Sú dôvody domnievať sa, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu a minister obrany Joav Galant, ako aj lídri palestínskeho hnutia Hamas nesú trestnú zodpovednosť za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, vyhlásil Karim Kahn. Haag vydal vlani zatykač aj na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorému to značne sťažilo zahraničné cesty. Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) […]
Menej ako 1 min. min.
Sú dôvody domnievať sa, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu a minister obrany Joav Galant, ako aj lídri palestínskeho hnutia Hamas nesú trestnú zodpovednosť za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, vyhlásil Karim Kahn. Haag vydal vlani zatykač aj na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorému to značne sťažilo zahraničné cesty.
Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Kahn v pondelok uviedol, že požiadal sudcov ICC o vydanie zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ministra obrany Joava Galanta, ale aj na vodcov palestínskeho militantného hnutia Hamas: Jahju Sinwára, Muhammada Dajfa a Ismáíla Haníju.
Podľa správy ICC Kahn argumentoval, že sú dôvody domnievať sa, že nesú trestnú zodpovednosť za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Kahn špecifikoval, že Netanjahu a Galant by mali byť obvinení z vyhladzovania a vyvolávania hladomoru ako spôsobu vedenia vojny vrátane odmietnutia dodávok humanitárnej pomoci a úmyselného zamerania sa na civilistov v konflikte.
Trojica vodcov Hamasu by podľa Kahna mala byť obvinená z vyhladzovania, vraždy, brania rukojemníkov, znásilnenia a sexuálneho napadnutia vo väzbe.
Kahn vo svojom vyhlásení v súvislosti s konaním izraelskej strany uviedol, že účinky používania hladovania ako spôsobu vedenia vojny spolu s ďalšími útokmi a kolektívnymi trestami proti civilnému obyvateľstvu Pásma Gazy sú akútne, viditeľné a všeobecne známe.
Zahŕňajú podvýživu, dehydratáciu, utrpenie a zvyšujúci sa počet úmrtí medzi palestínskym obyvateľstvom vrátane novorodencov, batoliat, detí vyššieho veku a žien.
Na margo vpádu palestínskych kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023 Kahn uviedol, že na vlastné oči videl „zničujúce scény týchto útokov a vplyv týchto bezohľadných zločinov“.
Na základe rozhovorov s pozostalými Kahn dodal, že útoky kománd boli naplánované a vykonané tak, aby „premyslenou krutosťou a extrémnou bezcitnosťou spôsobili neutíšiteľnú bolesť“.
Člen izraelského vojnového kabinetu Benny Ganc označil Khanovo rozhodnutie za „zločin historických rozmerov“.
Putina zatykač veľmi zaskočil
Medzinárodný trestný súd v marci 2023 vydal zatykač aj na ruského prezidenta Vladimira Putina a komisárku Kremľa pre práva detí Máriu Ľvovú-Belovú.
Súd ich stíhanie odôvodnil únosmi ukrajinských detí do Ruska, ktoré v ňom majú podľa viacerých zdrojov prechádzajú „rusifikačným procesom“.
Hoci predstavitelia Ruska význam zatykača od začiatku bagatelizovali, zdroje blízke Kremľu pre ruský portál Meduza uviedli, Putinovu administratívu v skutočnosti veľmi vyviedol z miery. Označila ho dokonca za „najneočakávanejší krok Západu“.
V Kremli totiž museli rýchlo a improvizovane prísť na to, ako zaistiť bezpečnosť prezidenta za nových okolností. Jurisdikciu haagskeho súdu totiž uznáva vyše 120 krajín po celom svete.
Medzinárodný zatykač ICC znamenal, že ak šéf Kremľa príde na ich územie, museli by ho zatknúť a vydať súdu v Haagu.
K takýmto krajinám patril napríklad aj Tadžikistan, niekdajší člen Sovietskeho zväzu a dnes člen Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), alebo Juhoafrická republika (JAR).
Práve v nej sa toho roku v auguste konal samit BRICS (spoločného hospodárskeho zoskupenia Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky), ktorého sa Putin mienil zúčastniť.
Imunita hlavy štátu nestačí
Krajinu to vtedy priviedlo pred veľkú diplomatickú dilemu. Prezident JAR Cyril Ramaphosa vyhlásil, že zatknutie ruského prezidenta by sa rovnalo vyhláseniu vojny Rusku. Juhoafrický súd však rozhodol, že vláda by ho v prípade príchodu skutočne zatknúť musela.
Zástupca prezidenta JAR Paul Mashatile vtedy verejne vyhlásil, že najlepším riešením bude, ak Putin na summit nepríde. Ruský prezident svoju osobnú účasť preto nakoniec zrušil. Zastúpil ho minister zahraničia Sergej Lavrov. Šéf Kremľa vystúpil s príhovorom len na diaľku.
To, že by Putina v prípade príchodu neochránila imunita hlavy štátu, si za neho už v minulosti odskúšal prezident Sudánu Umar al-Bašír, ktorý bol tiež stíhaný Haagom. V jeho prípade ICC rozhodol, že štáty nemôžu použiť túto ochranu ako dôvod, aby ho nevydali.
Zločiny proti medzinárodnému právu navyše nepodliehajú premlčaniu. Zatykač na Putina preto nie je časovo obmedzený, inak povedané – je doživotný.
V prípade, že sudcovia Haagu schvália návrh hlavného prokurátora Kahna, Netanjahu, Galant a lídri Hamasu by mohli čeliť podobnému prístupu.
Článok vznikol v spolupráci s
