Mestá vďaka lacným úverom zachraňovali mosty aj eurofondy. Po novom ich bude menej

Mestá a kraje, ktoré si minulý rok brali jednopercentné pôžičky na opravu mostov a ciest, si ich pochvaľujú. Chceli by čerpať ďalšie, ale vláda plánuje tentokrát požičať len štvrtinu peňazí, a aj to len na cesty prvej triedy. Vyhlásenie výzvy navyše mešká. 

Každý tretí most na Slovensku je v zlom až havarijnom stave. Jedným z hlavných problémov je nedostatok peňazí na ich opravu. Situáciu ešte zhoršujú vysoké úroky na úveroch, ktoré samosprávam ponúkajú komerčné banky.

Aj preto minulý rok uvítali, keď dostali od štátu možnosť uchádzať sa o zvýhodnené úvery z eurofondov. Pôžičky s jednopercentným úrokom, ktorý na trhu nebol už roky, mohli použiť práve na opravu mostov a ciest. Splácať ich začnú až ku koncu roka 2025.

„Mesto má určite záujem o podobne zvýhodnené úvery. Je to dobrý nástroj a spôsob ako znižovať investičný dlh mesta v rôznych oblastiach, či už je to dopravná infraštruktúra, verejné priestory, oprava budov a podobne,“ hovorí Peter Bubla z bratislavského magistrátu.

Podobne to vidia aj Bratislavský, Žilinský a Prešovský kraj. Dokopy si vzali úvery za viac ako sto miliónov eur.

V novom eurofondovom období však na finančné nástroje určené na stavbu a opravu ciest pôjde iba štvrtina, 25 miliónov eur. Tiež pôjde iba o cesty prvej triedy a nie mosty.

Jednopercentné úvery už na trhu neboli roky, župy ich čerpajú vďaka eurofondom

Štyri samosprávne kraje a hlavné mesto využívajú úvery od Slovak Investment Holdingu. Sú jednoduchšie ako dotácie a výhodnejšie ako komerčné pôžičky, hovorí Barbora Lukáčová z Bratislavského samosprávneho kraja.

Naposledy žiadali o výnimku

Ministerstvo dopravy odkazuje, že táto suma bola vyrokovaná s Bruselom.

„Vyplýva to z rozdelenia poskytnutej alokácie a napĺňania jednotlivých tematických priorít schválených Európskou komisiou,“ odkazuje rezort.

Výhodné úvery na opravu mostov a ciest naposledy čerpali samosprávy vďaka snahe o záchranu starých eurofondov pred prepadnutím.

„Úvery zo SIH sú jedným z účinných opatrení na efektívne dočerpanie eurofondov z nášho regionálneho programu,“ povedal vtedajší minister investícií z úradníckej vlády, Peter Balík.

S eurokomisiou vyrokovali, že klasické eurofondy, ktorým hrozil prepad, presunú na výhodné pôžičky. Tie na Slovensku spravuje Slovak Investment Holding (SIH).

„Dá sa predpokladať, že v budúcnosti sa budú postupne nenávratné granty meniť na tento spôsob financovania,“ odkazuje rezort dopravy. Nateraz však neavizuje, že by mal záujem rokovať o navýšení.

Vyhlásenie tejto výzvy navyše oproti pôvodnému harmonogramu mešká. Pôvodný termín polovice tohto roka sa nestihol. Nový harmonogram už ráta s polovicou roka 2025.

Finančné nástroje majú zmodernizovať slovenský agrosektor, no farmári o nich zatiaľ nič nevedia

Štát dávnejšie poľnohospodárom sľúbil, že im cez nové finančné nástroje pomôže s prístupom k lacnejším peniazom od bánk. Krytie úverov by pomohlo hlavne malým farmám, ktoré nemajú čo založiť.

Aj finančné nástroje na budovy meškajú

Zapojené samosprávy by mali záujem aj o možnosť využiť takéto pôžičky na iné stavby. Bratislavský kraj by chcel rekonštruovať budovy škôl alebo sociálnych služieb. Žilinský by chcel opravovať aj nemocnice.

„Úroková sadzba 1% p.a., ktorú aktuálne platíme za tento úver, je oveľa výhodnejšia ako sadzba, ktorú aktuálne ponúkajú na trhu komerčné banky,“ odkazuje žilinská župa.

Prešovský trh odkazuje, že investičný dlh v kraji odhadujú až na miliardu eur. „Už sme avizovali, že pokiaľ bude možnosť, tak sa opäť budeme uchádzať o tieto zdroje,“ hovorí Dáša Jeleňová z kancelárie predsedu Prešovského kraja.

Obnovu budov z finančných nástrojov, o ktorej hovoria samosprávy, by mala mať na starosti Slovenská inovačná a energetická agentúra.

Vyhlásenie tejto výzvy, ako aj zverejnenie detailov o tom, ako bude fungovať, sa tiež už dlho odkladá. Pôvodne mala byť vyhlásená v polovici minulého roka. Nový harmonogram výziev hovorí o konci roka 2024.

Na budovy by takto malo ísť 50 miliónov eur. Spolu s 25 miliónmi na opravu a stavbu ciest však stále nepôjde ani o dorovnanie sumy, ktorú na výhodné pôžičky samosprávy čerpali z minulého obdobia.

Ako sa darí projektom

Samosprávy medzičasom s projektami, na ktoré si brali pôžičky, napredujú. Mesto Bratislava dokončilo rozsiahlu rekonštrukciu ciest Račianska, Trnavská a Žitná. Pracuje na opravách ciest Púchovská alebo mostu Hradská vo Vrakuni.

Aj Prešovský kraj odkazuje, že zhruba štyri pätiny stavieb už slúžia obyvateľom a do konca roka by sa mali do užívania odovzdať aj ďalšie cesty a mosty.

Žilinská župa za jeden a pol roka preinvestovala už 16 miliónov eur. Do konca roku 2025, čo je termín na využitie peňazí zo starých eurofondov, im zostávajú už len tri projekty za 200 tisíc eur.