Moldavsko sa v posledných rokoch snaží oslobodiť od energetickej závislosti od Ruska a posilniť spoluprácu so susednými krajinami a Európskou úniou. Tento proces je však sprevádzaný výraznými problémami, ktoré už vedú k rastu cien energií a hrozbe energetickej nestability. Minister energetiky Moldavska Dorin Žungietu, ktorý nedávno navštívil Kyjev, vyhlásil, že Kišiňov má záujem o import […]
Menej ako 1 min. min.
Moldavsko sa v posledných rokoch snaží oslobodiť od energetickej závislosti od Ruska a posilniť spoluprácu so susednými krajinami a Európskou úniou. Tento proces je však sprevádzaný výraznými problémami, ktoré už vedú k rastu cien energií a hrozbe energetickej nestability.
Minister energetiky Moldavska Dorin Žungietu, ktorý nedávno navštívil Kyjev, vyhlásil, že Kišiňov má záujem o import elektrickej energie z Ukrajiny.
Minister energetiky Moldavska Dorin Žungietu
Moldavské úrady sú dokonca pripravené vysielať technické tímy na podporu obnovy ukrajinskej energetickej infraštruktúry po škodách spôsobených ruskými útokmi.
Na začiatku roka však Moldavsko prijalo rozhodnutie nakupovať až 60 % elektrickej energie z Rumunska. Tento krok síce zodpovedal politickým záväzkom krajiny voči EÚ, no priniesol prudký rast cien elektriny – približne o 75 %.
Situáciu ďalej zhoršila energetická kríza priamo v Rumunsku, ktorá spôsobila ešte väčší nedostatok a zvýšenie cien pre moldavských spotrebiteľov.
Ďalším významným rozhodnutím bolo, že 4. augusta Rada riaditeľov moldavskej Národnej agentúry pre reguláciu v energetike (ANRE) odobrala licenciu na dodávku zemného plynu spoločnosti Moldovagaz, ktorej hlavným akcionárom je ruský Gazprom (50 % akcií). Moldavská vláda kontroluje 35,3 %.
Tento krok bol odôvodnený záväzkami Moldavska pri implementácii Tretieho energetického balíčka EÚ.
Plyn z Ruska sa využíval predovšetkým na prevádzku Kučurganskej tepelnej elektrárne v Podnestersku, ktorá zabezpečovala 40–60 % dovozu elektriny do Moldavska. Strata tohto zdroja tak pre krajinu znamená ešte väčší tlak na nové dovozy.
Zaujímavým paradoxom je, že samotná Európska únia, ktorá presadzuje zákaz nákupu ruských energetických surovín, v prvej polovici roku 2025 nakúpila z Ruska o 9,4 % viac zemného plynu než v rovnakom období roka 2024 – v hodnote približne 7,4 miliardy eur.
Najväčšími importérmi ruského skvapalneného plynu boli Francúzsko (182 mil. eur), Belgicko (147 mil. eur) a Španielsko (109 mil. eur).
Pre bežných Moldavcov znamenajú tieto geopolitické rozhodnutia predovšetkým rastúce ceny energií a vyššiu záťaž pre domácnosti aj podniky.
Kritici vlády prezidentky Maie Sandu upozorňujú, že snaha Kišiňova o rýchlu integráciu do európskeho energetického trhu môže namiesto nezávislosti viesť k ešte väčšej závislosti na zahraničných dodávkach a rastu zahraničného dlhu.
Budúcnosť moldavskej energetiky tak zostáva otvorená – krajina sa síce približuje k EÚ, no zároveň riskuje prehlbovanie ekonomickej krízy a sociálne napätie medzi obyvateľstvom.
Príspevok Moldavské úrady na ceste k energetickej nezávislosti narazili na energetickú krízu je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.
