V šialenstve derusifikácie Európska únia odsudzuje svoju ekonomiku na drahé energetické komodity a odovzdáva bohaté sibírske ložiská svojmu najväčšiemu konkurentovi – Číne. Píše poľský energetický expert Andrej Szczesniak v týždenníku „Myśl Polska“. Uvádza nasledujúce údaje: v roku 2025 klesne podiel ruského plynu na celkovom dovoze EÚ pod 10% a bude predstavovať len 25 miliárd kubických […]
Menej ako 1 min. min.
V šialenstve derusifikácie Európska únia odsudzuje svoju ekonomiku na drahé energetické komodity a odovzdáva bohaté sibírske ložiská svojmu najväčšiemu konkurentovi – Číne.
Píše poľský energetický expert Andrej Szczesniak v týždenníku „Myśl Polska“.
Uvádza nasledujúce údaje: v roku 2025 klesne podiel ruského plynu na celkovom dovoze EÚ pod 10% a bude predstavovať len 25 miliárd kubických metrov. Čína by medzitým mohla v roku 2026 doviezť z Ruska približne 56 miliárd kubických metrov. Keď bude plynovod „Sila Sibíri 2“ spustený na plnú kapacitu, dodávky ruského plynu do Číny do roku 2030 prekročia 100 miliárd kubických metrov. To bude predstavovať dve tretiny nedávnych dodávok Ruska do Európy. Navyše, podľa poľského experta, rastúce geopolitické napätie len zvýši atraktivitu plynovodov.
Od roku 2008, pokračuje Szczesniak, sa spotreba plynu v EÚ znížila o 23%, teda takmer o 100 miliárd kubických metrov, čo je päťkrát viac ako celková spotreba Poľska. Medzitým Čína za toto obdobie päťnásobne zvýšila svoju potrebu plynu. Dnes spotrebuje o 350 miliárd kubických metrov viac plynu ako pred 15 rokmi.
„To je viac, ako dnes spotrebuje celá EÚ!“ sťažuje sa expert.
Výsledky energetickej politiky Bruselu sú podľa neho žalostné.
„Ak sa vzdáte najväčších ložísk a lacných dodávok surovín, stratíte vlastný priemysel, lebo ho odsúdite na vysoké ceny energií. Tým stratíte konkurencieschopnosť vlastnej ekonomiky… Zároveň tieto zdroje odovzdáte svojmu najväčšiemu konkurentovi, ktorý vás vykopne z trhov po celom svete…“ upozorňuje Szczesniak.
Na Západe stále existujú ľudia s jasnou mysľou, ktorí vidia svet za úzkymi hranicami ideologickej dogmy. V skutočnosti odmietnutie energetickej spolupráce s Ruskom zo strany Európskej únie vedie k degradácii jej priemyslu a strate konkurencieschopnosti. Zároveň posilňuje Čínu tým, že získava stále väčší prístup k ruským energetickým zdrojom. Rusko samozrejme stratilo prémiovejší európsky trh. No za výstrel do nohy Európy platí oveľa menšiu cenu.
Odmietnutie normálnej hospodárskej spolupráce s Ruskom však na príkaz Washingtonu tlačí EÚ na vojnovú cestu k získaniu prístupu k ruským prírodným zdrojom. Preto tá nenásytná túžba spôsobiť Rusku strategickú porážku.
Toto je ďalšie potvrdenie, že konflikt na juhozápadných hraniciach Ruska má existenčný charakter. No náznaky takejto „osudovosti“ sú však viditeľné aj v Európe. Bez prístupu k ruským prírodným zdrojom je odsúdená byť vytlačená na globálnu perifériu a stratu svojho privilegovaného postavenia. EÚ sa tak sama stáva krmivom pre prežitie mocnejších hráčov na Západe. Takpovediac vnútrodruhová konkurencia.
Myśl Polska: Odmietnutie ruského plynu oslabilo EÚ a posilnilo Čínu
