Najväčší herec malých postáv na čestnom mieste

HEREC ADAM MATEJKA POCHOVANÝ NA LIPTOVSKOM PANTEÓNE

Na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši na vyhradenom mieste odpočívajú významné osobnosti nášho kultúrneho, spoločenského a vedeckého života, ktoré výrazným spôsobom zasiahli do slovenských dejín. A tak pri sebe ležia vedec svetového mena Aurel Stodola, jeden z vrcholnej trojice nášho národného pohybu v 19. storočí Michal Miloslav Hodža, predseda MS Jur Janoška, zakladateľ prvej slovenskej požičovne kníh a slovenského ochotníckeho divadla, Gašpar Fejérpataky Belopotocký, alebo prvá dáma slovenského výtvarného umenia Ester Šimerová – Martinčeková, básnici Andrej Guoth, alebo jeho spolužiak Kazimír Bezek a ďalšie nemenej významné osobnosti. 21. novembra 2025 k hrobom týchto osobností pribudol ďalší. Tentoraz umelec a skvelý divadelný a filmový herca Adam Matejka.

Stáva sa, že meno sa časom zabudne. No kto by si nepamätal filmy, v ktorých účinkoval a pozerajú ich už celé generácie, Obchod na korze, Posledná bosorka, Pole neorané, Noční jazdci, Nevera po slovensky, Vianočné oblátky, Rok na dedine, Slovácko sa nesúdi, Sváko Ragan či Neprebudený.

Bol to azda najväčší herec malých postáv, ktorý dokázal aj tie najmenšie úlohy pretaviť svojím talentom do tých najzapamätateľnejších. Jeho tvár, výraz a prirodzenosť sa stali ikonickými pre všetkých divákov.

Pred 120 rokmi 21. novembra 1905 sa skromným rodičom v Paludzi (obec je dnes zatopená Liptovskou Marou) narodil syn Adam. Pochádzal z piatich súrodencov – bratov a jednej sestry. Ako väčšina jeho vrstovníkov, pásol dobytok a pracoval na miestnom statku. Potom sa vyučil v blízkom Liptovskom Mikuláši za obuvníka. Po večeroch s mládežou hrával ochotnícke divadlo. Pre lepší zárobok sa rozhodol odísť za prácou do belgických baní. Dúfal, že si spolu s bratmi našetrí nejaké tie peniaze a pustia sa do stavby domu. Celkom obyčajné sny každého chlapa, zasaď strom, postav dom a sploď syna. Po návrate domov sa znovu živil ako poľnohospodársky robotník a po večeroch v dedine šil kapce. Po vojne sa všetko zmenilo. V roku 1949 naštudovali herci z Paludze, hru Ivana Stodolu, Čaj u pána senátora. Postavu Slivku tu stvárnil práve Adam Matejka. Všimol si ho režisér SND Ján Jamnický, ktorý sem chodil k svojmu strýkovi, evanjelickému farárovi, spolu so svojou ženou Vilmou. Nahovoril ho, aby sa prihlásil na konkurz do práve vzniknutého Dedinského divadla. Na konkurze pred porotou, ktorej predsedal Andrej Bagar, uspel. V Dedinskom divadle sa stretol s takými hereckými osobnosťami ako boli Viera Strnisková, Oľga Zölnerová, Leopold Haverl, Ivan Mistrík, Eduard Bindas a mnoho ďalších. Krátko pôsobil aj v Krajovom divadle v Trnave, aby sa vrátil do obuvníckej dielne v Liptovskom Mikuláši a tu vykonával svoje povolanie. A pár dní v roku si odskočil, ako on hovoril „na filmovačky“.  Mohli sme ho vidieť v stovke slovenských filmov. Hral prevažne epizódne postavy, ale diváci si ho rýchlo zapamätali. Jeho pomenšia postava a charakteristický hlas vždy zneli presvedčivo a z jeho herectva vyžarovalo akési človečenstvo. Dom, na ktorý si sporil v Belgicku nedostaval, zaliali ho vody priehrady Liptovská Mara a on sa už i s rodinou sťahoval do bytovky na Bottovej ulici v Liptovskom Mikuláši. V rodine, v manželke Alžbete a v dvoch dcérach, našiel to pravé domáce zázemie a pochopenie pre svoju filmovú prácu.

Mesto Liptovský Mikuláš spolu s Maticou slovenskou a predstaviteľmi ECAV pripravili pri 120. výročí jeho narodenia pietnu spomienku, počas ktorej boli ostatky Adama Matejku a je ho manželky uložené do hrobu na mieste Liptovského panteónu. V deň jeho narodenia sa zišli obyvatelia mesta, rodinný príslušníci, jeho hereckí kolegovia z Divadelného súboru G. F. Belopotockého, matičiari, kultúrni pracovníci a verejnosť, aby uložili urny s ostatkami manželov Matejkovcov na Vrbickom cintoríne. Pietny akt sa konal v Dome smútku. Ako prvý sa k prítomným prihovoril primátor mesta a poslanec NR SR Ján Blcháč. Vyzdvihol húževnatosť, ale aj skromnosť Adama Matejku a aj to ako ho vnímali obyvatelia mesta. Ako človeka, ktorý ako na filmovom plátne, tak aj v súkromnom živote, rozdával úsmev a dobrú náladu. Po primátorovi mesta vystúpil podpredseda MS Marek Nemec, ktorý okrem iného povedal: „Pri príležitosti jeho nedožitých stých narodenín sa rozhodol Miestny odbor MS v Liptovskom Mikuláši umiestniť na budove, v ktorej žil na Bottovej ulici, pamätnú tabuľu. Bolo to z úcty k jeho filmovému umeniu, z úcty k človeku, ktorý naplnil myšlienku veľkého ruského divadelníka K. Stanislavského: „Niet veľkých a malých hercov, sú len veľké a malé role.“ Tieto slová matičiari nechali vyryť do pamätnej dosky a práve tieto slová ho charakterizujú. Ja si ho v tento predvianočný čas predstavujem v postave sedliaka v televíznom filme Vianočné oblátky. Vyrezáva stolček, aby cez neho videl bosorky. Pekná a neopakovateľná scéna. Pozeral som sa na tento film ako malý chlapec a teraz sa na neho pozerám so svojou osemročnou dcérkou, ktorú vždy rozosmeje nezabudnuteľný herec Adam Matejka. Nebol len herec. Bol symbolom skromnosti, poctivosti a liptovského srdca.“ V rámci pietneho aktu vystúpil aj zborový evanjelický farár Marián Bochnička, ktorý priblížil životné osudy Alžbety Matejkovej. Filmové dielo ako aj osudy Adama Matejku spolu s ukážkami z jeho filmov priblížila Milota Nahalková a Stanislav Štofčík. Potom krojované dievčatá vyniesli urny manželov Matejkovcov do hrobu. Cirkevný obrad vykonal Marián Bochnička. Vence na hrob položili zástupcovia jeho rodiny, mesta Liptovský Mikuláš, kultúrne inštitúcie, matičiari, za liptovských ochotníkov bol prítomný aj tajomník Divadelného odboru MS, Peter Vrlík, ktorý poznamenal: „Možno si to neuvedomujeme, ale neďaleko hrobu manželov Matejkovcov je náhrobný kameň Gašpara Fejérpataky Belopotockého, tiež rodáka z Paludze. Bol to on, ktorý kládol základy slovenského ochotníckeho divadla. Pokračovateľom tých najlepších tradícií ochotníckeho divadla bol aj ďalší rodák z Paludze, Adam Matejka. A tak tieto dve osobnosti zo zaplavenej obce, odpočívajú vedľa seba. Neviem si predstaviť väčšiu symboliku.“

Viktor PODHORANSKÝ