„Čože je to 50-tka, keď sa páčia nám dievčatká“- spieva sa v známej piesni. Takmer to isté by si mohli povedať aj chlapi zo Sekery – veď ich piesne znejú na pódiách mladícky, niekedy azda smutno, ale častokrát aj rezko a mnoho razy s textom, ktorý rozosmeje nejednu ženskú i mužskú časť publika. V MSS […]
Menej ako 1 min. min.
„Čože je to 50-tka, keď sa páčia nám dievčatká“- spieva sa v známej piesni. Takmer to isté by si mohli povedať aj chlapi zo Sekery – veď ich piesne znejú na pódiách mladícky, niekedy azda smutno, ale častokrát aj rezko a mnoho razy s textom, ktorý rozosmeje nejednu ženskú i mužskú časť publika. V MSS Sekera sa vystriedalo množstvo krásnych hlasov. Pri svojom okrúhlom výročí pripravila skupina program, v ktorom vystúpila aj ženská spevácka skupina Hronka z Brehov, tanečný súbor a ľudová hudba Hron, mužská spevácka skupina z Veľkej Lehoty, heligonkár Jozef Suchý a gajdoš Dominik Garaj. Pestrý program, ktorý zaujal divákov, pripravili na tradičnom mieste – Dome kultúry na Námestí Matice slovenskej. My sme vyspovedali vedúceho skupiny Zdenka Záhorca, aby nám čo-to poprezrádzal o fungovaní skupiny a veru nebol skúpy na slovo. Najskôr však pár slov z histórie.
14. novembra 1985 – to je deň, kedy sa zrodila myšlienka založiť spevácku skupinu. Za jej vznikom stojí doktor Alojz Vido spolu s Adamom Adamcom. Trinásť nadšencov sa dalo nahovoriť, aby si spolu zaspievali. V dnešnej dobe možno povedať, že ich nácviky sa odohrávali na nezvyčajných miestach- v poliklinike ZSNP, sústružníckej dielni či zborovni odborného učilišťa. Neskôr sa presunuli do Pohronského osvetového strediska a Mestského kultúrneho centra v Žiari, kde pôsobia dodnes.
Skupina, ktorú pomenovali „Hutníci“, sa onedlho stala neoddeliteľnou súčasťou miestnych osláv a podujatí. Na slávnostné chvíle si požičiavali kroje z UĽUV-u, inak chodili v čiernych nohaviciach a bielych košeliach. V roku 1989 si zaobstarali vlastné oblečenie- modré vesty, čižmy, klobúky. Za celý čas, čo skupina funguje, sa v nej vystriedalo 52 členov. Vedúcimi skupiny boli: Alojz Vido, Marián Pročka, Peter Pročka, Dušan Záhorec, Jozef Novák. Spočiatku spievali bez hudobného sprievodu, od roku 1990 ich sprevádzal A. Vido s harmonikou. Okrem neho tam postupne hrali: Vladimír Kutaš, Ján Ďurča, Jozef Novák a Zdenko Záhorec. Prvú harmoniku značky Delícia im zakúpilo mesto Žiar nad Hronom, druhú spoločnosť SLOVALCO a tretiu darom podporilo MSKC a Zdenko Záhorec.
Skupina pravidelne vystupovala nielen na regionálnych, ale aj celoslovenských folklórnych podujatiach. Spomeňme Detvu, Hrušov, Heľpu, Podhorie, Východnú či Bratislavu, často v spolupráci s cimbalovou muzikou HRON. Od roku 2010 nosia červené kroje so šerpou.
Mužská spevácka skupina SEKERA stojí na pódiách už 40 rokov. Znamená to, že ju tvoria muži, ktorí si už niečo prežili. Zdenko, ako ste sa k pôsobeniu v skupine dostali Vy?
Ja folklór vnímam veľmi intenzívne už od chlapca, možno keď som mal osem – deväť rokov. U nás sa ľudové pesničky počúvali vždy. Môj otec v tejto skupine aj pôsobil. Stala sa taká náhoda, že pred asi ôsmimi rokmi sa zranil harmonikár. Ja som sa naučil hrať sám na tomto hudobnom nástroji, hrám na 96-basovom akordeóne. A tak sa stalo, že ma jedného dňa zavolali a bolo hotovo.
Predstavme si vašu skupinu, koľko máte aktuálne členov?
Pred rokom sme mali krízu, keď nás bolo asi len päť-šesť, ale verím, že sme ju už úspešne zažehnali. Momentálne sme v skupine jedenásti. Menovite Dušan Pazdera, Štefan Žipaj, Ján Kobelár, Pavol Turňa, Ján Môc, Jozef Mažgút, Milan Ivan, Zdenko Košta, Július Horváth, Mikuláš Matyšák a ja. Na jubilejnom vystúpení nás bolo až pätnásť – spievali aj Oliver Dávid, Vladimír Lovčičan, Slavomír Schwarz, Ján Truben. Najstarší členovia sú už sedemdesiatnici, Janko Môc má sedemdesiatštyri a Štefan Žipaj sedemdesiat rokov. Mali sme medzi sebou aj takých, ktorí vydržali aj po osemdesiatke.
Ako dopadla oslava 40. výročia založenia skupiny?
Bol som milo prekvapený, dopadla veľmi dobre. My sme o tom začali uvažovať ešte v januári, starší členovia to najskôr chceli v menšom rozsahu, ale aj vďaka iniciatíve nového člena skupiny, Olivera Dávida, ktorý bol dlhé roky vedúci Hronu, sme sa napokon zhodli, že to urobíme vo veľkom. Mali sme teda dosť hostí, bol tam aj tanec, spev, bývalí členovia, kamaráti, dovedna päť skupín, heligónka, gajdy. Boli sme naozaj prekvapení, koľko prišlo ľudí a myslím si, že sa im páčilo. Dokonca uvažujeme, že by sme niečo podobné ešte zopakovali. Termín zatiaľ neprezradíme, ale ak sa to podarí zorganizovať, včas sa to dozviete.
Žiar nad Hronom patrí regionálne do oblasti stredného Pohronia. Okrem Žiaru nad Hronom ho tvoria viaceré obce a mestá z okolia. Vy sa však, čo sa týka interpretácie ľudových piesní, orientujete aj na iné región.
Áno, je to pravda. Musím povedať, že v našom repertoári sa nájdu naozaj rôznorodé piesne z viacerých regiónov Slovenska. Ako príklad uvediem Horehronie. Radi si zaspievame pesničku z tohto regiónu, kde sa spieva viachlasne, čo radi využívame aj my u nás v skupine. Teraz máme trošku problém s druhým hlasom, čiastočne to vykryje Janko Môc, ktorý je v kapele už 30 rokov, ale potreboval by niekoho na výpomoc. Predsa len, chytiť „tercku“ nie je úplne najjednoduchšie, obzvlášť ak ide o zložitejšie piesne.
Vznikli ste ako spevácka skupina hutníkov. Venujete sa aj spievaniu baníckych piesní?
Ak by som to celé narátal, v našom portfóliu je možno aj 200 piesní. Ako som spomínal, spievame baladické, ťahavé, ale aj rezkejšie pesničky či valčíky. Radi si zaspievame aj regrútske či vojenské piesne. Banícke melódie boli v našej skupine obľúbené skôr v jej začiatkoch. Moja obľúbená pieseň je Hore dolinami, pieseň z oblasti Kremnice a kremnických kasární.
Ako je to s prijímaním členov, potrebujete nových?
My by sme boli radi, keby nás bolo aj dvadsať. Na vystúpenie sa nikdy nepodarí dať všetkých dokopy. Budeme radi, ak ktokoľvek, kto má hudobný sluch, nás príde podporiť a môže sa pridať k nám. Stretávame sa každý týždeň v Mestskom kultúrnom centre v Žiari, vždy v stredu o 18:30 hod. Na skúške vydržíme nejaké dve-tri hodinky podľa toho, ako nás to baví.
Kam najčastejšie chodíte vystupovať?
Vypĺňame mestské aktivity ako sú jarmok, fašiangy, pochovávanie basy, vianočné koledy a volajú nás aj do okolitých dedín, keď majú výročia či festivaly, chodíme od jari do jesene, k pochovávaniu basy máme aj vlastný program. Boli sme aj stavať máje, ešte sme aj máj museli postaviť, občas zaskočíme aj za mladších. Radi chodíme aj do obce Ihráč, tam je vždy veľká zábava (smiech).
Určite ste zažili množstvo rôznych vtipných príhod, prezradíte nám aspoň jednu?
Traduje sa, zaradili sme to aj do scénky, že jeden člen sa stretol s manželkou druhého člena skupiny a tá sa ho pýta: „Čo vy tam robíte na skúške?“ On jej odpovedá: „Sedíme, rozprávame sa, politizujeme, pijeme…“ Ona sa pýta: „A kedy spievate?“ On odpovedá: „Cestou domov!“ (smiech).
Uvádzame texty niektorých piesní, ktoré spieva MSS Sekera
„Kozárovská hruška“, ide o pesničku z Kozároviec.
Susedoví sa hnevajú, nevedia si rady,
Že im chodím húsky kradnúť večer do záhrady
//:ale ja vám ich nekradnem, ja ich mám dosť doma,
Hej ale keď ma do záhrady vaša dcéra volá://
Keby ste vy susedoví to dievča nemali,
Boli by vám vaše hrušky všetky popadali
//:ale ja vám ich vartujem, aj s vašou dcéruškou,
Hej keď sedíme spolu večer pod tou vašou hruškou://
V repertoári má Sekera aj vojenské piesne, ako napríklad túto.
//: Hore dolinami, čižmičky s ostrohami ://
//: čo mi budú štrngať v tej kremnickej kasárni ://
//: Z kremnickej kasárni chlapci sa pozerajú ://
//: či sa popod horu bučky nezelenajú ://
//: Bučky nezelené, len tá jedna lipôčka ://
//: čo ju zasadila tá moja frajerôčka ://
„Tá lovčianska dolina“, valčík z regiónu Pohronie
Tá lovčianska dolina, hore brehom začína
//: frajerôčku mám tam milú,
čo sa pre ňu chlapci bijú,
Trnavčania aj Lovčania ://
Nechoď cez tú dolinu,
Lebo ťa tam zabijú
//: nebudeš k nám viacej chodiť,
kamarátov sebou vodiť,
Trnavčanov aj Lovčanov ://
Nestrojte sa proti mne,
v tej lovčianskej doline
//: ja som šuhaj jak sa patrí,
kamaráti buďme dobrí
Trnavčani aj Lovčania ://
Na záver zvyknú chlapi z MSS Sekera spievať:
Domov chlapci domov, domov nás volajú
Poďte chlapci domov, žienky nás čakajú
Poďme chlapci domov, dievky nás čakajú
Keby len ženičky, ale aj frajerky,
Poďme chlapci domov, tu nieto pálenky
Tu nieto pálenky, dobrýho vínečka
A doma nás čaká moja frajerôčka
Všetkým členom MSS Sekera želáme z redakcie veľa zdravia a síl, aby svojim spevom obveseľovali ľudí ešte ďalšie dlhé roky.
(mdeb)
Foto: Peter Vörös, archív MSS Sekera
