Keď slintačka a krívačka prenikne do slovenského chovu, je to jeho definitívny koniec, hovorí šéf chovateľov mliekového dobytka Alexander Pastorek. „Neexistuje nikde farma, kde by sa dali nakúpiť vysokoteľné jalovice alebo teľatá na stovky alebo tisíce kusov,“ vysvetľuje. Nechceme robiť poplach, ale je to veľmi vážne, hovoria slovenskí poľnohospodári o riziku zavlečenia slintačky a krívačky z Maďarska. Hlavným […]
Menej ako 1 min. min.
Keď slintačka a krívačka prenikne do slovenského chovu, je to jeho definitívny koniec, hovorí šéf chovateľov mliekového dobytka Alexander Pastorek. „Neexistuje nikde farma, kde by sa dali nakúpiť vysokoteľné jalovice alebo teľatá na stovky alebo tisíce kusov,“ vysvetľuje.
Nechceme robiť poplach, ale je to veľmi vážne, hovoria slovenskí poľnohospodári o riziku zavlečenia slintačky a krívačky z Maďarska.
Hlavným odkazom ich mimoriadnej tlačovej konferencie bol apel na farmárov, ale aj obyvateľov, aby im pomohli tomuto scenáru predísť. Dôrazne vyzývajú, aby sa vyhli postihnutému maďarskému regiónu, aby teraz nechodili na farmy a dokonca by mali zvažovať aj pohyb v prírode.
„Ak to nie je nevyhnutné, odporúčame, aby sa zdržali pohybu na poliach lúkach a pasienkoch, kde ak všetko dobre dopadne, budeme vo vegetačnom období pásť zvieratá a kosiť krmoviny,“ apeluje predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Andrej Gajdoš.
Čo by sa stalo, keby sa nákaza dostala na Slovensko?
„Bola by to absolútna katastrofa, podniky by padli na úplné dno, bolo by nemožné ich znova oživiť,“ varuje Gajdoš.
Prečo vidia poľnohospodári situáciu tak vážne? Prinášame hlavné otázky a odpovede o chorobe a o jej možných dopadoch.
O akú chorobu ide?
Slintačka a krívačka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré postihuje prežúvavce, najmä hovädzí dobytok, ovce, kozy a ošípané. Nákaza v minulosti ale bola zaznamenaná aj u divožijúcich zvierat ako slony, či žirafy.
Prečo sa teraz o chorobe hovorí?
Choroba sa v Európskej únii objavila po vyše dvoch desaťročiach. Najskôr sa v januári objavila informácia o jej výskyte v Nemecku a 7. marca následne aj v maďarskej obci Kisbajcs, len tri kilometre od slovenských hraníc.
Predtým v Európe bola naposledy zaznamenaná v roku 2011 v Bulharsku. Vypuknutie slintačky a krívačky v roku 2001 v Spojenom kráľovstve viedlo k utrateniu viac ako šiestich miliónov zvierat, pričom priame a nepriame náklady sa priblížili k šiestim miliardám eur. Na Slovensku bola naposledy nákaza zaznamenaná pred vyše sedemdesiatimi rokmi, v roku 1974.
Ako sa šíri?
Veľmi ľahko a rýchlo. Buď priamym kontaktom s infikovanými zvieratami cez sliny, moč, trus alebo mlieko. Prenáša sa ale aj nepriamo cez kontaminované predmety a vozidlá, obuv či odev, no čo je ešte horšie, že sa šíri aj vzduchom na veľké vzdialenosti – až desiatky kilometrov.
Ako sa prejavuje?
Prejavy sú už v názve choroby. Nakazené zvieratá nadmerne slintajú a krívajú pre bolestivé lézie na paznechtoch. Okrem toho sa prejavuje vysokou horúčkou – od 40 do 41 °C. Rozpoznať sa dá aj cez pľuzgiere v ústnej dutine, na jazyku, papuli či rypáku. Zvieratá majú nechutenstvo a u kráv sa znižuje dojivosť.
Ako sa dá pred chorobou brániť?
Keď sa nákaza zanesie do chovu, je už na riešenie neskoro. Hoci je ochorenie u dospelých zvierat fatálne len zriedka, keď zabíja asi päť percent nakazených zvierat, pri jeho potvrdení dochádza k zatvoreniu chovu a likvidácii všetkých zvierat, nakazených aj zdravých.
Preto sú kľúčové preventívne opatrenia: prísna kontrola vstupu na farmy a neustály monitoring zvierat. Vakcinácia proti slintačke a krívačke je teraz v EÚ zakázaná.
Prečo sa jej farmári tak boja?
Slintačka a krívačka je jednou z najviac nákazlivých chorôb zvierat a ľudí vôbec na svete, čo je dané rýchlym a jednoduchým prenosom. Inkubačná doba ochorenia trvá od siedmich do štrnástich dní.
Preto slovenskí farmári varujú, že africký mor ošípaných, pre ktorý museli slovenskí chovatelia od roku 2019 utratiť desiatky tisíc ošípaných, bol oproti slintačke a krívačke len „detskou hračkou“.
Napriek pomerne malej úmrtnosti postihnuté farmy väčšinou pristupujú k usmrteniu všetkých zvierat z nakazeného chovu. To sa deje aj teraz v Maďarsku, kde pod zem už zahrabali milión kíl hovädzieho mäsa.
„Choroba spôsobuje vážne straty na produkcii a aj keď väčšina postihnutých zvierat neuhynie, tieto po prekonaní infekcie ostávajú vysilené a oslabené,“ píše Štátna veterinárna a potravinová správa.
Môže sa rozšíriť na človeka?
Slintačka a krívačka sa prenáša na človeka len veľmi vzácne. Existuje len niekoľko zdokumentovaných prípadov ľudskej infekcie. Človek sa môže nakaziť kontaktom s infikovaným zvieraťom alebo nedostatočnou tepelnou úpravou kontaminovaného mäsa či mlieka. „Posledný publikovaný prípad pochádza z roku 1966 z Veľkej Británie, kde sa nakazil jeden muž po požití nepasterizovaného mlieka od kravy,“ uvádza Wikipedia.
Prejavuje sa horúčkou, malátnosťou a podobne ako u zvierat pľuzgiermi: na nohách či rukách a v ústach. Infekcia u ľudí má zvyčajne mierny priebeh a spontánne sa uzdraví. Neexistuje žiadny potvrdený prípad vážnych komplikácií alebo úmrtia na túto nákazu u ľudí.
Ako sa bráni Slovensko?
V súlade s európskou legislatívou má Slovensko pripravený a schválený Národný pohotovostný plán pre prípad podozrenia a výskytu slintačky a krívačky, na základe ktorého sa prijímajú opatrenia.
Štátna veterina okamžite po zistení vírusu v Maďarsku vyhlásila stav mimoriadnej núdze. Kontroluje sa doprava na hraničných priechodoch, ako aj hospodárske chovy v desaťkilometrovom okruhu od maďarského ohniska. Spadajú do neho okresy Dunajská streda a Komárno. Konkrétne sú pod dohľadom obce Číčov, Klížska Nemá, Trávnik, Medveďov, Sap, Baloň, Čiližská Radvaň a Kľúčovec.
V týchto oblastiach je teraz zakázaná preprava zvierat aj surového mlieka či mäsa a organizácia trhov a výstav so zvieratami. Štátni veterinári upozorňujú, že ak porušenie nariadených opatrení spôsobí rozšírenie nákazy, chovateľ môže dostať pokutu od 1 200 do 160 tisíc eur.
Aký veľký problém to je pre sektor?
Nákaza zatiaľ u nás nebola potvrdená, no napätie je obrovské. Rizikové okresy sú silné v produkcii bravčoviny, hovädziny a mlieka a preto by zanesenie choroby malo veľký dopad na poľnohospodársku produkciu a potravinovú sebestačnosť na Slovensku.
Vo vytýčených oblastiach s nariadenými opatreniami sa podľa ŠVPS nachádza viacero chovov. V prípade hovädzieho dobytka ide o dvanásť fariem s vyše dvetisíc kusmi zvierat, pri ošípaných je to pätnásť chovov s takmer 33 tisíc kusmi zvierat. V oblasti je aj päť chovov oviec a šesť chovov kôz.
Celkovo sa ale v dvoch rizikových okresoch podľa Denníka N chová až 160 tisíc prasiat a 24 tisíc kusov hovädzieho dobytka.
Aké je to riziko pre sektor hovädzieho dobytka?
Podľa predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexandra Pastoreka prišla kríza v najhoršom možnom období pre sektor. Vlani sa po dlhých rokoch podarilo spomaliť tempo úbytku fariem s dojnicami. Kým v minulých rokoch ich brány definitívne zavrelo v priemere dvadsať podnikov, v roku 2024 „len“ štyri. Za ostatných 17 rokov nevznikla žiadna nová farma s mliekovým dobytkom. Pastorek hovorí, že zavlečenie nákazy sa rovná definitívnemu koncu podniku.
„Investičná obnova chovov v porovnaní napríklad s obnovou chovov po vtáčej chrípke by bola nemožná. Neexistuje nikde farma, kde by sa dali nakúpiť vysokoteľné jalovice alebo teľatá na stovky alebo tisíce kusov,“ vysvetľuje.
Počty kráv sa vlani znížili o 2 700 kusov na celkový počet 179 tisíc. V produkcii mlieka máme 75 percentnú sebestačnosť.
Aké je to riziko pre sektor ošípaných?
Chovatelia prasiat sú trochu v lepšej situácii. Je to hlavne preto, že pre africký mor ošípaných majú na farmách zavedené prísne hygienické opatrenia už niekoľko rokov. Predovšetkým dánske chovy z juhu sú ale pre sebestačnosť v bravčovine úplne kľúčové.
Výpadok každej farmy by bol citeľný, pretože domáca produkcia pokrýva len 30 percent slovenskej spotreby.
Čo robia farmári?
Slovenskí chovatelia už dostali od veterinárov zoznam odporúčaných opatrení. Predseda komory hovorí, že podniky robia prevenciu aj nad ich rámec a opatrenia prijímajú aj farmy zo vzdialenejších oblastí.
„Medzi zvieratá môžu ísť len tí zamestnanci, ktorí pri nich priamo pracujú. Sfunkčnené sú dezinfekčné brody, dezinfekcia osôb a áut,“ hovorí Martin Nevoľný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných. Zdôrazňuje, aby podobné hygienické opatrenia zaviedli aj drobnochovatelia. „Reťaz je len taká silná ako jej najslabší článok,“ varuje.
Čo robí EÚ?
Pre tieto situácie v Únii funguje systém rýchleho varovania na oznamovanie nákazy v členských krajinách. EÚ má vlastnú stratégiu na prevenciu a kontrolu slintačky a krívačky a pravidlá na prevenciu a kontrolu tohto typu chorôb.
Európska komisia 11. marca prijala dočasné núdzové opatrenia v súvislosti s výskytom ochorenia v Maďarsku. V ňom ukladá Maďarsku a Slovensku, aby zriadili reštrikčné pásmo s opatreniami na zabránenie jeho šírenia ďalej do Európy.
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ má na riešenie výnimočných narušení trhu krízovú finančnú rezervu. Viackrát z nej už pomohla rôznym chovateľom, ktorých postihlo ochorenie zvierat.
O finančnú pomoc nežiada farmár, ale štát. Musí pri tom dokázať, že prijal všetky potrebné veterinárne opatrenia vrátane kontroly, monitorovania a preventívnych opatrení. Súčasne by musel vyčísliť, aké veľké škody tieto opatrenia a narušenie trhu chovateľom spôsobilo.
Slovenskí farmári ale od EÚ budú žiadať ešte jednu pomoc. Gajdoš hovorí, že Česko a Poľsko zákazom dovozu rizikových potravín zo Slovenska porušuje pravidlá európskeho trhu. „Ak mám správne informácie, Európska komisia už s nimi o tom začala komunikovať,“ hovorí.
