Mestskí poslanci schválili budúcoročný rozpočet. Dane a poplatky pre obyvateľov a podnikateľov zostávajú nezmenené, až na výnimku

Na poslednom decembrovom mestskom zastupiteľstve schválili mestskí poslanci budúcoročný rozpočet mesta. Žiar nad Hronom tak bude v budúcom roku hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom 21 785 330 eur. Celkový rozpočet mesta Žiar nad Hronom na rok 2025 je zostavený ako vyrovnaný a oproti schválenému rozpočtu na rok 2024 je vyšší o sumu 1 710 091 eur.

Ako informoval primátor mesta Peter Antal, dane a poplatky pre obyvateľov zostávajú nezmenené, a teda ako na úrovni v roku 2024. Jedinou výnimkou podľa Antala bude jedna daň v Šášovskom Podhradí a jeden poplatok. „Ako jedno z mála miest na Slovensku podľa návrhu budúcoročného rozpočtu nemeníme dane pre obyvateľov a podnikateľov, s výnimkou dane z nehnuteľností pre podnikateľov v katastrálnom území v Šášovskom Podhradí, ktorú dávame na rovnakú úroveň ako je v ostatných častiach mesta. Táto zmena bude znamenať príjem do rozpočtu vo výške 9-tisíc eur,“ vysvetlil Antal s tým, že nemenia sa ani poplatky v školách a školských zariadeniach či v sociálnych službách pre našich obyvateľov.

Mierne sa zvýši poplatok za komunálny odpad

Zvýšenie sa dotkne len poplatku za komunálny odpad, ktorý vzrastie o približne 10 eur / ročne na obyvateľa. „Táto zmena súvisí jednak so zvýšenou sadzbou DPH na 23 %, ako aj s tým, že ako jedno z pripravených miest pristupujeme k mechanicko-biologickej úprave (MBU) odpadu pred uložením na skládku, ktorá mala byť povinná od 1.1.2025, ktorú povinnosť však posunuli poslaneckým návrhom pred 2 týždňami v NRSR o dva roky, hoci SR k tomu mala pristúpiť už niekoľko rokov dozadu. Naše mesto sa však na to pripravovalo a preto k tejto úprave pristupujeme. Rovnako tak aj mestá, ktoré sa správali zodpovedne a zabezpečili túto úpravu dodávateľmi alebo vlastnými kapacitami. Toto zvýšenie po spustení MBU bude určite najnižšie v rámci SR, keďže sme dokázali vyrokovať najmenšie poplatky za tonu MBU. Rovnako tak v tomto zvýšenom poplatku je premietnutý aj zber elektro odpadu, ktorý nám doteraz zabezpečovala firma Asekol bezplatne, ktorá však ďalej túto službu v BB kraji nebude poskytovať. Taktiež je tam premietnutý zber šatstva, ktorý taktiež do tohto času bol zabezpečený zmluvne s firmou Textil Eco a to bezplatne, a ktorý taktiež už nebude na základe ich návrhu bezplatný. Z toho dôvodu ako aj z dôvodu neustáleho vytvárania čiernych skládok sme sa rozhodli k zberu šatstva pristúpiť inak, o čom budeme informovať,“ vysvetlil primátor a dodal, že verí, že v čase zdražovania na takmer všetkých frontoch sú toto aspoň trochu pozitívne správy pre obyvateľov mesta. 

Zostaviť budúcoročný rozpočet bolo podľa primátora náročné. „Bolo veľmi ťažké, ak nie najťažšie za môjho pôsobenia vo funkcii primátora mesta zostaviť rozpočet pre budúci rok tak, aby sme neobmedzovali služby pre našich obyvateľov a zabezpečili rovnaký komfort bývania. Vďaka prístupu vedúcich jednotlivých odborov a najmä ekonomickému odboru sme takýto rozpočet nakoniec zostavili, hoci výpadok podielových daní je stále značný.“

Antal: Takáto je pravda o vývoji dlhovej služby nášho mesta

Na otázku, ako je to s vývojom dlho nášho mesta i na to, že počas svojho pôsobenia najviac zadlžil mesto, odpovedal primátor nasledovne: „Pravda o našej dlhovej službe je v tabuľkách. Zároveň je tam porovnanie na celoslovenský priemer miest. Dlh mesta je na najnižšej úrovni od roku 2009, kedy sa bral za bývalého primátora úver na verejnej osvetlenie. Dlhová služba za môjho pôsobenia vzrástla len v súvislosti s úverom z roku 2018, kedy sme kúpili kaštieľ z úveru 2,8 milióna eur, keďže v tom čase sme mali rozbehnuté investičné projekty na športoviskách v meste a nevedeli sme uvoľniť iné zdroje z mesta na túto kúpu. Myslím, že nikto dnes nespochybňuje, že to bolo dobré pre naše mesto.“ Podľa Antala dobré hospodárenie mesta bolo vždy jeho prioritnou témou. „A stále to platí aj v tomto ťažkom čase, aký dnes mestá, obce, VÚC a štát zažívajú. Zároveň však nemôžu zastať investície, ktoré zlepšujú život našich obyvateľov. A tak pôjdeme spolu s poslancami aj v druhej polovici volebného obdobia,“ dodal Antal.

S tvorbou rozpočtu sa začína už v auguste

Pracovať na rozpočte pre ďalšie obdobie začína samospráva zvyčajne v druhej polovici augusta, a to zberom vstupných údajov. Ako vysvetlil hlavný ekonóm mesta Martin Majerník, rozpočtové požiadavky sa následne posúdia a spracujú do základných číselných údajov rozpočtu. „Takto navrhnutý materiál je predložený vedeniu mesta, odborným komisiám a poslancom na pripomienkovanie. Po zahrnutí pripomienok je konečný návrh rozpočtu  zverejnený najmenej 15 dní na úradnej tabuli mesta a predložený na prerokovanie mestskému zastupiteľstvu,“ vysvetlil Majerník. 

Tvorbu rozpočtu samospráv podľa ekonóma na strane príjmov najviac ovplyvňujú podielové dane, ktoré sú zároveň najdôležitejšie príjmy zo štátneho rozpočtu. „Na strane výdavkov rozpočtu je ovplyvňujúcich faktorov viac. Z môjho pohľadu sú to hlavne tie, na ktoré samosprávy nemajú vplyv, a to ceny energií a inflácia,“ dodal.  

Preto mesto už roky šetrí na bežných výdavkoch, ako sú náklady súvisiace s chodom prevádzky nehnuteľností, znižovaním spotreby energií a bežných investícií do budov a zariadení. „Zároveň hľadáme iné zdroje financovania bežných výdavkov,“ podotkol Majerník. 

Väčšie škrty neplánujú

Primátorove slová o zvyšovaní daní a poplatkov potvrdzuje aj ekonóm mesta. „Na návrh poslancov mestského zastupiteľstva mesto pre rok 2025 nezvýši poplatky v sociálnej oblasti, aj keď náklady na ich prevádzku sa výrazne zvýšia,“ vysvetlil ekonóm a pokračoval: „Navýšenie nastane pri poplatku za komunálny odpad. Výška poplatku je upravená v súlade s koncesnou zmluvou na základe návrhu zberovej spoločnosti z dôvodu zvýšenia vstupných nákladov, ako aj nových povinností vyplývajúcich zo zmeny legislatívy. Miestny poplatok je každoročne prehodnocovaný a vychádza tiež z predložených nákladov za predchádzajúci rok. Malá zmena je navrhnutá aj vo všeobecne záväznom nariadení o dani z nehnuteľností a týka sa nehnuteľností slúžiacich na podnikanie v katastrálnom území Šášovské Podhradie. Menia sa aj sadzby za užívanie verejného priestranstva počas jarmoku,“ dodal. 

Majerník: Samosprávy prežívajú ťažké obdobie, bojujú s nedostatkom financií

Ako ďalej informoval Majerník, mesto má aktuálne v rozpočte zapojené všetky finančné fondy a plne ich využíva na krytie výdavkov, vrátane rezervného fondu. 

Na otázku, v čom je podľa neho práve toto obdobie najťažšie pre samosprávy, odpovedal hlavný ekonóm mesta nasledovne: „Rozdelil by som to na dve oblasti. Prvá oblasť je legislatívna neistota. Stanovenie presných a nemenných pravidiel pred rozpočtovým rokom prispieva k správnym rozhodnutiam samospráv. Žiaľ, opak je pravdou. Nariadenia, ktoré ovplyvňujú chod samospráv sa menia a upravujú až po schválení rozpočtov samospráv, resp. v priebehu rozpočtového roka. Druhou oblasťou je financovanie samosprávnych kompetencií. Akákoľvek zmena v prenesených kompetenciách a povinnosť ich financovať  z rozpočtu mesta bez presunu finančných prostriedkov a  výpadok príjmov má negatívny vplyv nielen na investície, ale hlavne na bežný chod mesta. Myslím si, že samosprávy sú už na konci svojich možností v hľadaní rezerv, teraz by mal nastúpiť štát a dofinancovať výpadok z príjmov z minulých rokov.“

Podľa Majerníka samosprávy prežívajú ťažké obdobie a pomoc od štátu je nevyhnutná. „Je pravdou, že samosprávy zažívajú ťažké obdobie, bojujú  hlavne s nedostatkom finančnej hotovosti. Iba prerozdelenie zdrojov štátneho rozpočtu na krytie výdavkov samospráv prípadne dofinancovanie rozpočtov nestačí. Mestá a obce sú v rôznych pozíciách. Samosprávy sú dnes pred  ťažkým rozhodnutím a musia zodpovedať na viacero otázok, napríklad či zostať v relatívnej stabilnej finančnej kondícií na úkor investičného dlhu, alebo si zobrať úver a zostať v neistote a  či budú mať  zdroje na bežnú činnosť. Pred takýmto neľahkým rozhodnutím sa dnes nachádza aj naše mesto. Mesto Žiar nad Hronom v minulých rokoch výrazne zainvestovalo do športových zariadení a infraštruktúry. Musím konštatovať, že mesto má špičkové športové zariadenia a sme na to patrične hrdí. Športoviská sú  využívané občanmi mesta, čo dáva týmto investíciám zmysel. Za športovým vyžitím k nám do  mesta chodia ľudia zo širokého okolia výrazne presahujúce hranice bývalého okresu, ale financovanie športovísk je len z rozpočtu mesta. A to je len jeden z mála neriešených problémov financovania samospráv – porovnateľných okresných miest v rámci Slovenskej republiky. Súčasné rozdeľovanie príjmov zo štátneho rozpočtu nezodpovedá demografickému vývoju ani postaveniu miest a obcí. Z môjho pohľadu  je najvyšší čas na reformu financovania verejnej správy,“ dodal ekonóm mesta na záver. 

(šov)
Foto: Peter Vörös