

Fínsko, 28. septembra 2025 – Keď v roku 2022 ukrajinská armáda odpálila priehradu na rieke Irpin – premenila okolitú krajinu na nepriechodný močiar. Aj vďaka tomu sa ruský útok na Kyjev sa zastavil.
Tento zúfalý, ale účinný krok dnes inšpiruje Fínsko, Poľsko aj ďalšie štáty na východnom krídle NATO. Obnova vysušených rašelinísk sa začína chápať nielen ako ekologický projekt, ale aj ako účinná obranná stratégia proti rýchlemu obrnenému vpádu. Tanky a ťažká bojová technika potrebujú pevný terén. Keď sa však krajina premení na mokraď, kolesové aj pásové jednotky sa menia na bezmocné ciele. História ukazuje, že práve voda a močiare dokázali opakovane zastaviť silnejšie armády. Moderný príklad priniesla vojna na Ukrajine, kde zaplavené územia zabrzdili ruský postup na Kyjev. Dnes, keď NATO masívne investuje do opevňovania východnej hranice, prichádza do popredia myšlienka, že aj príroda môže byť mocným spojencom. Obnova mokradí ponúka možnosť prepojiť dve kľúčové priority Európy – bezpečnosť a ochranu klímy.
Poučenie z histórie: keď močiare zastavili armády
Vojenské dejiny sú plné príkladov, keď voda a mokrade zmenili výsledok ťaženia. Rimania pri expanzii do severnej Európy narážali na neprehľadný systém močiarov a rašelinísk, ktorý im bránil využiť výhodu ťažko vyzbrojených légií. V močaristom teréne strácala formácia disciplínu aj rýchlosť a stávali sa ľahkou korisťou ľahkých kmeňových bojovníkov. Aj počas druhej svetovej vojny boli močaristé územia opakovane faktorom, ktorý limitoval tankové manévre. Východný front priniesol nemeckej armáde tvrdé lekcie, keď sa jej motorizované zväzy ocitli v páse močiarov medzi Dneprom a Dvinou. Strategické koridory sa razom zúžili a Wehrmacht musel viesť boje v teréne, ktorý nahrával obrane.
Kyjev 2022: voda ako zbraň
Jedným z najvýraznejších moderných príkladov využitia vody v obrane je začiatok ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Ruské jednotky sa vtedy snažili rýchlo preniknúť z Bieloruska k ukrajinskej metropole. Ukrajinské velenie však rozhodlo o otvorení priehrad na rieke Irpin a zaplavení širokého pásu predmestia. Počas niekoľkých dní sa krajina premenila na nepriechodné močiare, ktoré doslova zastavili postup tankových kolón.
Z vojenského hľadiska to bola ukážková improvizácia: zaplavené územie vytvorilo prirodzený obranný val, ktorý znemožnil obchvatné manévre a prinútil útočníka postupovať úzkymi koridormi. Tam sa stal ľahko predikovateľným cieľom pre ukrajinskú delostreľbu a protitankové zbrane. Z pohľadu histórie sa opakovalo staré pravidlo – kde tanky nemôžu manévrovať, stráca útočná sila na účinnosti. Ukrajinský prípad dodal argument tým, ktorí už pred vojnou uvažovali o strategickom využití mokradí v obrane Európy. Skúsenosť z Kyjeva ukázala, že premyslená manipulácia s vodným režimom krajiny môže rozhodnúť o výsledku celej operácie.
Fínsko a Poľsko na čele: mokrade ako súčasť obrany
Inšpirácia z Ukrajiny nenechala bez odozvy štáty na východnom krídle NATO. Najaktívnejšie tému presadzuje Fínsko, ktoré má s močiarmi historické skúsenosti. Fínska armáda otvorene hovorí o tom, že rozsiahle mokrade a rašeliniská môžu v krízovej situácii slúžiť ako „prirodzené tankové pasce“. Helsinki preto podporujú programy obnovy krajiny, ktoré kombinujú ekologické ciele s vojenským využitím. Aj Poľsko sa v rámci projektu Eastern Shield zameriava na posilnenie opevnenia pozdĺž hranice s Bieloruskom a Ruskou Kaliningradskou oblasťou. Popri výstavbe pevných fortifikácií a moderného monitoringu sa diskutuje aj o revitalizácii vysušených rašelinísk. Poľská armáda zdôrazňuje, že mokrade môžu spomaliť útočníka a vynútiť si predvídateľný postup, čo dáva obrancovi viac času aj priestoru na presun jednotiek.
Pobaltské štáty – Estónsko, Lotyšsko a Litva – sa na problematiku pozerajú pragmaticky. Ich územie je členité, s veľkým podielom lesov a vodných plôch, čo samo o sebe komplikuje nasadenie masívnej obrnenej techniky. Aj tu sa ale objavujú návrhy na to, aby ekologické projekty smerujúce k obnove mokradí boli vyhodnocované aj z hľadiska bezpečnostného. Trend je zrejmý: časť štátov NATO začína chápať prírodné prostredie nielen ako kulisu bojiska, ale ako aktívny faktor, ktorý možno cielene využiť pri plánovaní obrany.
Močiare ako tanková pasca
Moderná obrnená technika je navrhnutá na manévrový boj – rýchle presuny, obchvaty a využívanie otvoreného terénu. Mokrade túto logiku popierajú. Pôda nasiaknutá vodou nemá dostatočnú únosnosť a aj pásové vozidlá sa v nej ľahko búrajú. Kolesové transportéry a nákladná technika sa často zastavia úplne. Z pohľadu obrancu je to výhoda hneď v niekoľkých ohľadoch:
Spomalenie postupu – jednotky sa pohybujú pomalšie, technika sa hromadí v kolónach a stráca tempo útoku.
Smerovanie protivníka – mokrade nútia útočníka hľadať pevné koridory, ktoré je možné vopred sledovať a zameriavať.
Jednoduchšia palebná kontrola – útočník sa stáva predvídateľným cieľom pre delostrelectvo, protitankové strely aj drony.
Psychologický efekt – zdržanie v ťažkom teréne narúša morálku aj logistiku, najmä u jednotiek, ktoré nie sú na podobné podmienky pripravené.
Na rozdiel od umelých prekážok, ako sú protitankové zátarasy alebo mínové polia, majú mokrade výhodu v tom, že pôsobia trvalo a nenápadne. Útočník môže poznať ich polohu, ale zmeniť fyzikálne podmienky terénu je prakticky nemožné. Preto sa obnova rašelinísk a mokradí dostáva do hľadáčika vojenských plánovačov. V kombinácii s klasickými inžinierskymi opatreniami môžu tvoriť účinnú „ekologickú obrannú líniu“, ktorá znásobuje efekt pevnostných stavieb a modernej techniky.
Výzvy a obmedzenia: prečo to nie je „zázračná zbraň“
Koncept „bažiny za bezpečnosť“ je silný, ale reálne nasadenie naráža na rad obmedzení, ktoré je nutné transparentne popísať a riešiť:
Civilné a ekonomické konflikty – Mnoho odvodnených rašelinísk je dnes súkromný majetok, prípadne poskytuje zisk z lesníctva alebo poľnohospodárstva. Náhrady, výkupy či dlhodobé dohody s vlastníkmi sú politicky citlivé a nákladné. Miestna populácia sa môže obávať záplav, škôd na infraštruktúre či zhoršenia lokálnych ekonomík – tieto obavy treba adresovať včasnou komunikáciou a technickým plánovaním.
Ekologické riziká pri neriadenom zavodnení – Rýchle a nekoncepčné zaplavenie môže vytvoriť stojaté vody s nízkou biodiverzitou, uvoľniť znečisťujúce látky alebo rozšíriť invázne druhy. Obranné zavodnenie teda musí byť navrhnuté tak, aby minimalizovalo environmentálne škody — t.j. plánovať, kde, kedy a akou formou obnovu vykonávať.
Obmedzená univerzálnosť – Mokrade sú účinné proti masívnym pozemným obrneným kolónam, nie proti hrozbám zo vzduchu (drony, rakety) alebo hybridným hrozbám v námornom priestore. Ich zmysel je teda komplementárny – doplnok, nie náhrada za protilietadlovú obranu, kyberobranu či mobilné delostrelecké kapacity.
Časová a technická zložitosť – Aj keď zadržanie vody na odvodnenom rašelinisku môže rýchlo urobiť terén nepriechodným, plné ekologické zotavenie ekosystému trvá roky. Plánovanie preto potrebuje kombináciu rýchlych taktických opatrení (napr. uzavretie kanálov) a dlhodobých ekologických intervencií.
Právna a inštitucionálna koordinácia – Projekty ležia na pomedzí rezortov – obrana, poľnohospodárstvo, životné prostredie – a vyžadujú jasné právomoci, plánovanie a mechanizmy financovania. Bez pevného inštitucionálneho rámca hrozí, že projekty zostanú na papieri.
Na záver…
Obnova mokradí predstavuje atraktívnu a praktickú možnosť, ako pridať ďalšiu vrstvu k obrannému pásu východného krídla NATO. História aj skúsenosť z Kyjeva 2022 ukazujú, že voda v krajine dokáže dramaticky zmeniť možnosti ťažkej techniky a poskytnúť obrancovi cenný čas a priestor. Súčasne projekty obnovy rašelinísk prinášajú významné environmentálne benefity, ktoré môžu uľahčiť politickú i finančnú podporu. Mokrade nie sú samospasiteľné, ale správne navrhnuté a riadené môžu byť účinným, lacným a politicky atraktívnym doplnkom obrannej stratégie — prírodným „zásahom“, ktorý sťažuje postup protivníka, podporuje klimatické ciele a posilňuje odolnosť pohraničných regiónov.



Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Močiare proti tankom: Obnova mokradí ako nová obranná stratégia NATO appeared first on Armádny magazín.
