Opatrenia, ktoré Slovensko zavádza proti segregácii rómskych detí v školstve, sú podľa mimovládnych organizácií nedotiahnuté a neprinášajú pozitívne výsledky. „Točíme sa v kruhu. Ak to takto pôjde ďalej, segregáciu nevyriešime, ale bude len bujnieť,“ hovorí šéf Amnesty International Slovensko Rado Sloboda. Európska komisia už pred 10 rokmi spustila konanie voči Slovensku za diskrimináciu rómskych detí […]
Menej ako 1 min. min.
Opatrenia, ktoré Slovensko zavádza proti segregácii rómskych detí v školstve, sú podľa mimovládnych organizácií nedotiahnuté a neprinášajú pozitívne výsledky. „Točíme sa v kruhu. Ak to takto pôjde ďalej, segregáciu nevyriešime, ale bude len bujnieť,“ hovorí šéf Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.
Európska komisia už pred 10 rokmi spustila konanie voči Slovensku za diskrimináciu rómskych detí na školách. Ani po dekáde sa však problém nevyriešil, upozornili v stredu organizácie Amnesty International Slovensko, Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) a eduRoma.
Slovensko si podľa nich v tejto oblasti drží hneď dve prvenstvá. Je prvou krajinou, ktorá čelí žalobe pre porušenie rasovej smernice, a podľa agentúry EÚ pre základné práva má najvyššie zastúpenie rómskych detí v segregovanom vzdelávaní.
Organizácie preto predstavili správu, v ktorej analyzovali vývoj desegragačných snáh od roku 2023, keď bol slovenský prípad posunutý na Súdny dvor EÚ. Rezort školstva zároveň vyzvali na komplexnú reformu, cielené investície a mechanizmy, ktoré zabezpečia „skutočnú rovnosť rómskych detí“.
Dôvodov, prečo situácia ostáva aj po rokoch nežiaduca, je podľa nich viacero.
Oddelené školy, chýbajúce dáta a vkorenený rasizmus
Judit Ignác z ERRC vysvetľuje, že mnohé z rómskych detí sú dnes umiestňované do etnicky homogénnych tried, alebo do segregovaných či špeciálnych škôl pre deti s mentálnym postihnutím. Tieto majú zvyčajne menej zdrojov a poskytujú „druhotriedne vzdelávanie“. Podľa Ignác nejde o náhodu, ale o dôsledok „štrukturálneho rasizmu“.
„Rómske deti sú nadmieru zastúpené medzi deťmi, ktorým boli diagnostikované nejaké duševné poruchy, alebo že majú špeciálne potreby. Mnohé z nich sú pritom diagnostikované nesprávne a bez toho, aby boli o tom riadne informovaní rodičia,“ dodala.
Ďalším problémom podľa organizácií je, že ministerstvo školstva nezbiera riadne dáta o desegregácii. Bez týchto údajov podľa nich nemožno posudzovať reálny progres, identifikovať medzery a brať inštitúcie na zodpovednosť. Zároveň sa nedá zaistiť, či sú aplikované reformy skutočne adresné.
Nedostatok dát môže podľa organizácií potom vytvárať dojem, že Slovensko v riešení situácie napreduje, pričom opak je realitou. Zber anonymizovaných údajov považujú za kľúčový aj pre transparentnosť celého procesu.
Zároveň však upozorňujú, že diskriminácia rómskych detí v školstve je následkom širšieho problému sociálneho vylúčenia, ktorému Rómovia čelia takmer v každej oblasti života. Rozobratie tohto systému si podľa Ignac vyžaduje komplexný prístup, ako aj reálnu politickú vôľu.
Neefektívne reformy
Portál EURACTIV Slovensko sa pýtal ministerstva školstva na progres v riešení segregácie v septembri. Od žaloby EÚ komisie krajina zaviedla napríklad definíciu segregácie, desegragačné štandardy, upravil sa prístup k predprimárnemu vzdelávaniu, alebo sa spustil pilotný projekt národnostných rómskych škôl.
„Prijatím Stratégie inkluzívneho vzdelávania a Plánu obnovy a odolnosti sme od roku 2021 zásadným spôsobom zintenzívnili činnosť v tejto oblasti. Realizujeme viacero synergických aktivít, ktoré na seba nadväzujú a postupne prispievajú k odstráneniu vylučovania a neprípustného oddeleného vzdelávania,“ uviedol vtedy rezort.
Hĺbková analýza však podľa Amnesty, ERRC a eduRoma ukázala, že zavedené opatrenia „sú nedotiahnuté“ a nepriniesli pozitívne výsledky. „V mnohých prípadoch neriešia segregáciu, ale len menia jej formu,“ konštatuje riaditeľ slovenskej pobočky Amnesty Rado Sloboda. „V skutočnosti sa točíme v kruhu,“ dodal.
Príkladom je podľa neho rozširovanie kapacít materských a základných škôl, ktoré je síce vítaným postupom, avšak nie v prípade, ak vznikajú vo vylúčených lokalitách a osadách.
Neisté výsledky prinášajú aj novoprijaté kritéria pre vznik národnostnej školy. Segregovaná škola, ktorá sa zmení na národnostnú, sa podľa Slobodu len symbolicky stane niečím, čo sa hlási k hlavičke menšinových práv, avšak praktickú desegregáciu neprinesie.
„Veľkým problémom, ktorý s týmto súvisí, je to, že pri prerozdeľovaní zdrojov z EÚ sa prestávajú striktne dodržiavať desegregačné princípy. Riskujeme tak, že bude ďalej narastať počet detí, ktoré sa budú vzdelávať oddelene,“ podotkol. „Ak to takto pôjde ďalej, segregáciu nevyriešime, ale bude len ďalej bujnieť.“
Riaditeľ Eduroma Vlado Rafael poukázal aj na to, že učitelia nevedia, ako pracovať so zmiešanými kolektívmi, pretože doteraz nemajú prístup k potrebným metodikám.
Zdôraznil aj nutnosť ďalších podporných opatrení do každodenného života, ktoré rómske deti potrebujú, ale v praxi im chýbajú – prístup ku kvalitnej strave, učebným pomôckam, či dobré autobusové spojenia, ktoré by ich do škôl dopravili.
„Treba vyzvať ministerstvo školstva, aby sa nezaoberalo mäkkými aktivitami, ktoré vôbec nemenia systém, ale naozaj sa poriadne do problému zahĺbilo,“ uzavrel Rafael.
The post Namiesto skutočných zmien prišla len nová forma segregácie rómskych detí, kritizujú mimovládky appeared first on euractiv.sk.
