Meniť eurofondy podľa plánu obnovy by bolo riziko, zhodujú sa slovenskí europoslanci

Branislav Ondruš a Katarína Roth Neveďalová tvrdia, že v EÚ rastie tlak na presmerovanie eurofondov do zbrojárskeho priemyslu. Obaja tento krok odmietajú. Prihovárajú sa za to, aby Slovensko mohlo aj po roku 2027 z eurofondov budovať cesty a kanalizácie.

Europoslankyňa za Smer-SD Katarína Roth Neveďalová a europoslanec za Hlas-SD Branislav Ondruš (obaja nezaradení) pred začiatkom rokovaní o Politike súdržnosti (Kohézna politika, eurofondy) po roku 2027 vystríhajú pred tým, aby EÚ eurofondy na úkor nových priorít mimo regionálnej politiky.

„Nesmieme dovoliť, aby peniaze z kohéznej politiky išli na financovanie zbraní alebo vojenskej pomoci na Ukrajinu,“ Ondruš. Tvrdí, že od eurovolieb cíti v Európskom parlamente tlak na väčšiu finančnú podporu zbrojárskeho priemyslu z európskych peňazí, čo označil za „nezmysel“.

„Výrobcovia zbraní majú dosť peňazí na vlastné inovácie. Nie je dôvod, aby sme sem presúvali peniaze, ktoré čerpáme na rozvoj regiónov,“ dodáva.

Rovnaký názor má aj Roth Neveďalová, ktorá hovorí, že najdôležitejšie je, aby sa objem eurofondov neznižoval. V Európskom parlamente sa podľa nej stáva, že akonáhle sa objaví nejaký problém, EÚ naň automaticky začne hľadať peniaze v eurofondoch. „Nemyslím si, že je to správne,“ vysvetľovala na diskusii portálu EURACTIV Slovensko o reforme eurofondov.

Kým na Slovensku ešte nemôžeme a nevieme hodnotiť zmeny v eurofondoch pre obdobie 2021 až 2027, pretože čerpanie prakticky ešte nezačalo, Únia sa opäť púšťa do diskusie o zmenách Politiky súdržnosti po roku 2028.

Popri tradične ostrých debatách o tom, koľko peňazí EÚ zo svojho sedemročného rozpočtu vyčlení na regionálnu politiku a do ktorých oblasti  z nej peniaze nasmeruje, sa dá očakávať aj tlak na zásadnejšie – systémové zmeny v eurofondoch.

Premaľovať eurofondy na plán obnovy

Ešte pred júnovými eurovoľbami sa v Bruseli začalo hovoriť o tom, že by sa eurofondy mali skôr premeniť na Plán obnovy a odolnosti. Ide o mimoriadny finančný nástroj, ktorý EÚ vytvorila počas pandémie, aby pomohla naštartovať pokrízovú ekonomiku.

To znamená, že členské štáty by sa k peniazom dostali vtedy, keby dotiahli štrukturálne reformy, ku ktorým by sa vopred zaviazali.

Rozdeľovanie eurofondov v súčasnosti funguje tak, že spoločný európsky rozpočet sa na základe nejakého kľúča rozdelí na „národné obálky“. EÚ sa dohodne na nejakých spoločných investičných prioritách, no tie sú definované dosť široko. Štáty pripravia zoznam vlastných priorít, definujú spôsob použitia eurofondov, a hoci to musia konzultovať a nechať schváliť Európskej komisii, fakticky majú pomerne voľnú ruku, kam peniaze dajú. Do procesu prípravy sú v rôznej miere (v závislosti od krajiny) zapojené aj regióny.

Implementácia eurofondov je potom v rukách členských štátov, zvyčajne sú do nej zapojené aj regióny (závisí od krajiny). Komisia má najmä kontrolnú právomoc. Vlády majú možnosť pozmeniť priority, presúvať peniaze medzi nimi, a hojne to využívajú.

Aké zmeny by to prinieslo:

Vyplácanie peňazí by bolo podmienené konkrétnymi reformami, na ktorých sa krajina s Komisiou dohodne.
Ak by sa peniaze vyplácali v tranžiach, Komisia má voči vláde silnejšie páky: každú žiadosť o platbu vyhodnocuje, peniaze môže pozastaviť.
Zmeny v dohodách o využití peňazí (najmä pokiaľ ide o sľúbené reformy) by boli omnoho zložitejšie.
Nastavenie aj implementácia sú primárne kontraktom medzi vládou a Európskou komisiou. Regióny v tomto vzťahu priamo nefigurujú (nič nebráni vytvoreniu národného mechanizmu prípravy priorít či implementácie peňazí, ktorého súčasťou by boli aj samosprávy).

Slovenskí zástupcovia a zástupkyne v Európskom parlamente sa na tento nápad ale nepozerajú s úplným nadšením.

Ľubica Karvašová (Progresívne Slovensko,RE) po stretnutí europoslancov s končiacou eurokomisárkou pre regionálnu politiku Elisou Ferreirou potvrdzuje, že exekutíva EÚ naozaj chce Politiku súdržnosti meniť podľa plánu obnovy. Sama v tom ale vidí „veľké riziká“. Únia sa podľa nej musí vyhnúť tomu, aby sa z regiónov stali obete, keď jedna vláda odmietne napĺňať reformy sľúbené tou predchádzajúcou.

„Je to ale riešiteľný problém. Vieme vytvoriť aj model, kedy budú potrebné reformy, ku ktorým sa  vláda bude vedieť na národnej úrovni zaviazať, lebo bez nich to ďalej nepôjde. Ale zároveň to musí byť model, ktorý dá regiónom priestor definovať si priority,“ hovorí.

Dobrý príkladom, čo by sa mohlo stať je Slovensko. Vláda Roberta Fica si úplne neosvojila niektoré návrhy v pláne obnovy, ktorý pripravili jeho predchodcovia. „Slovenský plán je jedna veľká katastrofa  a naša vláda bude mať čo robiť, aby ho naplnila tak a aby to malo aj pre Slovensko zmysel,“ myslí si europoslanec Branislav Ondruš (Hlas-SD).

Sám ale nemá jednoznačnú odpoveď, či by sa mal plán obnovy stať vzorom pre eurofondy, pretože tam takisto vidí riziká. Podľa neho je v prvom rade dôležité, aby sa viac sústredili na výsledky.

Ako príklad uvádza projekty pre zvyšovanie zamestnanosti mladých ľudí. Podľa neho sa v nich bežne sleduje, koľkí mladí v rámci nich dostali poradenstvo ale nie, koľkí z nich nakoniec aj dostali prácu. „Sledujeme, aké tablety sme použili a či sme kúpili veľké alebo malé zošity. „Určite je dôležité riešiť aj nákladovú efektívnosť. Do budúcnosti ale musíme nataviť systém tak, že sa menej budeme venovať administratívnym procesom a viac pozitívnym dopadom pre ľudí,“ vysvetľuje.

Miriam Lexmann (KDH,EPP) vidí v tomto prístupe ešte jeden problém. Pripomína, že EÚ v mnohých oblastiach, kde vyžaduje reformy a kde sa k ním Slovensko aj zaviazalo v pláne obnovy, nemá kompetencie. „Preto nemôže priamo hovoriť do týchto reforiem,“ tvrdí.

KDH podľa nej dalo pri tvorbe novej Komisie jej predsedníčke Ursule von der Leyen podmienku, že kritériom pre každú európsku legislatívu musí byť konkurencieschopnosť.

„Z toho treba vychádzať aj pri tvorení podmienok pre eurofondy. Formou zdola nahor musíme podporiť konkurencieschopnosť priamo v regiónoch, aby sme vytvorili priestor pre naše firmy a podnikateľský sektor,“ dodáva.

Viac slobody pre krajiny

Druhou dôležitou otázkou bude, čo budú sedemročné investičné priority eurofondov. Pred prebiehajúcim eurofondovým cyklom to bola jedna z najhorúcejších tém hlavne preto, že Únia tlačila na to, aby členské štáty povinne vyčlenili časť peňazí na dve oblasti: zelené investície, inovácie a digitalizáciu.

Dá sa očakávať, že sa tlak na „tematickú koncentráciu“ bude hlavne od čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ bude opakovať.

Katarína Roth-Neveďalová ale tvrdí, že Slovensko stále má úplne iné investičné potreby a preto očakáva, že členské štáty dostanú čo najviac flexibility na rozhodovanie o využité európskych peňazí. „Ja by som navrhovala, aby sme v ďalšom období doriešili základnú infraštruktúru: vybudovali vodovody, kanalizáciu a cesty,“ hovorí s tým, že keď Únia bude trvať na ekologických cieľoch, Slovensko by to malo využiť na budovanie vlakovej infraštruktúry.

„Ak má byť kohézna politika kohéznou politikou, flexibility pre členské štáty musí byť veľmi veľká,“ dodáva Ondruš s tým, že každý región je v inej situácii. „Nie je možné stanoviť dokonca ani jeden cieľ, ktorý by vedel naplniť zmysel kohéznej politiky pre celú EÚ,“ dodáva.

Ľubica Karvašová súhlasí, že je ťažké pomenovať tri veľké témy pre celú Úniu ale myslí si, že predsa by len mala mať na vrchu priorít jednu „vlajkovú loď“ – konkurencieschopnosť.  Následne by sa na úrovni jednotlivých regiónov malo definovať, ako k nej vedia prispieť. „Áno, v prípade niektorých slovenských regiónov je to aj dobudovanie infraštruktúry,“ hovorí, no dodáva, že pod tým nemyslí len cesty a vodovody ale aj vzdelávacie inštitúcie. „Každý piaty Slovák študuje v zahraničí a asi tušíme, koľko z nich sa plánuje aj vrátiť. Ťažko odstránime bariéry rozvoja v regiónoch, ak tam nebudeme mať ľudí. Jedna z vecí, ktorá ich motivuje zostať, je komunita. Musíme ich preto prepájať a dať im priestor vzdelávať sa a kreatívne rozvíjať. Aj to je súčasť konkurencieschopnosti,“ vysvetľuje.

S Miriam Lexmann sa ale zhodujú, že veľká flexibilita má aj nevýhody. Ako príklad uvádzajú použitie eurofondov ako nástroja na riešenie kríz. Európska komisia dala počas pandémie a v období po vypuknutí vojny na Ukrajine možnosť presunúť miliardy eur na riešenie dopadov krízových situácií. Slovensko tým vyriešilo naraz dva problémy: domácnostiam peniazmi dotovalo vysoké ceny energií a firmám udržanie pracovných miest a zároveň vyčerpalo peniaze, ktoré by pre pomalé tempo zrejme nestihlo do konca programového obdobia využiť. „To nie je dobrý príklad, pretože my sa musíme sústrediť na to, aby sa eurofondy použili na to, na čo majú slúžiť – na posúvanie regiónov dopredu,“ hovorí Lexmann.

A rovnaký názor majú aj na to, že kľúčovou prioritou Politiky súdržnosti má byť konkurencieschopnosť. Ako ideálny príklad uvádza digitálne technológie. „Musíme sa od výrobnej dielne áut posunúť k investíciám do vedy, výskumu a technológii umelej inteligencie,“ myslí si Lexmann.

Navrhuje, aby sa vláda zamyslela, či nezvýši finančnú spoluúčasť pri projektoch na budovanie základnej infraštruktúry ako cesty a kanalizácia. Tým by sa viac európskych peňazí uvoľnilo na projekty digitálnej infraštruktúry.

Europoslanci a europoslankyne sa zhodujú na jednom: viac dôvery, peňazí a teda aj právomocí by v budúcom programovom období mali dostať regióny na úkor národnej úrovne.

Eurofondy a právny štát

Hlavní prispievatelia do rozpočtu EÚ budú pravdepodobne čoraz viac tlačiť aj na sprísnenie ďalšieho pravidla: podmienenosť eurofondov.

Nariadenie v záujme ochrany finančných záujmov EÚ umožňuje Európskej komisii zmraziť eurofondy, ak vyhodnotí, že v krajine nefunguje právny štát. Logikou úpravy, ktorú EÚ prijala spolu s aktuálnym 7-ročným rozpočtom a postpandemickým finančným balíkom, je neliať financie štátu, ktorý nevie zabezpečiť stíhanie zneužívania európskych prostriedkov. Aktivované bolo zatiaľ len raz, proti Maďarsku v roku 2022. Členské štáty sa stotožnili s hodnotením Komisie a zmrazili 6,3 miliardy eur.

Eurokomisia túto možnosť už niekoľko mesiacov zvažuje aj v prípade Slovenska. Potvrdil to aj nedávna správa portálu Bloomberg tom, že Európska komisia zvažuje Slovensku zastaviť eurofondy pre problémy s právnym štátom.

Slovenskí europoslanci majú na využitie tohto nástroja rozdielne názory. Podľa Miriam Lexmann by sa podmienenosť mala byť priamo prepojená na zmluvy a kompetencie Európskej únie. „Súdny dvor EÚ sa pri viacerých sporoch vyjadril, že otázka právneho štátu nie je jasne v zmluvách definovaná. To podľa nej obmedzuje možnosti Komisie vytvárať tlak na členské štáty napríklad v otázke korupcie.

Podľa nej je chyba, ak eurokomisia chce Slovensku odobrať eurofondy pre zrušenie špeciálnej prokuratúry. Odôvodňuje to tým, že štruktúra prokuratúry je v plnej kompetencii krajín EÚ.  Základným kritériom pre zmrazenie peňazí pre ňu je korupcia. „Ide o ochranu verejných prostriedkov, na ktoré sa skladajú daňoví poplatníci,“ dodáva.

Branislav Ondruš tvrdí, že ohrazenie právneho štátu je „virtuálna hrozba“ a možnosť pozastavenia eurofondov považuje za „politickú hru síl, ktoré sa nevedia zmieriť s výsledkami minuloročných parlamentných volieb“.  Eurokomisia podľa neho nemá „relevantné argumenty“, ktorými by vedela tento krok obhájiť. „Takýto prístup je veľmi nebezpečný, pretože sa môže obrátiť aj proti iným členským štátom, akonáhle sa tam skončia výsledky volieb tak, že sa to nebude páčiť nejakým ľuďom v Bruseli,“ hovorí Ondruš.

Ľubica Karvašová ale tvrdí, že previazanie čerpania európskych zdrojov s dodržiavaním podmienok právneho štátu je pre EÚ horizontálna priorita. Na stole podľa nej je možnosť, že sa to bude vzťahovať na celý eurorozpočet, nie iba na Politiku súdržnosti. Potrebu Únie mať istotu, že vo všetkých krajinách EÚ funguje súdnictvo a nezávislé inštitúcie, ktoré dokážu bojovať proti korupcii chápe. „Nevidím na tom nič zlé. Je to dokonca súčasťou prístupových diskusií s Ukrajinou, od ktorej očakávame že bude schopná bojovať proti Ukrajine,“ argumentuje.

Europoslankyňa Roth Neveďalová si nemyslí, že  na Slovensku nefunguje právny štát a súdny systém. Podmieňovanie sa podľa nej dá politicky zneužívať. „Keď hovoríme o korupcii, veľmi často sa požívajú rôzne indexy, rôzne pocity a štúdie, čo si ľudia myslia. No keď budete ľuďom stále hovoriť, že na Slovensku je korupcia, tak si to budú myslieť,“ dopĺňa.

Pre lepšie pochopenie mechanizmu podmienenosti a výhradách Európskej komisie voči kvalite ochrany finančných záujmov EÚ si môžete prečítať v našom nedávnom článku: