Opozičný kandidát na nemeckého kancelára Friedrich Merz by v prvý deň na čele vlády nariadil trvalé kontroly na hraniciach so všetkými nemeckými susedmi. Znamenalo by to podľa neho faktický zákaz vstupu do krajiny všetkým bez potrebných dokumentov. Povedal to dnes v reakcii na stredajší útok v Aschaffenburgu, kde 28-ročný Afganec zabil dvoch ľudí vrátane dvojročného […]
Menej ako 1 min. min.
Opozičný kandidát na nemeckého kancelára Friedrich Merz by v prvý deň na čele vlády nariadil trvalé kontroly na hraniciach so všetkými nemeckými susedmi.
Znamenalo by to podľa neho faktický zákaz vstupu do krajiny všetkým bez potrebných dokumentov. Povedal to dnes v reakcii na stredajší útok v Aschaffenburgu, kde 28-ročný Afganec zabil dvoch ľudí vrátane dvojročného dieťaťa.
Volebný líder konzervatívnej únie CDU/CSU má teraz podľa prieskumov najväčšiu šancu, že sa po februárových predčasných parlamentných voľbách stane nemeckým kancelárom.
„Odmietam uznať, že by sa činy z Mannheimu, Solingenu, Magdeburgu a Aschaffenburgu mali stať novým normálom,“ povedal na tlačovej konferencii Merz. Odkazoval pritom na štyri útoky z posledného menej ako roku, ktoré spáchali v Nemecku imigranti.
Stroskotala imigračná politika
Podľa Merza nemecká imigračná a azylová politika stroskotala. V prvý deň prípadného nástupu do funkcie kancelára by preto ministerstvu vnútra nariadil „trvalo kontrolovať nemecké štátne hranice so všetkými našimi susedmi“.
Nemecko od polovice vlaňajšieho septembra zaviedlo kontroly na celej svojej pozemnej hranici, v súčasnosti sú u Európskej komisie nahlásené do polovice marca. Hranice s Českom, Poľskom a Švajčiarskom kontroluje Berlín už od októbra 2023, pomedzí s Rakúskom dokonca už od roku 2015.
Merz povedal, že jeho opatrenie by znamenalo faktický zákaz vstupu do Nemecka všetkým, ktorí na to nemajú potrebné dokumenty. Pred takým postupom predtým varovali terajšie vládne strany – sociálni demokrati (SPD) a zeleňou. Podľa nich by to totiž vyvolalo v Európe dominový efekt. Merz by chcel tiež zefektívniť deportácie, okrem iného zavedením deportačných väzieb.
Vlani v máji zabil neúspešný žiadateľ o azyl z Afganistanu na námestí v Mannheime na juhozápade Nemecka nožom 29-ročného policajta a ďalších ľudí zranil. V auguste 26-ročný neúspešný žiadateľ o azyl zo Sýrie na mestských slávnostiach v Solingene nožom zabil troch ľudí a ďalších osem zranil.
Na konci decembra v Magdeburgu našiel 50-ročný saudskoarabský lekár vozidlom do davu na vianočných trhoch. Zabil šesť ľudí a takmer 300 zranil. V stredu potom 28-ročný Afganec v bavorskom Aschaffenburgu napadol skupinu detí, zabil dvojročného chlapca a 41-ročného muža, ktorý prišiel na pomoc. Ďalšie dvojročné dievčatko a 61-ročného muža zranil.
Útoky sú podľa neho podobné
Podľa Merza sú všetky štyri útoky podobné, aj keď sa v mnohom líšia. Stredajší čin v Aschaffenburgu odmietol označiť za teroristický čin, podľa neho išlo o čin psychicky narušeného páchateľa. „Tento čin sa ale stal podľa určitého vzorca,“ povedal.
Vzorcom je podľa neho to, že páchatelia do krajiny prišli hľadať ochranu či lepší život zo zahraničia. Kancelár Olaf Scholz označil v stredu čin v Aschaffenburgu za teroristický.
Afganec, ktorý je vo väzbe kvôli stredajšiemu činu, podľa Merza do Nemecka pricestoval v roku 2022 cez Bulharsko. V jeho prípade – ako v mnohých iných – však zlyhala snaha ho do tejto krajiny vrátiť na základe pravidiel takzvaného dublinského systému. Podľa dublinských pravidiel je za vybavenie žiadosti o azyl zodpovedná tá krajina EÚ, v ktorej podal cudzinec žiadosť o azyl ako v prvej.
