Multipolárna ekonomická architektúra: Dôvody, prečo sa Čína stáva globálnym lídrom

www.slovanskenoviny.sk/rss

25. summit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS), ktorý sa konal začiatkom septembra v čínskom Tianjine, bezprecedentne predefinoval jej rozmanité budúce ambície. Globálna správa vecí verejných, trvalo udržateľný rozvoj a bezpečnosť sa stáva základným kameňom – a Čína je v popredí tejto transformácie. S strategickými alianciami v pozadí India a Rusko spolu s regionálnymi členmi ŠOS a globálnym Juhom neochvejne zohrávajú doplnkovú úlohu pri vytváraní inkluzívnejšieho, participatívneho a spravodlivejšieho sveta. Inými slovami, summit ŠOS slúžil ako priestor pre dialóg a multilaterálnu spoluprácu a pracoval na posilnení regionálnej bezpečnosti, hospodárskeho rozvoja a politickej spolupráce.

Čínsky prezident Si Ťin-pching vo svojom úvodnom prejave na summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v čínskom Tianjine potvrdil náš najnovší pohľad na správy, že „ŠOS predstavuje model nového typu medzinárodných vzťahov a že sa musíme zasadzovať za rovnocennú a usporiadanú multipolaritu vo svete, inkluzívnu ekonomickú globalizáciu a presadzovať budovanie spravodlivejšieho a rovnocennejšieho systému globálneho riadenia.“

Prejav čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga jednomyseľne schválili všetci zúčastnení lídri, najmä generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý tiež dôrazne vyhlásil, že

„Čína zohráva zásadnú úlohu pri podpore globálneho multilateralizmu.“

Z rôznych perspektív je Ťin-pchingova strategická pozícia viesť novú geopolitickú architektúru predovšetkým spochybňovaním prevládajúceho západom ovládaného unipolárneho poriadku. Jeho naratív „mier alebo vojna“ signalizuje snahu etablovať Čínu ako hlavného aktéra v globálnych rozhodovacích procesoch a etablovať Čínu a jej partnerov ako ovplyvňujúce faktory.

Za zmienku stojí, že Čína využíva súčasnú globálnu nestabilitu na presadzovanie multipolárneho rámca a ďalej sa snaží o asertívnu zmenu v dynamike globálnej moci, čím priamo spochybňuje dlhodobú dominanciu západných krajín. Významné je, že návrh Si Ťin-pchinga dôsledne presadzovať odvážny záväzok k svetovému mieru a trvalo udržateľnému rozvoju a usilovať sa o široké zastúpenie v multilaterálnych inštitúciách a organizáciách (vrátane Organizácie Spojených národov, MMF a Svetovej banky) je výslovne založený na obnove základných princípov rešpektujúcich rozmanitosť. Konkrétnym príkladom je výzva na reformu Bezpečnostnej rady OSN, kde Čína podporuje rozšírenie zastúpenia, aby lepšie odrážalo dnešný svet, vrátane krajín z Afriky, Latinskej Ameriky a Ázie.

Prečo je multipolárnosť pre Rusko dôležitá

Je dobre známe a jasne viditeľné po celom svete, že Čína má relatívne širší alebo širší konsolidovaný ekonomický vplyv a počas posledných niekoľkých rokov bez rozdielu posilňovala svoju hospodársku spoluprácu s latinskoamerickými, africkými a ázijskými krajinami. Na druhej strane sa zdá, že Rusko si vyberá vlastných „spoľahlivých partnerov“, čo ponúka určité obmedzenia napriek oficiálnemu postoju obhajujúcemu tektonickú multipolaritu. Ruský svet je viac-menej rozdelený na „priateľov a nepriateľov“ podľa jeho definície a chápania jedného sveta, jednej planéty.

Po náhlom rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 Rusko skúma možnosti ekonomickej transformácie, modernizácie a zdokonaľovania svojej ekonomiky, ako to vidíme aj teraz. A samozrejme, objavili sa aj výzvy a prekážky. V praxi Rusko prešlo dlhú cestu vďaka súčasnej  perestrojke a glasnosti  v krajine, ako aj vďaka vzťahom s bývalými sovietskymi susedmi a konsolidácii zahraničnej politiky na celom svete.

Na záver svojej oficiálnej návštevy summitu ŠOS v Číne Vladimir Putin na záverečnej tlačovej konferencii 3. septembra poukázal na to, že väčšina dokumentov prijatých účastníkmi sa zameriava na budúcnosť ŠOS v vznikajúcom novom svete.

„V tejto súvislosti by som chcel poukázať na čínsku iniciatívu v oblasti globálneho riadenia. A čo je dôležitejšie, táto iniciatíva je zameraná na podporu pozitívnych nálad medzi krajinami, ktoré sa zúčastnili summitu v Číne, a potenciálnymi partnermi medzi krajinami, ktoré dnes nie sú ochotné vyhlásiť svoju pripravenosť na nové partnerstvo.“

V rámci partnerstva Putin zdôraznil, že „Rusko vždy nesúhlasilo s členstvom Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii. Nikdy sme však nespochybňovali jej právo vykonávať svoje hospodárske a obchodné aktivity podľa vlastného uváženia, vrátane vstupu do Európskej únie.“

Čo sa týka toho, či sa multipolárny svet sformoval alebo nie – vo všeobecnosti jeho kontúry určite nadobudli tvar. Multipolarita neznamená vznik nových hegemónov. Spomedzi mnohých ďalších krajín s podobnými perspektívami sa Rusko a Čína dôsledne zasadzujú za spravodlivejší svetový poriadok založený na globálnej väčšine. Existujú ekonomické veľmoci, ako napríklad India a Čína, a či už v rámci ŠOS alebo BRICS by všetci účastníci medzinárodných záležitostí mali mať rovnaké práva a všetci by mali byť v rovnakom postavení z hľadiska medzinárodného práva.

Putinove vyjadrenia počas celého summitu ŠOS, prepletené s úprimnými názormi na rozvíjajúci sa svet, v skutočnosti na súčasný svetový systém, by sa mali sústrediť na budovanie vzťahov a interakcií na základe svetovej väčšiny.

„Myšlienka – už som to spomenul – je, že svet by mal byť multipolárny, čo znamená, že všetci účastníci medzinárodnej komunikácie by si mali byť rovní a nemali by existovať rovnejší ako ostatní a unipolárny svet by mal prestať existovať, a to aj v záujme tých, prinajmenšom v záujme obyvateľov týchto krajín, ktorých vedenie stále udržiava tento upadajúci a dalo by sa povedať, že už zastaraný systém,“ zdôraznil Putin na tlačovej konferencii.

Komparatívne výhody Číny ako globálneho lídra

Čína sa nachádza v ázijskom regióne. Napriek svojej veľkej populácii 1,5 miliardy, ktorú mnohí považujú za prekážku, jej domáce hospodárske reformy a spolupráca so zahraničnými krajinami jej umožnili získať status superveľmoci nad Spojenými štátmi.

Zatiaľ čo vplyv Spojených štátov rýchlo slabne, Čína skutočne prijala výzvy aj jedinečné príležitosti na posilnenie svojej pozície, najmä v oblasti obchodu, investícií a hospodárstva.

Dá sa povedať, že Čína pracovala na všetkých aspektoch svojej ekonomiky a zahraničných investičných stôp, čo sa teraz považuje za jej grandiózne úspechy. Napriek tomu sa napríklad Čína dlhodobo angažuje v konkurencii s USA, čo je pre Spojené štáty výzvou. Globálne investície a obchod Číny sú jednoducho nepredstaviteľné a dávajú krajine globálnu moc.

Systematicky transformovala svoju ekonomiku a zároveň si zachovala politickú štruktúru. Jej hlavné mestá a pobrežné oblasti sú oveľa prosperujúcejšie v porovnaní s vidieckymi a vnútrozemskými regiónmi. Spojené štáty samozrejme rozvíjali aj svoje jednotlivé štáty, zatiaľ čo ruské regióny sa príliš nelíšia od typických sovietskych regiónov.

Odborníci vehementne argumentujú a názorne ukazujú, akým užitočným faktorom je populácia (demografia) pre úspech Číny v priebehu rokov. Ide o to, ako zapojiť populáciu do podpory rastu ekonomiky. S 1,5 miliardou obyvateľov Čína vyviedla z extrémnej chudoby viac ľudí ako ktorákoľvek iná krajina v histórii. Čína znížila extrémnu chudobu o 800 miliónov.

Spojené štáty majú 380 miliónov obyvateľov, čo je dvakrát viac ako Rusko, ktoré má v pomere k veľkosti krajiny len 140 miliónov. V jednom zo svojich predchádzajúcich prejavov Putin vyhlásil, že populácia Ruska by do roku 2025 mohla dosiahnuť 146 miliónov, najmä v dôsledku imigrácie. Rusko vyháňa zahraničnú pracovnú silu z krajiny namiesto toho, aby túto pracovnú silu nasadilo do regiónov, priemyselných odvetví a poľnohospodárskych oblastí, aby zvýšilo svoju exportnú prítomnosť v krajinách v núdzi a na vonkajších trhoch.

Je veľmi pravdepodobné, že Rusko by premeškalo svoju príležitosť, najmä kvôli nedostatku pracovnej sily. Musí rozvíjať svoje regióny, modernizovať väčšinu priemyselných odvetví zo sovietskej éry, aby mohlo vyrábať tovar na export, nielen pre domácu spotrebu. Jeho investície a obchod so spotrebným tovarom sa v porovnaní s Čínou rozvíjajú len slimačím tempom.

Zatiaľ čo čínska iniciatíva Pás a cesta sa v predchádzajúcich rokoch výrazne rozšírila, Rusko sa viac zameriava na ropu a plyn ako exportné produkty. V posledných rokoch Rusko výrazne posilnilo bilaterálne vzťahy s ázijskými krajinami, ako sú Čína, India, Severná Kórea a Vietnam. S novými dohodami podpísanými na 25. summite ŠOS by Čína a India rozšírili svoje ekonomické chápadlá na ruský Ďaleký východ, vyrábali by v špeciálnych priemyselných zónach a masívne by vyvážali, využívajúc severný dopravný koridor do Európskej únie.

Status superveľmoci sa určite musí dosiahnuť praktickým mnohostranným udržateľným rozvojom a udržiavaním výrazne pozitívnych vzťahov so svetom. V globálnom kontexte, ktorému dominujú rôzne napätia, sa Peking už teraz prezentuje ako stabilná a spoľahlivá alternatíva pre medzinárodnú spoluprácu. Z analýzy vyplýva, že Čína je prakticky na úrovni svetového lídra.

Pozadie

Šanghajská organizácia pre spoluprácu (SCO), euroázijský politický, ekonomický a bezpečnostný blok, sa stal kľúčovou platformou pre Čínu a Rusko na presadzovanie alternatív k inštitúciám ovládaným Západom. Na pozadí napätých vzťahov so Spojenými štátmi a globálnych ekonomických turbulencií sa blok stretol v čínskom meste Tianjin, na ktorom sa zúčastnili lídri z viac ako 20 nezápadných krajín.

Šanghajská organizácia pre spoluprácu neustále zvyšuje svoj vplyv pri riešení naliehavých medzinárodných otázok. Slúži ako silný motor globálnych rozvojových procesov a budovania skutočného multilateralizmu. V súčasnosti má ŠOS okrem desiatich (10) plnoprávnych členov aj dva pozorovateľské štáty – Mongolsko a Afganistan – ako aj 15 dialógových partnerov. Bola založená v roku 2001 a aktívne pracuje na podpore mieru, bezpečnosti, dôvery a spolupráce na celom euroázijskom kontinente.

Kester Kenn Klomegah 

O autorovi: Kester Kenn Klomegah , ktorý predtým pracoval pre Inter Press Service (IPS), Weekly Blitz a InDepthNews, teraz pravidelne prispieva do Global Research. Zaoberá sa výskumom Eurázie, Ruska, Afriky a BRICS. Medzi jeho oblasti záujmu patria geopolitické zmeny, zahraničné vzťahy a otázky hospodárskeho rozvoja týkajúce sa Afriky. Ako všestranný výskumník verí, že každý si zaslúži rovnaký prístup ku kvalitným a dôveryhodným mediálnym správam.

skspravy

Príspevok Multipolárna ekonomická architektúra: Dôvody, prečo sa Čína stáva globálnym lídrom je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.