Ficova vláda našla v protiukrajinských dezinformáciách kľúčový nástroj na udržanie moci. EÚ ponúka rôzne mechanizmy a kapacity na boj proti manipuláciám, no zásadné je, aby iniciatíva vychádzala priamo od vlády členského štátu. To sa u nás od roku 2023 nedeje, hovorí dezinfoerxpert Peter Dubóczi. Keď Robert Fico vyhral parlamentné voľby 2023 šírením ostrej prokremeľskej propagandy, […]
Menej ako 1 min. min.
Ficova vláda našla v protiukrajinských dezinformáciách kľúčový nástroj na udržanie moci. EÚ ponúka rôzne mechanizmy a kapacity na boj proti manipuláciám, no zásadné je, aby iniciatíva vychádzala priamo od vlády členského štátu. To sa u nás od roku 2023 nedeje, hovorí dezinfoerxpert Peter Dubóczi.
Keď Robert Fico vyhral parlamentné voľby 2023 šírením ostrej prokremeľskej propagandy, mnohí dúfali, že išlo o predvolebný kalkul, ktorý mu mal pritiahnuť krajne pravicových voličov. Dnes je však jasné, že sa protiukrajinská rétorika stala kľúčovým nástrojom jeho vlády.
Slovensko tak v informačnej vojne, ktorú Rusko spustilo v roku 2014, čelí dezinformáciám, ktoré už nepochádzajú len od proruských médií, ale priamo z vládnych kruhov.
K tomu sa pridáva fakt, že Slovensko patrí medzi krajiny najviac náchylné veriť konšpiračným teóriám, s mimoriadne nízkou dôverou v tradičné médiá (len 25 percent) a výraznou aktivitou proruských aktérov. Príkladom je Ruská ambasáda v Bratislave, ktorá činnosťou na Facebooku triumfuje nad všetkými ďalšími veľvyslanectvami v EÚ.
Otázkou však zostáva, do akej miery Ficova vláda skutočne verí proruským naratívom, ktoré propaguje, a či má nejaké hranice v tom, čo je ochotná šíriť. Mnohí prozápadní voliči sa tiež môžu pýtať, či voči bujnejúcim dezinformáciám nemôže zasiahnuť EÚ – a ak áno, prečo tak nespraví.
Šíria slovenskí politici propagandu z presvedčenia, či z kalkulu?
Či už ide o ukazovanie na Západ ako na vinníka, alebo slová o „ukrajinských nacistoch zabíjajúcich ruskojazyčných civilistov na Donbase“, viacerí členovia Ficovej vlády siahajú po prokremeľskej propagande takmer na dennej báze
Jedným z najčastejšie komunikovaných výziev sa jednoznačne stala „potreba dosiahnuť mier“. Ten však podľa slovenskej vlády nemožno dosiahnuť „vojenským riešením“, a Ukrajine preto treba zastaviť dodávky zbraní.
Faktom, ktorým sa riadi drvivá väčšina Západu však je, že keby prestalo bojovať Rusko, tak sa vojna skončí. Naopak, ak prestane bojovať Ukrajina, prestala by existovať tak, ako ju poznáme.
Podľa experta na dezinformácie Petra Dubócziho z Infosecurity.sk a Katedry politológie Filozofickej fakulty UPJŠ je už veľmi ťažké identifikovať, do akej miery Ficova vláda myslí tieto naratívy úprimne. Pripomína, že protiukrajinské dezinformácie boli na Slovensku šírené už niekoľko rokov.
„V roku 2014 sa nám tu vytvorila akási piata kolóna, ktorá pripravila časť slovenskej spoločnosti tak, že je otvorená ruskej propagande a že práve tieto naratívy majú nejaký mobilizačný aspekt,“ vysvetľuje pre EURACTIV Slovensko.
Zároveň poukazuje na to, že Ficov Smer-SD po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej (2018) a odchode Petra Pellegriniho zo strany (2020) čelil nízkym volebným preferenciám. A bol to práve dnešný europoslanec Ľuboš Blaha, ktorý „ukázal cestu von“ svojim agresívnym dezinformačným ťažením.
„Možno že to na začiatku mohol byť nejaký pragmatizmus, ale teraz je už ťažké rozoznať, či to už náhodou nie je o presvedčení. Ťažko sa to paušálne hovorí o celej vládnej koalícii. Ale podľa mňa časť hlavných aktérov naozaj prepadla do presvedčenia, kedy si myslia, že je to správne,“ hovorí Dubóczi.
Podľa neho sa preto dá konštatovať, že základný cieľ ruskej informačnej vojny – teda ovplyvniť verejnú mienku a prípadne nájsť politikov, ktorí sú ochotní presadzovať záujmy Kremľa – sa na Slovensku „žiaľ veľmi úspešne podaril“.
Posúvajú sa hranice? Zapletenie utečencov do politického boja
Mnohí pozorovatelia napriek všetkému dlhodobo upozorňovali na kľúčový rozdiel medzi Ficom a jeho maďarským náprotivkom Viktorom Orbánom. Obaja síce v rámci EÚ vedú protiukrajinskú rétoriku a často sa vyhrážajú oklieštením ďalšej európskej pomoci, na reálne skutky však pristupoval len Orbán.
„Slovenská vláda nikdy vážne neuvažovala o vetovaní rozhodnutia Rady EÚ ohľadom podpory Ukrajiny alebo odsúdení Ruska. Orbán to urobil opakovane a snažil sa Fica pritiahnuť na svoju stranu,“ zhodnotil ešte v októbri pre EURACTIV Slovensko maďarský politológ Péter Krekó.
Aj táto deliaca čiara však začala koncom minulého roka strácať na kontúrach. Slovné útoky Bratislavy voči Kyjevu sa veľmi vyostrili odvtedy, čo Ukrajina stopla tranzit ruského plynu cez svoje územie. Prezident Zelenskyj v decembri Fica obvinil z otvorenia „druhého energetického frontu“ proti Ukrajine na Putinov pokyn.
Fico svoj tlak zvyšoval až do bodu, keď sa Ukrajine začal otvorene vyhrážať obmedzením dodávok elektrickej energie, humanitárnej pomoci či odňatím dávok pre vojnových utečencov.
Hoci na naplnenie vyhrážok nedošlo, slovenská vláda sa vtedy zamerala na oblasť, ktorej sa predtým predsa len vyhýbala aj počas štyroch volieb, ktoré sa na Slovensku od začiatku vojny konali – regionálnych a do VÚC (2022), parlamentných (2023), prezidentských a do EÚ parlamentu (obe 2024).
Hoci téma Ukrajiny zohrávala dôležitú úlohu vo väčšine z nich, politici sa zameriavali skôr na obavy z rozšírenia vojny na Slovensko alebo odmietania vojenskej pomoci, nie však na ukrajinských utečencov na Slovensku.
Ide pritom o tému, ktorá rezonuje aj u výrazne proukrajinských susedských štátov. Napríklad v Poľsku sa počas terajších prezidentských volieb aktívne rieši krátenie príspevkov pre ukrajinských utečencov. V Česku, ktoré čakajú parlamentné voľby na jeseň, zase Andrej Babiš ostro vystupoval proti predlžovaniu dočasnej ochrany.
Aj odborník na dezinformácie Dubóczi potvrdzuje, že na Slovensku je zavedená akási „komunikačná dichotómia“, ktorá ešte rozlišuje medzi štátnou vojenskou pomocou, proti ktorej vláda tvrdo namieta, a humanitárnou pomocou, ktorú podporuje.
„Zdá sa mi však, že od návštevy Roberta Fica v Moskve a nástupu Donalda Trumpa sa mantinely opäť posúvajú, lebo (u slovenských predstaviteľov, pozn. red), rastie pocit, že sú v práve,” dodal odborník.
O tom, že Trumpov štýl vládnutia povzbudzuje šírenie lživých informácií o Ukrajine, nedávno písala aj AFP. „Zdá sa, že Trumpove výroky vyvolali novú vlnu záujmu o aj tie protiukrajinské naratívy, ktoré sa dostali do úzadia,“ zhodnotil analytik z organizácie NewsGuard McKenzie Sadeghi s odkazom na hádku v Oválnej pracovni s prezidentom Zelenským.
Môže EÚ zasiahnuť?
Dubóczi upozorňuje, že EÚ poskytuje rôzne nástroje a kapacity na boj proti dezinformáciám, ako napríklad Akt o digitálnych službách (DSA). Kľúčovým je tu však princíp subsiadiarity, na ktorom funguje celá EÚ. Ten hovorí, že záujem riešiť problém musí byť vychádzať priamo od vlády členského štátu.
„Od roku 2023 nám chýba akákoľvek ochota riešiť tento problém na úrovni vládnej koalície – naopak, dezinformácie a manipulácie sú jedným z kľúčových nástrojov, ktoré použila, aby sa dostala k moci a aby si ju aj udržiavala,“ hovorí.
Dodáva, že Slovensko okrem toho urobilo v rokoch 2020 – 2023 len minimálny pokrok v posilňovaní svojej odolnosti voči dezinformáciám.
Zatiaľ čo iné krajiny EÚ zavádzajú opatrenia na podporu mediálnej gramotnosti, fact-checkingu a transparentnosti, Slovensko v tejto oblasti výrazne zaostáva – čo potvrdzujú aj jeho slabé výsledky v testovaní PISA.
Politická polarizácia a nedôvera k tradičným médiám situáciu ešte viac zhoršujú a vytvárajú prostredie, v ktorom dezinformácie môžu ľahko prosperovať.
Za týchto okolností sa zdá nepravdepodobné, že by sa Slovensko v boji proti dezinformáciám v dohľadnej dobe výrazne posunulo – a takmer určite sa tak nestane do ďalších parlamentných volieb v roku 2027.
