Mesežnikov o výsledkoch eurovolieb: Charakter straníckej súťaže nahrával skôr Progresívnemu Slovensku a Smeru

Prekvapili vás niečím výsledky a relatívne vysoká účasť na sobotňajších voľbách do Európskeho parlamentu?

Volebné výsledky tu na Slovensku boli ovplyvnené niečím, čo zmobilizovalo značnú časť voličov a oproti prechádzajúcim voľbám v roku 2019 zvýšilo účasť. Mám tým na mysli reálnu politickú polarizáciu medzi priaznivcami niektorých strán, ku ktorej prispeli výsledky jesenných parlamentných volieb a potom celá šnúra protestných mítingov. A práve časť opozične naladených voličov bola zmobilizovaná aj teraz. Samozrejme, k polarizácii prispeli aj nedávne prezidentské voľby.

Práve toto hovorilo v prospech Progresívneho Slovenska?

Áno, jeho dobrý výsledok bol v podstate prejavom spomínaného trendu. No a čo sa týka Smeru, treba povedať, že aj on dosiahol dobrý výsledok a získal veľmi solídne zastúpenie v Európskom parlamente. K tomu nepochybne prispeli posledné udalosti spojené s neúspešným pokusom o atentát na premiéra Roberta Fica. Takže neprekvapilo ma, že práve tieto dve strany tie voľby vyhrali, hoci Progresívne Slovensko s lepším výsledkom. Do poslednej chvíle sa však nedalo predpovedať, kto dostane viac mandátov. Napokon o jeden mandát viac získalo Progresívne Slovensko.

Čo hovoríte na neúspech niektorých ostatných opozičných strán, ktoré nezískali kreslá v Európskom parlamente?

Čo sa týka ostatných strán, tak mobilizácia voličov Progresívneho Slovenska oslabila niektoré stredové politické zoskupenia, napríklad SaS a zrejme aj Demokratov. Nie som si istý, či sem patrí aj hnutie Slovensko, teda bývalé OĽaNO. V každom prípade si myslím, že spomínané dve strany – SaS a Demokrati – sa v týchto voľbách nedostali do Európskeho parlamentu, pretože charakter straníckej súťaže im príliš nenahrával. Ten podľa mňa naozaj nahrával skôr Progresívnemu Slovensku a Smeru.

Polarizácia spoločnosti bola vysoká aj pred parlamentnými či prezidentskými voľbami, v ktorých bol úspešný tábor súčasnej vládnej koalície. Môže byť výsledok sobotňajších volieb spôsobený aj tým, že o európske záležitosti sa predsa len zaujímajú viac priaznivci dnešnej opozície?

Na Slovensku to doteraz fungovalo tak, že v eurovoľbách zvykli uspieť strany s výraznejšou európskou agendou vo svojom programovom portfóliu. A práve Progresívne Slovensko je takýmto prípadom. Od samého začiatku mali veľmi výraznú európsku agendu formulovanú v pozitívnom móde. V prvých európskych voľbách po svojom vzniku dokonca vyhrali. Úspech však zároveň zaznamenali tiež sily s jasným protieurópskym odkazom. V predchádzajúcich voľbách v roku 2019 to bola Kotlebova strana a teraz Republika. Takže vlastne až takým prekvapením nie je, že uspeli práve strany s vyhranenou európskou agendou.

Ako komentujete výsledok Hlasu, ktorý získal len jeden mandát europoslanca?

Hlas v európskej agende dosť zaostával. Samozrejme, keď dáme bokom to, že je to zatiaľ pomerne nová strana. Vznikla v roku 2020, keď sa prvýkrát dostala do národného parlamentu. A to so slabším ziskom, než sa počítalo – veď krátko po svojom vzniku viedla v rebríčku popularity. V každom prípade na politickej scéne pôsobí iba štyri roky a toto boli jej prvé voľby do Európskeho parlamentu. Myslím si, že ich postoje proti Európskej únii neboli celkom zreteľné. Nedá sa povedať, že by to bola vyslovene protieurópska strana. Časť svojich potenciálnych podporovateľov však stratila možno aj tým, že Peter Pellegrini v prezidentských voľbách de facto rezignoval na proeurópsky postoj.

Hlas sa podľa vás prejavil ako nie príliš proeurópsky nastavená strana?

Nechcem povedať, že by bol úplne protieurópsky, ale sústavné spochybňovanie západných spojencov a istá kritika podpory Ukrajiny ho mohli oslabiť. Tieto vnútropolitické súvislosti totiž tiež môžu zohrávať svoju úlohu. Zástupca Hlasu bol síce zvolený do funkcie prezidenta, ale na straníckej úrovni mohlo aj toto prispieť k jeho oslabeniu. Plus mal silnú konkurenciu. Dávno predsa platí, že vo voľbách nie sú najväčším rizikom pre jednotlivé strany ich politickí nepriatelia, ale potenciálni koaliční spojenci. A hlavne strany s blízkym profilom. To znamená, že Smer mohol práve týmto spôsobom zobrať Hlasu časť voličov – tých, ktorým záležalo na tom, aby tento segment politického spektra bol v Európskom parlamente zastúpený.