítanie.
Zostáva vám 58% na dočítanie.
