Americká vojenská intervencia vo Venezuele predstavuje mimoriadne nebezpečný precedens pre mier a regionálnu bezpečnosť a je tiež ohrozením civilného obyvateľstva. V spoločnom vyhlásení to dnes večer uviedli vlády Španielska, Brazílie, Čile, Kolumbie, Mexika a Uruguaja. Venezuelská armáda vyzýva na prepustenie Madura a varuje pred americkým „kolonializmom“ Podľa predstaviteľov šestice krajín konal Washington v rozpore so základnými […]
Menej ako 1 min. min.
Americká vojenská intervencia vo Venezuele predstavuje mimoriadne nebezpečný precedens pre mier a regionálnu bezpečnosť a je tiež ohrozením civilného obyvateľstva. V spoločnom vyhlásení to dnes večer uviedli vlády Španielska, Brazílie, Čile, Kolumbie, Mexika a Uruguaja.
Venezuelská armáda vyzýva na prepustenie Madura a varuje pred americkým „kolonializmom“
Podľa predstaviteľov šestice krajín konal Washington v rozpore so základnými zásadami medzinárodného práva, najmä so zákazom použitia sily a hrozby silou a s dodržiavaním suverenity a územnej celistvosti štátov, ktoré sú zakotvené v Charte OSN.
„Vyjadrujeme znepokojenie nad akýmkoľvek pokusom o vládnu kontrolu, správu alebo externé privlastnenie prírodných alebo strategických zdrojov, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom a ohrozujú politickú, ekonomickú a sociálnu stabilitu regiónu,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Ide okrem iného o reakciu na výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa, že USA budú „riadiť“ Venezuelu a dohliadať na ťažbu ropy. „Naše veľmi veľké americké ropné spoločnosti, najväčšie na svete, tam vstúpia, minú miliardy dolárov, opravia zle fungujúcu ropnú infraštruktúru a začnú zarábať peniaze pre krajinu,“ cituje Trumpa agentúra AFP.
„Znovu potvrdzujeme charakter Latinskej Ameriky či Karibiku ako zóny mieru, založenej na vzájomnom rešpekte, mierovom riešení sporov, nezasahovaní a vyzývame k regionálnej jednote presahujúcej politické rozdiely, v tvár akýmkoľvek akciám ohrozujúcim regionálnu stabilitu,“ uviedli ďalej vlády.
„Rovnako naliehavo vyzývame generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov a členské štáty príslušných multilaterálnych mechanizmov, aby využili svoje dobré služby na prispenie k upokojeniu napätia a zachovaniu regionálneho mieru,“ dodali.
Podľa šestice vlád „len inkluzívny politický proces vedený Venezuelčanmi môže viesť k demokratickému a udržateľnému riešeniu, ktoré rešpektuje ľudskú dôstojnosť“. Americká administratíva už tlmila očakávania rýchleho prechodu k demokracii. Trump v sobotu vylúčil okamžitú podporu opozičných lídrov Maríe Coriny Machadovej či Edmunda Gonzáleza ako nových lídrov krajiny.
Minister zahraničných vecí Marco Rubio povedal, že k obom prechováva obdiv, zdôraznil však potrebu byť realistický. „Nemôžeme očakávať, že 24 hodín po zatknutí Madura bude zajtra vypísaný termín volieb,“ povedal.
Zároveň uviedol požiadavky po zvyšných vládnych predstaviteľoch, medzi ktorých patrí, aby bol venezuelský ropný sektor „riadený v prospech ľudu“, ďalej zastavenie obchodu s drogami a obmedzenie pôsobenia gangov. Washington tiež žiada odchod kolumbijských ozbrojených skupín FARC a ELN a ukončenie väzieb na Hizballáh a Irán.
Machadová v sobotu uviedla, že Venezuelčania predvlani zvolili za prezidenta Edmunda Gonzáleza. Podľa nej by sa tak mal „okamžite ujať svojho ústavného mandátu a byť uznaný ako vrchný veliteľ ozbrojených síl zo strany všetkých dôstojníkov a vojakov“. Predvlaňajším prezidentským voľbám vo Venezuele, podľa štvorčlenného expertného panelu OSN, chýbali základná transparentnosť a integrita. Režim vyhlásil za víťaza Madura.
