Verejné prehadzovanie zodpovednosti za zlyhanie podpory vidieka cez Miestne akčné skupiny je unavujúce a za tie roky už vieme, že nikam nevedie. Písať články o hrobároch nebaví ani novinárov, no keď poznajú kontext, mali by ho do diskusie doplniť. Poľno Brief je pravidelným komentovaným súhrnom vybraných správ, štatistík a udalostí z európskeho a zo slovenského agropotravinárskeho sektora. […]
Menej ako 1 min. min.
Verejné prehadzovanie zodpovednosti za zlyhanie podpory vidieka cez Miestne akčné skupiny je unavujúce a za tie roky už vieme, že nikam nevedie. Písať články o hrobároch nebaví ani novinárov, no keď poznajú kontext, mali by ho do diskusie doplniť.
Poľno Brief je pravidelným komentovaným súhrnom vybraných správ, štatistík a udalostí z európskeho a zo slovenského agropotravinárskeho sektora.
Na pohrebe Miestnych akčných skupín
Kto pochoval Miestne akčné skupiny? Taký názov niesla utorková tlačová konferencia ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer-SD), na ktorej reagoval na správu Najvyššieho kontrolného úradu o zlyhaní štátu v podpore komunitného rozvoja na Slovensku.
Asi najvýstižnejšou odpoveďou by bola politická ľahostajnosť voči slovenskému vidieku. Miestne akčné skupiny na svoje problémy upozorňujú roky – všetkých zodpovedných ministrov a ministerky bez ohľadu na ich zafarbenie či schopnosti.
Zodpovedným inštitúciám na príklade zahraničných MASiek ukazovali, že riešenia existujú a nie sú zložité. To, že sa ich nikto nechytil, je dôkazom, že rozvoj vidieckych oblastí skrátka nie je politickou prioritou. Zatiaľ žiadnej vlády.
Namiesto toho sme si ale pozreli ďalšie kolo spoločenskej hry nájdi vinníka, v tomto prípade hrobára. A aj keď už vopred bolo jasné, ako to dopadne, zápletka je tentokrát predsa len o niečo zaujímavejšia.
Na tlačovej konferencii totiž vystúpil aj štátny tajomník agrorezortu Vladimír Vnuk, ktorý zhrnul hlavné zistenia NKÚ. Ministerstvo pôdohospodárstva v minulosti neplánovalo, neriadilo a nedostatočne nekomunikovalo a platobná agentúra nedodržiavala lehoty, menoval Vnuk.
Pohrebný slovník vystriedal odpadový: „Je to jedno smetisko, ktoré nám tu zanechali naši predchodcovia,“ hovoril nahnevaný Vnuk. Zároveň zdôraznil, že kontrolóri NKÚ skúmali obdobie rokov 2017 až 2023.
Podľa tejto logiky najhlbšiu dieru do hrobu MAS vykopal zrejme sám Vnuk. Pri pohľade do jeho životopisu zistíme, že v rokoch 2016 až 2020 pôsobil v PPA – dokonca v jej najvyššom vedení ako výkonný riaditeľ a riaditeľ Sekcie financovania podpôr a rozpočtu.
Politicky rezort pôdohospodárstva vtedy viedla Slovenská národná strana a jedným zo štátnych tajomníkov na agoministerstve bol Anton Stredák, ktorého Takáč menoval šéfom svojho poradného zboru. O fungovaní PPA a rezortu v tomto období vieme pomerne dosť, pretože ho dopodrobna popísali policajti, prokurátori a sudcovia.
Ako pre portál EURACTIV Slovensko uviedol predseda Národnej siete MAS Štefan Škultéty, práve v tomto období treba hľadať zrod súčasných problémov komunitného rozvoja. Potvrdzuje to aj správa NKÚ, na ktoré sa odvolávajú Takáč a Vnuk.
Verejné prehadzovanie zodpovednosti za zlyhanie podpory vidieka cez Miestne akčné skupiny je unavujúce a za tie roky už vieme, že nikam nevedie. Písať články o hrobároch nebaví ani novinárov, no keď poznajú kontext, mali by ho do diskusie doplniť.
Väčšina ľudí na Slovensku netuší, čo vôbec Miestne akčné skupiny sú a čo robia, no vedia, že sú s nimi problémy, ktoré pravidelne rozhádajú politikov.
MASky robia veľa dobrej práce. Zbližujú miestne komunity už len tým, že im dávajú možnosť rozhodovať o tom, na akom vidieku budú žiť: či podporia miestneho farmára, opravia škôlku, vydajú spoločnú knihu, pomôžu rómskej komunite alebo zorganizujú tančiareň pre seniorov. Pre najmenšie obce je to v súčasnosti dokonca posledný zdroj peňazí na akékoľvek verejné investície, keďže od klasických eurofondov už sú prakticky odstrihnuté.
V kontexte krajiny ide o drobnosti, no keby Slovensko vedelo poriadne využiť desiatky až stovky miliónov eur, ktoré nám dáva EÚ na komunitný rozvoj, v spoločnosti by mohla byť vďaka tomu lepšia nálada aj väčšia súdržnosť.
Udalosť mesiaca
Priame platby pokračujú, Slovensko si vydýchlo
Udalosťou mesiaca musí nevyhnutne byť predstavenie novej európskej Vízie pre poľnohospodárstvo a potraviny.
Poľnohospodárov oveľa viac zaujíma, ako bude vyzerať nová Spoločná poľnohospodárska politika, čo je zrejme aj dôvod, prečo vízia nevzbudila v slovenskom agrosektore veľký záujem.
Sektore by si však mal uvedomiť, že nejde o slohové cvičenie Európskej komisie, ale o dokument, ktorý bude úplne zásadný pre ďalšie smerovanie slovenského poľnohospodárstva, potravinárstva, ale aj obchodu. Práve na jeho základe vznikne reforma agropolitiky EÚ po roku 2027.
Čo si o nej myslí slovenská vláda? Vychádzať zatiaľ môžeme len zo 105 sekúnd, ktoré vo svojom vystúpení vízii venoval na Rade EÚ štátny tajomník agrorezortu Vladimír Vnuk.
Pozícia Slovenska sa zamerala prakticky len na peniaze. Vítame, že vízia zachováva priame platby, stavia na silnej živočíšnej výrobe a snaží sa znížiť byrokraciu. Od Komisie očakávame, že slovenským farmárom dorovná hektárové dotácie na úroveň priemeru EÚ, zvýši finančnú rezervu, podporí viac aj potravinárov a obhospodarovateľov lesov a ešte viac zjednoduší agrodotácie. Podľa Vnuka tiež podporujeme prijatie celoeurópskeho zákazu predaja produkcie pod výrobné náklady.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora zareagovala veľmi podobne. V sektore cítiť hlavne úľavu z toho, že sa nepotvrdil koniec hektárových dotácií, čo Komisii vlani odporučili jej experti. Je to pochopiteľné, hoci sami slovenskí farmári často priame platby sami nazývajú „tabletkami na spanie“.
Priame platby majú stabilizovať príjmy poľnohospodárov a približovať ich príjmom v iných sektoroch. Keďže pridaná hodnota, ktorú slovenskí farmári vyprodukujú na hektáre pôdy patrí medzi najnižšie v EÚ, ich zisky a príjmy sú veľmi závislé na priamych platbách.
Zároveň všeobecne platí, že čím menšia farma, tým je táto závislosť väčšia. Aj preto agrokomisár Hansen hovorí, že chce európske peniaze nasmerovať tým, čo ich najviac potrebujú, čím myslí hlavne malé a rodinné podniky.
Výslovne hovorí o tom, ako sa mu nepáči, že 80 percent dotácií, končí na účtoch dvadsiatich 20 percent fariem. Lenže u nás je nepomer ešte výraznejší – pätina najväčších poberateľov dostáva viac ako 90 percent priamych platieb.
To sa už veľkej časti slovenského agrosektora počúva horšie. Ukľudniť ich ale môžu slová z vízie o tom, že pri cielení priamych platieb bude brať do úvahy rôznorodosť agrosektorov členských štátov.
Nádejne tiež znie, že chce zvlášť podporiť poľnohospodársku produkciu, „ktorá je nevyhnutná pre strategickú autonómiu a odolnosť EÚ“. Ďalej sa dočítame, že tým myslí hlavne závislosť na dovoze bielkovín, čiže krmív z tretích krajín. V týchto slovách by sa tak mohli nájsť aj obilninári a olejninári, ktorí vládnu slovenskej poľnohospodárskej produkcii.
V každom prípade by ministerstvo pôdohospodárstva malo za jeden stôl posadiť zástupcov celého potravinového reťazca a poradiť sa s nimi, za čo by malo Slovensko v EÚ bojovať. Už teraz sa tam začína lámať chleba a výsledky ovplyvnia európske poľnohospodárstvo na roky. Aj malé krajiny vedia mať v Únii vplyv na veľké politiky, ak sú pripravené a presvedčivé. Najlepšie to ide tým, ktoré nezamrzli na presvedčení, že je vopred všetko rozhodnuté a do Bruselu sa chodí len na diktát.
Krátke správy mesiaca
Biopásy ako vzor pre Európu. Nestáva sa často, aby verejná politika „made in Slovakia“ slúžila v zahraničí ako dobrý príklad. V agrosektore už vôbec. Európske ochranárske združenia vydali správu o tom, že sa nedarí úplne napĺňať potenciál nových ekoschém, ktoré mali motivovať farmárov hospodáriť šetrenejšie k prírode. Jednou z výnimiek sú ale slovenské biopásy, na ktorých ožila biodiverzita. Keď agrokomisár EÚ Hansen predstavoval spomínanú víziu, naznačil, že ekoschémy by v nejakej podobe mohli pokračovať aj po roku 2027. Čo je na nich zlé, by podľa neho malo skončiť, čo funguje zopakovať a rozšíriť do ďalších krajín. Znamená to, že sa eurokomisia príde pozrieť na slovenské polia?
GPS pre lepšie pohodlie zvierat: EÚ rieši ako zlepšiť životné podmienky zvierat pri ich preprave. Členské štáty sa teraz dostali do sporu, či prepravocvia majú po celú dobu transportu zdieľať GPS údaje o polohe. Časť krajín podporuje úplné sledovanie pomocou GPS, Poľské predsedníctvo chce, aby ich prepravcovia zdieľali len keď vozidlo nedorazí na pláované zástavky, Komisia navrhla sledovanie „v krátkych intervaloch“.
Poľnohospodári opäť v traktoroch. Asi si už treba zvyknúť na jarné kolóny traktorov na slovenských cestách. Minulý rok to bolo hlavne pre nespokojnosť s agropolitikou EÚ, tentokrát to bude pre jej obchodnú politiku. Najväčšie ageopotravinárske združenie, SPPK, sa pridalo k českým farmárom v proteste proti dohode Mercosur. Svoj názor vyjadrili na hraničnom priechode hodonín-Halíč.
