Môžem mať naozaj „zlomené srdce“? Odpovedá kardiologička

Láska, blízkosť a motýliky v bruchu. Láska dokáže povzniesť, ale aj bolieť. A niekedy to nie je len metafora – zlomené srdce môže mať aj reálny medicínsky rozmer. Počuli ste už o takotsubo?

So srdcovou špecialistkou sme sa rozprávali o tom, či sa nám zo smútku môže naozaj „zlomiť“ srdce, ako dlho bude zlomené a či sa dokáže pred nešťastnou láskou samo ochrániť.

Odpovedá kardiologička Kristína Hudecová z Nemocnice Bory.

Valentín je o láske. Ale čo ak láska bolí – až príliš? Môže sa nám zo žiaľu naozaj „zlomiť“ srdce?

Áno, môže. Existuje ochorenie, ktoré sa laicky nazýva „syndróm zlomeného srdca“. Odborne hovoríme o takotsubo kardiomyopatii. Je to akútne, väčšinou prechodné ochorenie srdcového svalu, pri ktorom sa náhle zhorší funkcia ľavej komory. Dobrá správa je, že vo väčšine prípadov sa srdce do niekoľkých týždňov úplne zotaví. Existuje však malé percento pacientov, u ktorých sa funkcia nemusí upraviť úplne.

Znie to romanticky, ale realita asi taká romantická nie je. Čo to spúšťa?

Najčastejšie silný emočný alebo fyzický stres. Keď hovoríme o emočnom strese, nemyslíme bežné pracovné napätie. Skôr ide o stratu blízkej osoby, náhly rozchod, intenzívny smútok alebo úzkosť či veľký strach. Ale spúšťačom môže byť aj fyzický stres – napríklad ťažká operácia, úraz, polytrauma alebo vážne ochorenie. Niekedy nejde o jeden dramatický moment, ale o dlhodobé nahromadenie stresu, ktoré v určitom bode vyvrcholí.

Musí to byť „obrovská“ emócia? Alebo stačí, že ju tak prežívam ja?

Je to veľmi individuálne. Každý človek prežíva emócie inak. A možno práve toto je odkaz na Valentína – naozaj záleží na tom, čo si k srdcu pustíme. Emócie majú skutočnú „schopnosť“ prejaviť sa aj fyzicky, dokonca až poruchou funkcie srdca.

Aby vznikol syndróm zlomeného srdca, stres musí byť natoľko silný, že sa vyplavia tzv. katecholamíny – stresové hormóny, ktoré môžu dočasne narušiť činnosť ľavej komory.

A čo pozitívny stres a motýliky v bruchu? 

Pozitívne emócie sú spojené aj s inými hormonálnymi mechanizmami, ktoré majú na telo väčšinou priaznivý účinok. V praxi sa stretávame najmä s pacientmi, u ktorých bol spúšťačom takotsubo skôr negatívny stres. Pri negatívnom strese je nával stresových hormónov častejší a silnejší. Môžu byť popísané aj prípady, keď tento stav zriedkavejšie vznikne pri silnom pozitívnom emocionálnom stave. Záleží to od toho, ako silno zareaguje nervový a hormonálny systém jednotlivca.

Čo sa vlastne so srdcom deje?

Pri tomto ochorení nadobúda ľavá komora srdca špecifický tvar. Názov „takotsubo“ pochádza z Japonska – je to nádoba na chytanie chobotníc, ktorá má úzke hrdlo a rozšírené dno. A presne tak začne vyzerať aj srdce: jeho hrot (apex) a niekedy aj priľahlé časti sa „vyduje“ – hovoríme o tzv. apikálnej balónizácii, zatiaľ čo báza (horná časť) srdca je stiahnutá. 

Prečo sa to deje?

V srdci sa nachádzajú určité typy receptorov. Pri návale stresových hormónov dochádza k masívnemu vstupu vápnika do buniek a nadmernej kontrakcii. Zaujímavosťou je, že receptory v oblasti hrotu srdca majú schopnosť „prepnúť sa“ do ochranného režimu, čím zabránia ešte väčšiemu poškodeniu. 

Toto je pri ochorení takotsubo dôležitý mechanizmus a vytvára aj určitý paradox – srdce vyzerá dramaticky, ale na bunkovej úrovni sa snaží samo seba chrániť. Aj preto je vo väčšine prípadov porucha funkcie ľavej komory prechodná a upraví sa zvyčajne do dvoch až šiestich týždňov v závislosti od konkrétneho prípadu pacienta.

Ako sa takotsubo prejavuje? 

Príznaky sú veľmi podobné infarktu: bolesť na hrudníku, dýchavičnosť, búšenie srdca či pocit na odpadnutie. Pacient sám nedokáže rozlíšiť, či ide o infarkt alebo „syndróm zlomeného srdca“. A často to nemusí byť zrejmé ani pri prvom kontakte so zdravotníkmi.

Ak sa objavia tieto príznaky, ktoré sú výrazné, treba kontaktovať alebo vyhľadať lekársku 

službu prvej pomoci. V prvých hodinách sa stav zvyčajne lieči ako akútny koronárny syndróm, nakoľko je bezpečnejšie liečiť stav „ako infarkt“, než neliečiť možný infarkt. V rámci diagnostiky je dôležité echokardiografické vyšetrenie a koronárna angiografia, ktorá pri takotsubo kardiomyopatii nepreukáže významné zúženie koronárnych tepien. 

Je to zriedkavé ochorenie?

Je zriedkavejšie, ale nie úplne zanedbateľné. V literatúre sa uvádza, že 10 až 20 pacientov z 1000, ktorí majú podozrenie na akútny koronárny syndróm, má vlastne syndróm zlomeného srdca. 

Nie je to teda každodenná diagnóza, ale rozhodne na ňu v klinickej praxi musíme myslieť, najmä u pacientov s bolesťami na hrudníku. 

Koho to postihuje najčastejšie?

Najčastejšie ide o ženy v postmenopauzálnom období (cca 50–70 rokov). Dôvodom je pokles estrogénov, ktoré majú ochranný vplyv na srdce a znižujú citlivosť na stresové hormóny. Keď ich hladina klesne, srdce je náchylnejšie na účinok katecholamínov. To však neznamená, že sa to nemôže stať mužom – môže, len menej často.

Môže sa syndróm zlomeného srdca opakovať?

Môže, ale nie je to pravidlom. Veľmi dôležitá je životospráva a práca so stresom. Naučiť sa nepripúšťať si extrémne napätie do takej miery, aby malo devastujúci účinok na organizmus.

Ako teda emócie vplývajú na srdce celkovo?

Výrazne. Bežná stresová reakcia – zrýchlený pulz, napätie – je fyziologická a krátkodobo neškodná. Môže byť dokonca ochranná, tzv. reakcia „fight or flight“ – „bojuj alebo utekaj“.

Problém nastáva, keď je stres dlhodobý, intenzívny, neriešený a nahromadený bez ventilácie a bez adekvátnej pomoci. Vtedy sa môže prejaviť aj ako srdcové ochorenie.

Valentínske posolstvo od kardiologičky?

Takotsubo nám pripomína, že srdce nie je len pumpa, ale aj orgán, ktorý cíti. Bolesť na hrudi nikdy neignorujte, no zároveň vedzte, že nie každé „zlomené srdce“ je zlomené navždy.

Jana Fedáková

komunikačná špecialistka

redakcia PremiumNews

The post Môžem mať naozaj „zlomené srdce“? Odpovedá kardiologička first appeared on Premium NEWS™.