Nad chystaným piatkovým rokovaním medzi Iránom a Spojenými štátmi v Ománe visel podľa médií v uplynulých hodinách otáznik. Dnes večer však iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí uviedol, že rokovania sa začnú v piatok dopoludnia. Agentúre Reuters následne konanie rozhovorov potvrdil aj nemenovaný americký predstaviteľ. Počas dnešného dňa portál Axios s odvolaním sa na diplomatické zdroje uvádzal, […]
Menej ako 1 min.
min.
Nad chystaným piatkovým rokovaním medzi Iránom a Spojenými štátmi v Ománe visel podľa médií v uplynulých hodinách otáznik. Dnes večer však iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí uviedol, že rokovania sa začnú v piatok dopoludnia. Agentúre Reuters následne konanie rozhovorov potvrdil aj nemenovaný americký predstaviteľ.
Počas dnešného dňa portál Axios s odvolaním sa na diplomatické zdroje uvádzal, že zámer usporiadať rokovania sa rozpadá. Za odvolanú považovali schôdzku aj niektoré izraelské médiá, podľa ktorých sa americký vyslanec Steve Witkoff vráti v najbližších hodinách do Spojených štátov. Witkoff, ktorý by mal rokovať s Arakčím, je teraz v Spojených arabských emirátoch, kde sa podieľa na rozhovoroch medzi delegáciami USA, Ukrajiny a Ruska o vojne na Ukrajine.
K šíreniu úvah o zrušení schôdzky prispievali aj odlišné názory USA a Iránu na samotnú náplň prípadného rokovania. Americký minister zahraničia Marco Rubio dnes povedal, že rokovania s Iránom majú zmysel, ak sa budú týkať aj balistických rakiet a ďalších tém.
Nemenovaní iránski predstavitelia však agentúre Reuters povedali, že Teherán chce rokovať iba o svojom jadrovom programe. Rubio tiež uviedol, že o mieste rozhovorov sa stále rokuje. Pôvodne sa pri tom malo stretnutie konať v Turecku za účasti predstaviteľov ďalších krajín v regióne.
Napätie medzi Washingtonom a Teheránom vzrástlo v januári, keď sa v Iráne niekoľko týždňov konali protirežimové protesty, ktoré bezpečnostné sily násilím potlačili. Americký prezident Donald Trump varoval iránske vedenie, že USA vojensky zasiahnu v prípade, že režim bude naďalej zabíjať protestujúcich. Podľa odhadov rôznych organizácií zahynulo pri tvrdom potlačení protestov niekoľko tisíc ľudí.
Po tom, ako režim protesty potlačil, začal Trump možný americký útok proti Iránu spájať s otázkou iránskeho jadrového programu. Teherán dlhodobo tvrdí, že jeho program slúži len na mierové účely. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však v minulosti opakovane uviedla, že Irán obohacuje urán na úroveň vyššiu, ako je pre jadrovú energetiku potrebné.
Už vlani v júni sa americké sily jednorazovo zapojili do izraelských vzdušných úderov proti iránskej jadrovej infraštruktúre. V súčasnosti USA majú v oblasti flotilu, v ktorej je aj lietadlová loď USSA Abraham Lincoln.
