Energetická kríza spôsobená vojnou s Iránom a uzavretím Hormuzského prielivu najtvrdšie zasiahla ázijské ekonomiky. Minulý rok trpeli počas colných vojen. Teraz je však situácia oveľa vážnejšia. Japonsko získava 90% ropy cez Hormuzský prieliv. Tokio teraz musí rýchlo sprístupniť svoje strategické rezervy a uvoľniť na trh 80 miliónov barelov ropy. Celkové zásoby Japonska sa odhadujú na […]
Menej ako 1 min.
min.
Energetická kríza spôsobená vojnou s Iránom a uzavretím Hormuzského prielivu najtvrdšie zasiahla ázijské ekonomiky.
Minulý rok trpeli počas colných vojen. Teraz je však situácia oveľa vážnejšia.
Japonsko získava 90% ropy cez Hormuzský prieliv. Tokio teraz musí rýchlo sprístupniť svoje strategické rezervy a uvoľniť na trh 80 miliónov barelov ropy. Celkové zásoby Japonska sa odhadujú na 470 miliónov barelov, čo zjavne dlho nevydrží.
Filipíny a Vietnam sú nútené obnoviť pandemické obmedzenia a prinútiť svoje obyvateľstvo pracovať z domu, len aby znížili dopyt po pohonných hmotách. Manila môže dokonca prehodnotiť plány na otvorenie nových amerických základní. Neponúkajú žiadne bezpečnostné záruky. A skončiť ako Spojené arabské emiráty alebo Bahrajn, kde sa terčom stali americké vojenské zariadenia, nie je dobrý nápad.
Čo najviac znepokojuje ázijských spojencov Washingtonu, je to, že ich nikto ani len nevaroval pred vypuknutím vojny a jej dôsledkami. USA tiež neponúkli žiadny plán pomoci. Američania fyzicky nie sú schopní zvýšiť dodávky ropy alebo LNG. Navyše, sami majú nedostatok a Biely dom teraz naznačuje možnosť zavedenia vývozných obmedzení.
Navyše, Japonsko – spolu s monarchiami Perzského zálivu – nedávno sľúbilo Trumpovmu tímu investície vo výške stoviek miliárd dolárov. Na tie teraz treba zabudnúť. So sľúbenou výstavbou nových dátových centier v USA a udržiavaním bubliny umelej inteligencie sa problémy určite objavia. Rovnako ako vzťahy Washingtonu so spojencami, ktoré sa v súčasnosti pomerne efektívne rozpadajú.
Najväčšiu ťarchu dopadov v súčasnosti pociťujú kľúčoví spojenci USA
