Namiesto „Zelenej dohody“ chystá Únia „priemyselnú dohodu“

Budúci mandát Európskej komisie sa bude pravdepodobne niesť v duchu podpory priemyslu a odstraňovania regulácií. Únia sa síce svojich cieľov v oblasti životného prostredia formálne nevzdá, no môžeme čakať len málo nových iniciatív na ich presadenie.

Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje EURACTIV Slovensko pre Denník N.

Interný dokument, ktorý unikol z prostredia Európskej rady – Strategická agenda na roky 2024 až 2029 – hovorí viac o podpore konkurencieschopnosti, sebestačnosti a ekonomickej výkonnosti, než o zelených cieľoch.

Čo sa deje

Chladnúcu podporu pre environmentálne opatrenia je vidno už dnes. Niektoré už prijaté zelené politiky, napríklad v sektore poľnohospodárstva, Komisia pod tlakom členských krajín odkladá. Iné, napríklad Zákon o obnove prírody, sa asi vôbec nepodarí prijať.

Množia sa signály, že zelená agenda ustúpi v najbližších rokoch do úzadia. Nahrádza ju podpora európskeho priemyslu. Na nedávnom stretnutí ministrov hospodárstva Francúzska, Nemecka a Talianska sa hovorilo o potrebe deregulácie. Ministri z troch veľkých ekonomík eurozóny vlastne zopakovali výzvu, ktorá sa objavila vo februárovej Antverpskej deklarácii, podpísanej podnikateľskými a priemyselnými združeniami aj odborovými zväzmi priemyselných odvetví.

Podobné názory zaznievajú z krajín strednej Európy, politici v regióne väčšinou nepodporujú ambicióznejšie environmentálne ciele.

Za „znížením byrokracie“ sa nemusí nevyhnutne skrývať znižovanie environmentálnych štandardov a cieľov. Je však pravdepodobné, že nové veľké iniciatívy nepribudnú. Interný dokument, o ktorom by mali lídri EÚ hovoriť na júnovom summite, spomína podporu zelenej a digitálnej tranzície, no skôr v kontexte posilňovania nezávislosti, či už energetickej alebo na dovoze materiálov, než vo vzťahu k životnému prostrediu.

To môže byť dôležitý rozdiel: zníženie strategických závislostí v oblasti zelených technológií, napríklad na dovoze niektorých surovín z Číny, je možné dosiahnuť aj environmentálne problematickými spôsobmi: napríklad oslabením enviro-pravidiel pre otváranie nových baní v Európe, či využívaním hlbokomorskej ťažby minerálov.

V čom je problém

Ambicióznejšej zelenej politike nepraje ani stav verejných financií. Od tohto roka začínajú opäť platiť fiškálne pravidlá (hoci zreformované). Podľa analýzy NEF, pripravenej pre Európsku konfederáciu odborových zväzov, tieto pravidlá výrazne okrešú schopnosť krajín realizovať sociálne a zelené investície.

Len tri krajiny EÚ (Dánsko, Írsko, Švédsko) si budú schopné požičať na finančných trhoch peniaze potrebné na splnenie sociálnych a klimatických cieľov, ďalšie dve (Litva, Chorvátsko) len za predpokladu, že budú môcť ďalej čerpať granty zo spoločného protipandemického fondu (čo by predpokladalo, že sa zmení na permanentný európsky nástroj).

Čo bude nasledovať

Politické priority budú závisieť (aj) od výsledku európskych volieb. Podľa prieskumov sa zdá, že väčšinu v europarlamente (hoci oslabenú) si podržia mainstreamové politické skupiny konzervatívcov, socialistov a liberálov.

Karty môže čiastočne zamiešať rozpad niektorých euroskeptických skupín: napríklad EKR (zo Slovenska je členom SaS), ak by mal do nej vstúpiť Fidesz.

Nacionalistické a euroskeptické strany budú mať v budúcom europarlamente vyššie zastúpenie, skupina Zelených oslabí, rovnako liberáli. No nebude to radikálna zmena. Skôr politický posun europarlamentu doprava, s dominanciou konzervatívnych síl.