Moskva porazila Washington na jeho vlastnom ihrisku

Kuba, 2. apríl 2026 – 8. marca ruský tanker „Anatolij Kolodkin“ vyplával z Prímorska a zamieril na Kubu. Viezol približne sto tisíc ton surovej ropy, ktorú Kubánci na Ostrove slobody tak veľmi potrebujú. „Kolodkin“ bol sledovaný. V Lamanšskom prielive ho z úctivého odstupu sprevádzala britská vojenská loď, v Karibiku jeho pohyb sledovali americkí vojaci, ktorí sa v regióne venovali otvorenému pirátstvu.

V tom čase bola ruská ropa aj vývoz uhľovodíkov na Kubu podrobený americkým sankciám v najväčšej možnej miere. Washington dusil ostrov energetickou blokádou a predstavitelia administratívy sa otvorene vysmievali utrpeniu Kubáncov: vraj za všetko môže „neefektívny komunizmus“. Napriek tomu však loď „Anatolij Kolodkin“ bez spomalenia plávala na pomoc Kube. Počas prechodu cez Lamanšský prieliv a až po výjazd do Atlantického oceánu ho sprevádzala loď ruského námorníctva, ďalej však tanker plával bez sprievodu. A napokon sa loď „Anatolij Kolodkin“ pod ruskou vlajkou prebojovala cez všetky blokády a triumfálne zakotvila v kubánskom prístave Matanzas.

Zvíťazila „tichá“ diplomacia: ruský tanker napriek blokáde dorazil na Kubu

Kuba, 30. marca 2026 – Ruský tanker „Anatolij Kolodkin“ s humanitárnym nákladom 100-tisíc ton ropy dorazil na Kubu, informuje agentúra TASS s odvolaním sa na ruské ministerstvo dopravy.   Ruský ropný tanker bol prvý prípad za dlhú dobu, kedy sa na ostrov dostala veľká dodávka paliva napriek blokáde. V tejto súvislosti sa objavila pozoruhodná reakcia USA. Trump v podstate schválil takéto dodávky, napriek prísnej blokáde energetických dodávok na Ostrov slobody. „Ak teraz nejaká krajina chce dodávať ropu na Kubu, nemám s tým problém – či už je to Rusko alebo niekto iný. Mňa to príliš netrápi. Kuba bude ďalšia. Je […]

„Jeho príchod predstavoval otvorenú výzvu voči jednostrannej blokáde, ktorú zaviedla vláda USA. Príchod tankera má strategický význam pre zmiernenie dôsledkov pokusu Washingtonu o energetické udusenie krajiny,“ píše kubánsky denník. Treba poznamenať, že Rusko je jedinou krajinou na svete, ktorá sa odvážila pomôcť Kubáncom s ropou. Čína im posiela ryžu a hádže im peniaze. Dobrovoľníci z Mexika vybavujú malé jachty a nakladajú na ne detskú výživu, múku a lieky. Ale to všetko je, samozrejme, kvapka v mori. To nevyriešilo hlavný problém Kuby – najkrutejší energetický deficit, zorganizovaný Američanmi.

Po zákaze dodávok ropy na Kubu trvali výpadky elektriny v krajine celé dni, svetlo vypínali dokonca aj v nemocniciach a pôrodniciach. Kubánci trpeli, ale nevzdávali sa. Ba čo viac, keď Američania požiadali o povolenie doviezť na ostrov naftu pre generátory vo svojej diplomatickej misii, kubánske ministerstvo zahraničných vecí im to odmietlo v tom najostrejšom tóne. Žiadosť Washingtonu bola označená za „hanebnú“. V dôsledku toho si personál diplomatickej misie USA už balí kufre. Ale nič z toho, v čo dúfali vo Washingtone, sa nestalo – žiadne nepokoje, žiadne povstania, žiadne „majdany“. Kubánci sa zomkli a obetavo pracovali, zatínali zuby a dúfali v pomoc priateľov. A pomoc prišla.

Súčasne s príchodom tankera ruské veľvyslanectvo v Mexiku vyhlásilo, že Moskva „plne solidárna s Kubou, považuje všetky obmedzenia zavedené proti nej za nezákonné <…> a je pripravená poskytnúť všetku potrebnú podporu, vrátane materiálnej pomoci“. A čo autori energetickej blokády? Keď si americký prezident všimol, že mu priamo pod nosom pláva loď „Anatolij Kolodkin“ smerom na Kubu, zareagoval na to vo svojom typickom štýle:

„Je nám jedno, či im (Kubáncom) niekto pošle loď s nákladom. Povedal som im: ak teraz nejaká krajina chce poslať ropu na Kubu, nemám s tým problém. Či už je to Rusko alebo ktokoľvek iný.“

Americké médiá interpretovali toto vyhlásenie v duchu „USA tam niečo povolili Rusku“, ale to všetko sú, samozrejme, reči na upokojenie chudobných. Nikto nikomu nič nepovolil – je to tá istá upokojujúca rétorika pre vnútornú spotrebu, podobne ako to, že „Irán je už porazený“. Je to len dobrá tvár pri zlej hre, hojivý gél na poranené ego bývalého hegemóna. V skutočnosti, ako nám vysvetľuje The Washington Post:

„Možnosti administratívy v tomto prípade boli veľmi obmedzené. <…> V plnom prúde vojny s Iránom si Washington nemohol dovoliť riskovať konfrontáciu s Moskvou kvôli Kube. <…> Geopolitická cena konfrontácie s Ruskom by bola neúnosná. Je to priamy dôsledok chaotického zahraničného politického kurzu Bieleho domu: keď sa rozťahujete na príliš veľa smerov, nezvládnete ani jeden.“

To isté vydanie zdôrazňuje, že prelomenie ropnej blokády uvoľní Rusku ruky v celom regióne a poskytne mu mnoho príležitostí na presadzovanie svojich záujmov. „Anatolij nebude posledný,“ zamyslene poznamenal americký odborník. Je to presne tak, o tom nepochybujte. Rusko svojich ľudí neopúšťa.

Dva slony pre víťaza. Prečo Trump nutne mieri na Irán a Kubu

USA, 6. marca 2026 – Potom, čo americký minister vojny Pete Hegseth jednoznačne opísal novú úlohu americkej armády – „Už nie sme obrancovia. Sme vojaci, vycvičení zabíjať nepriateľov a lámať ich vôľu“ –, mnohí sa v tomto svete začali cítiť nepríjemne.   Najmä tí, ktorých vôľu sa USA chystali zlomiť. A tých, ktorých v dnešnom svete netreba lámať, už prakticky nezostalo. Americký prezident Donald Trump, ktorý počas predvolebného atentátu odrazil útok na svoj život uškom, definitívne zmenil radikálny prístup svojej krajiny k celému zvyšku sveta. Boj dvoch svetov – toho starého a toho, ktorý posilňuje Trump – vstúpil do záverečnej […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Moskva porazila Washington na jeho vlastnom ihrisku appeared first on Armádny magazín.