Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v čase svojej vlády snažila brániť rýchlemu vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie, pretože sa už vtedy obávala vojenskej reakcie Ruska. Politička, ktorá stála na čele nemeckej vlády 16 rokov, to napísala vo svojich memoároch, z ktorých dnes pred vydaním citoval nemecký denník Die Zeit. Kniha Freiheit. Erinnerungen 1954 – […]
Menej ako 1 min.
min.
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v čase svojej vlády snažila brániť rýchlemu vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie, pretože sa už vtedy obávala vojenskej reakcie Ruska. Politička, ktorá stála na čele nemeckej vlády 16 rokov, to napísala vo svojich memoároch, z ktorých dnes pred vydaním citoval nemecký denník Die Zeit.
Kniha Freiheit. Erinnerungen 1954 – 2021 (Sloboda, Spomienky 1954 – 2021) vyjde až budúci utorok, a to v 30 krajinách sveta. Merkelová v memoároch podľa agentúry DPA opisuje okrem iného stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom či bývalým a budúcim americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Merkelová bola 18 rokov predsedníčkou Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a medzi rokmi 2005 a 2021 stála na čele nemeckej vlády. Po odchode z vrcholnej politiky sa stiahla do ústrania a verejne vystupuje len zriedka. Výnimkou bola naposledy v septembri slávnostná recepcia pri príležitosti jej 70. narodenín.
Bráni sa kritike
Merkelová zvlášť po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 čelila kritike za svoju politiku voči Rusku i Ukrajine. V memoároch sa podľa denníka Die Zeit k tejto téme vracia a kritike sa bráni. Píše okrem iného o samite NATO v Bukurešti z roku 2008, na ktorom členovia pod vplyvom niektorých krajín, ktoré sa obávali zhoršenia vzťahov s Ruskom, nezaradili Ukrajinu a Gruzínsko do Akčného plánu členstva (MAP). Aliancia však vyhlásila, že v budúcnosti sa obe krajiny členmi NATO môžu stať.
„Chápala som želania stredoeurópskych a východoeurópskych krajín stať sa členom NATO čo možno najrýchlejšie,“ napísala bývalá kancelárka. „Prijatie nového člena by ale nemalo priniesť viac bezpečia len jemu, ale aj NATO,“ dodala.
Napísala, že sa obávala predovšetkým rizík spojených s prítomnosťou ruskej Čiernomorskej flotily na ukrajinskom polostrove Krym a do úvahy brala aj to, že vtedy do NATO chcela len menšina ukrajinských obyvateľov.
„Považovala som za ilúziu, že by status MAP poskytol Ukrajine a Gruzínsku ochranu pred Putinovou agresiou, že by teda tento status mal odstrašujúci účinok, že by Putin tomuto vývoju nečinne prizeral,“ uviedla Merkelová v memoároch.
Vyjadrila pritom pochybnosti, či by v prípade ruského útoku na Ukrajinu či Gruzínsko ako kandidátske krajiny zasiahli členské štáty NATO vojensky. Aj vyjednaný kompromis z Bukurešti mal podľa exkancelárky „svoju cenu“, keďže Putin ho vnímal ako „vyhlásenie boja“.
Putin bol stále v strehu
V knihe Merkelová podľa úryvku zverejneného v Die Zeit opisuje tiež sériu stretnutí s Putinom, ktorý na ňu podľa nej pôsobil ako muž, ktorý chce byť až zúfalo braný vážne. Ruský prezident bol „stále v strehu“, len aby sa k nemu niekto nesprával zle, vždy pripravený na „mocenské hry so psom“.
Poslednými slovami exkancelárka pripomenula incident z roku 2007, keď sa na jej stretnutí s Putinom v Soči zrazu objavila fena labradora, čo Merkelovú zjavne vyviedlo z miery. Podľa nemeckých médií má politička strach zo psov po tom, čo ju jeden v roku 1995 napadol.
V popise jedného stretnutia s Putinom potom Merkelová naznačuje, že načasovanie invázie na Ukrajinu súviselo aj s jej odchodom z politiky. „Nebudeš kancelárkou večne a potom sa stanú členom NATO. A tomu chcem zabrániť,“ uviedol podľa bývalej kancelárky ruský prezident.
Z pohľadu realitného magnáta
Podľa Die Zeit Merkelová opisuje tiež prvé stretnutie s vtedy novým americkým Trumpom z roku 2017, ktorého sa pýtala na vzťah k Putinovi. „Ruský prezident ho zjavne veľmi fascinoval. V nasledujúcich rokoch som mala dojem, že politici s autokratickými a diktátorskými črtami pre neho majú zvláštne čaro,“ uviedla.
Podľa nej Trump vníma svet z pohľadu realitného magnáta. „Podľa neho si krajiny navzájom konkurujú, úspech jednej bol neúspechom druhej. Neveril, že by so spoluprácou mohlo dosiahnuť blahobyt pre všetkých,“ uviedla.
Na to, ako rokovať „s ľuďmi s fundamentálne odlišnými názormi“, sa Merkelová podľa svojich slov pýtala pri audiencii vo Vatikáne pápeža Františka bez toho, aby pritom výslovne spomenula Trumpa. „Ohýbať, ohýbať, ohýbať, ale dávať pozor nato, aby sa to nezlomilo,“ odpovedal podľa nej František.
Pred tohtoročnými prezidentskými voľbami v Spojených štátoch si Merkelová po skúsenostiach z prvého prezidentovania republikána Trumpa „zo srdca“ želala víťazstvo demokratky Kamaly Harrisovej.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
