Väčšina samospráv chce viac míňať na znižovanie emisií a výstavbu bytov, škôl či nemocníc, ukázal prieskum banky EÚ. Inštitúcia chce s nimi preto spojiť sily v novej schéme financovania. Slovenské mestá sa však obávajú, že tá istá iniciatíva ich napokon o peniaze pripraví. Najnovší prieskum Európskej investičnej banky v spolupráci s Európskym výborom regiónov ukázal, […]
7 min.
Väčšina samospráv chce viac míňať na znižovanie emisií a výstavbu bytov, škôl či nemocníc, ukázal prieskum banky EÚ. Inštitúcia chce s nimi preto spojiť sily v novej schéme financovania. Slovenské mestá sa však obávajú, že tá istá iniciatíva ich napokon o peniaze pripraví.
Najnovší prieskum Európskej investičnej banky v spolupráci s Európskym výborom regiónov ukázal, že 56 percent miest chce viac investovať do zelených opatrení a 53 percent pridať vo financovaní výstavby. Správa zároveň uvádza, že investície regionálnych a miestnych samospráv tvorili dve tretiny nárastu celkových verejných investícií v EÚ v roku 2023.
„Naše mestá a obce stoja v centre najväčších výziev Európy – od klimatickej krízy až po bytovú núdzu. Čísla hovoria jasne a za nimi sú starostovia, poslanci a občania, ktorí sa každý deň usilujú zlepšovať životy,” povedala predsedníčka Európskeho výboru regiónov Kata Tüttő.
Do členských štátov má viac peňazí dostať práve nový finančný nástroj vytvorený v spolupráci s Európskou investičnou bankou (EIB). Ten má skombinovať európske financovanie so zdrojmi EIB, iných medzinárodných finančných inštitúcií a národných podporných a komerčných bánk.
Tu sa však objavuje zápletka. Spomínané financovanie totiž poskytne revízia kohézneho fondu, ktorú nedávno ohlásil komisár Raffaelle Fitto. V nej má Komisia umožniť štátom presmerovať eurofondy určené na rozvoj regiónov do ďalších akútnych priorít – vrátane klimatických opatrení či bývania. Slovenské samosprávy sa však obávajú, že vláda k „upratovaniu” pristúpi inak – tak, že im peniaze, ktoré chcú využiť aj na ozeleňovanie či obnovu budov, vezme úplne.
Banka EÚ: Sme tu, aby sme pomohli
Európsky dopyt po bývaní masívne stúpa: Medzi rokmi 2015 a 2023 vzrástli ceny bývania v EÚ v priemere o 48 percent, pričom na Slovensku o viac ako 75 percent. Na to sa nabaľuje potreba obnovovať existujúce stavby, z ktorých väčšina je v zlom stave a nespĺňa klimatické požiadavky úspornosti a efektívnosti.
A s tým, ako v rebríčku európskych priorít stúpa nahor bývanie, luxemburská banka chce investovať viac do výstavby. To môže dosiahnuť práve partnerstvom so samosprávami.
„EIB zostáva odhodlaná spolupracovať s európskymi mestami na vývoji a zavádzaní nástrojov, ktoré potrebujú na budovanie udržateľnejšej a odolnejšej budúcnosti,“ povedal podpredseda Ioannis Tsakiris pred konferenciou o mestských investíciách, ktorú organizoval Európsky výbor regiónov – zastupujúci miestne a regionálne samosprávy v Bruseli.
Agenda zvyšovania dostupnosti bývania je pre Komisiu silnou témou. Po prvýkrát dostala aj samostatného komisára Dana Jørgensena a v aktuálnom období si dala za cieľ zdvojnásobiť objem pridelených fondov, aktuálne vo výške 7,5 miliardy eur.
Komisár chce presmerovať rozvojové eurofondy
Podiel na „stavebnom boome“ chce mať aj komisár pre kohéziu Raffaele Fitto, ktorého rezort spravuje 392 miliárd eur určených na rozvoj regiónov. Práve odtiaľ chce v rámci revízie nájsť dodatočné zdroje na výstavbu bytov, škôl či nemocníc tým, že štátom umožniť presmerovať časť svojich peňazí na iné priority – obranu, konkurencieschopnosť, ako aj bývanie.
Komisia tvrdí, že revízia eurofondov zvýši efektívnosť kohéznej politiky tým, že bude motivovať členské štáty a regióny k investíciám do strategických priorít EÚ. Rozvojový fond si má pritom zachovať svoj pôvodný účel – znižovanie ekonomických, sociálnych a územných rozdielov a zmena financovania nie je povinná.
Ide totiž o citlivú tému. Eurofondy sú pre samosprávy kritickým zdrojom financií aj tam, kde štátne rozpočty či vlastné zdroje nestačia. Rastúca časť obcí a miest v prieskume EIB uviedla, že fondy EÚ a finančná podpora sú kľúčové pre budúce investície. Granty EÚ sú najbežnejším zdrojom financovania budúcich obecných projektov, využíva ich 83 percent samospráv.
Obce vo veľkom využívajú aj iné formy financovania z EÚ, najmä finančné nástroje. Ich čerpanie vzrástlo zo 40 percent v roku 2022 na 60. Môže ísť o rôzne programy, napríklad granty EÚ, ktoré môžu slúžiť ako záruka na prilákanie bánk a ďalších súkromných investorov.
Na Slovensku sa mestá obávajú krokov vlády
Hoci prieskum EIB bol anonymný, preto z neho nebolo možné identifikovať špecifické odpovede jednotlivých oslovených miest, Slovenské samosprávy sa v utorok k tejto téme vyjadrili na viacerých platformách. Potvrdili to, čo vyplýva z prieskumu: eurofondy potrebujú. S jedným rozdielom – revízia eurofondov, ktorú propaguje EIB a Komisia, im robí starosti.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) malo rokovanie vo Zvolene, kde zorganizovalo tlačový brífing na tému „Žiadame garanciu eurofondov pre regióny“. Predseda ZMOS Jozef Božik na ňom požiadal vládu o garanciu eurofondov s tým, že v prípade revízie Programu Slovensko na roky 2021 až 2027 má zdroje pre rozvoj samospráv zachovať bez zmeny.
Božik zdôraznil, že jediné zdroje, ktoré môžu mestá a obce použiť na svoj rozvoj, najmä investičný, sú európske. Ako príklad uviedol potrebu obnovy budov aj modernizácie dopravy. „Rovnako sa snažíme získať zdroje na vodozádržné projekty, na budovanie biodiverzity,“ informoval TASR.
Podpredseda komory miest a zároveň primátor Zvolena Vladimír Maňka na brífingu vyčíslil, že investície samospráv na Slovensku pokrývajú eurofondy až do 80 percent. „Bez nich by sme boli v recesii. Sú to miliardy. Preto je dôležité, aby sme ich dokázali vyčerpať,“ podotkol.
Do debaty sa zapojil aj banskobystrický župan Onrej Lunter, ktorý upozornil, že v júni má vláda rokovať o realokácii zdrojov, ktoré Slovensko nevie čerpať a nasmerovať ich do iných oblastí, napríklad do rezortu obrany.
„Už začiatkom roka som upozorňoval, že sa po chodbách vládnych úradov rozpráva o tom, že sa chystá zásadný rez do eurofondov – významná časť sa má odobrať regiónom. Dnes, žiaľ, musím povedať, že už sa o tomto hovorí aj na oficiálnych platformách,” vyhlásil.
Z programu Slovensko má ísť podľa župana do samospráv 2,4 miliardy eur. „Do konca tohto roka 100 percent alokácie pre BBSK bude sprocesovaná na úrovni krajskej rady partnerstva a schválená, 80 percent z týchto projektov zašleme ako oficiálnu žiadosť o zmluvu, na podpis ministra,“ vyhlásil Lunter.
Lunter namietal aj proti argumentu, že samosprávy pri čerpaní zlyhali, majú zazmluvnených len 15 percent alokácie v polovici programového obdobia a preto ich nestihnú vyčerpať.
Aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR upozornil na nízku mieru čerpania eurofondov v niektorých oblastiach. Napríklad pri čerpaní zdrojov v rámci programu rozvoja vidieka bolo čerpanie v druhej polovici minulého roka iba 11 percent alokácie. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy však v rozhovore pre EURACTIV Slovensko uviedol, že by štát mal eurofondy nasmerovať práve viac do regiónov.
Lunter vyhlásil, že samosprávy sú schopné vyčerpať každý jeden cent a pomalé čerpanie nie je spôsobené chybou samospráv, ale tým, že výzvy prichádzajú neskoro a pravidlá sú komplikované. Dodal, že o probléme diskutoval okrem ZMOS aj so zástupcami Únie miest Slovenska a bude hovoriť aj s kolegami z SK8, ako aj s rezortom investícií a informatizácie.
Minister Samuel Migaľ po stretnutí s Lunterom uviedol, že k presunu eurofondov by došlo iba vtedy, ak by samosprávy preukázateľne tieto zdroje neboli schopné čerpať a hrozilo by, že na ne Slovensku siahne Európska komisia.
