Spojeným štátom sa podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa podarilo urobiť obrovský pokrok v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine a v chystanej dohode zostáva už len vyriešiť pár sporných bodov. Pozitívny vývoj vidia aj ďalší spojenci, napríklad podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona konečne existuje šanca dosiahnuť skutočný pokrok k trvalému mieru medzi Ukrajinou a Ruskom. Moskva […]
Menej ako 1 min. min.
Spojeným štátom sa podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa podarilo urobiť obrovský pokrok v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine a v chystanej dohode zostáva už len vyriešiť pár sporných bodov.
Pozitívny vývoj vidia aj ďalší spojenci, napríklad podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona konečne existuje šanca dosiahnuť skutočný pokrok k trvalému mieru medzi Ukrajinou a Ruskom. Moskva dnes však uviedla, že zatiaľ upravený plán na ukončenie bojov nedostala.
Americký prezident Donald Trump tvrdí, že prijatie mierovej dohody sa blíži
Do Moskvy smeruje zvláštny vyslanec
Trump na sociálnej sieti Truth Social napísal, že v snahe finalizovať dohodu vysiela do Moskvy zvláštneho vyslanca Steva Witkoffa, ktorý sa má stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
S Ukrajincami bude rokovať námestník ministra obrany Dan Driscoll. S Putinom aj ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským je šéf Bieleho domu pripravený sa čoskoro stretnúť osobne, ale keď bude mať plán konečnú podobu alebo sa jej bude blížiť.
O tom, ako finálnu dohodu dosiahnuť, dnes diskutovali tiež zástupcovia krajín podporujúcich Ukrajinu. Podľa Macrona je absolútnou podmienkou pre trvalý mier rad robustných bezpečnostných záruk, podobne sa vyjadril aj český minister zahraničia v demisii Jan Lipavský.
Britský premiér Keir Starmer či šéfka EK Ursula von der Leyenová na na rokovaní, ku ktorému sa pripojil aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio, hovorili o nutnosti ďalšieho tlaku na Rusko.
Kyjev je pripravený
Zelenskyj dnes uviedol, že je pripravený rokovať s Trumpom o citlivých bodoch mierových návrhov. Podľa Reuters naliehal pri rokovaní so spojencami, aby vypracovali rámec nasadenia zahraničných síl na Ukrajine. Elysejský palác po stretnutí uviedol, že štátnici sa zhodli na vytvorení pracovnej skupiny venovanej otázke bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.
Pôvodný americký plán počítal okrem iného s tým, že Ukrajina príde o značnú časť územia, vrátane oblastí, ktoré Moskva nedokázala vojensky obsadiť, a tiež s tým, že Kyjev početne obmedzí svoju armádu maximálne na 600.000 vojakov či sa zaviaže, že nevstúpi do NATO.
V nedeľu o úpravách návrhu, ktorý viaceré krajiny i odborníci vnímali ako proruský, rokovali v Ženeve predstavitelia Spojených štátov, Ukrajiny i európskych krajín. Námestník ukrajinského ministra zahraničia Serhij Kyselycia potom hovoril o značne revidovanom mierovom pláne.
Moskva dnes uviedla, že zatiaľ upravený plán nedostala. Zároveň sa odmietla vyjadriť k správe denníka Financial Times (FT), podľa ktorého od pondelka americký námestník Driscoll rokuje v Abú Zabí s ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi.
Vojna, ktorú Rusko rozpútalo pred tri a trištvrte rokom, si aj dnes vyžiadala obete. Pri rozsiahlom ruskom útoku na Kyjev zomrelo sedem ľudí a ďalší utrpeli zranenia.
Nemecký minister zahraničia Johann Wadephul dal dnes najavo presvedčenie, že Rusko bude pre Európu predstavovať nebezpečenstvo aj v prípade, že sa podarí dosiahnuť dohodu na ukončení vojny na Ukrajine.
