Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) nemôže overiť stav iránskych zásob uránu potenciálne určeného na výrobu zbraní. Dôvodom je júnový izraelský útok na iránske jadrové zariadenia. Uviedla to agentúra AP s odvolaním sa na dôvernú správu OSN. Podľa poslednej septembrovej správy MAAE si Irán udržiava zásoby 440,9 kilogramu uránu obohateného na 60 percent. Na výrobu […]
2 min.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) nemôže overiť stav iránskych zásob uránu potenciálne určeného na výrobu zbraní. Dôvodom je júnový izraelský útok na iránske jadrové zariadenia. Uviedla to agentúra AP s odvolaním sa na dôvernú správu OSN.
Podľa poslednej septembrovej správy MAAE si Irán udržiava zásoby 440,9 kilogramu uránu obohateného na 60 percent. Na výrobu jadrovej zbrane je potrebný urán obohatený na 90 percent.
Obohatenie uránu z 60 na 90 percent už predstavuje relatívne malý technologický krok. Irán však dlhodobo tvrdí, že o jadrovú zbraň neusiluje a že jeho jadrový program slúži len mierovým účelom.
Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi varoval, že súčasné zásoby uránu by Iránu mohli umožniť vyrobiť až desať jadrových bômb, ak by sa rozhodol svoj program premeniť na zbrojnú. To však podľa neho neznamená, že Irán jadrovú zbraň skutočne vlastní, uviedla AP.
Správa tiež uvádza, že Irán s agentúrou pozastavil všetku spoluprácu po dvanásťdňovej vojne, keď Izrael v polovici júna podnikol rozsiahly vojenský úder na iránske jadrové zariadenia, vrátane cieľov blízko obytných oblastí. Irán odpovedal raketovými a dronovými útokmi, ktoré tiež zasiahli civilnú infraštruktúru.
Do konfliktu sa na stranu Izraela pridali aj USA, ktoré zasiahli viaceré iránske jadrové zariadenia. Teherán reagoval útokom na americkú základňu Al-Udajd v Katare.
Americký prezident Donald Trump napokon 24. júna vyhlásil prímerie. Izrael aj USA tvrdia, že cieľom útokov bolo zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň.
Irán má podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní povinnosť spolupracovať s MAAE. Po skončení vojny Teherán agentúre umožnil preveriť nepoškodené zariadenia, avšak nepovolil jej prístup k miestam zasiahnutým bojom.
Európske mocnosti sa rozhodli opätovne zaviesť takzvaný princíp snapback, mechanizmus pre obnovenie sankcií OSN, po tom, ako Irán odmietol vstúpiť do priamych rozhovorov so Spojenými štátmi, neobnovil plnú spoluprácu s MAAE a nevysvetlil stav svojich zásob uránu.
