Do oblasti Blízkeho východu v najbližších dňoch dorazí americká vojenská úderná skupina na čele s lietadlovou loďou, ktorú sprevádzajú ďalšie plavidlá. S odvolaním sa na dva zdroje o tom vo štvrtok informovala agentúra Reuters. Úderná skupina americkej armády sa na Blízky východ presúva z ázijsko-tichomorského regiónu, odkiaľ vyrazila už minulý týždeň, keď prudko vzrástlo napätie […]
Menej ako 1 min. min.
Do oblasti Blízkeho východu v najbližších dňoch dorazí americká vojenská úderná skupina na čele s lietadlovou loďou, ktorú sprevádzajú ďalšie plavidlá. S odvolaním sa na dva zdroje o tom vo štvrtok informovala agentúra Reuters.
Úderná skupina americkej armády sa na Blízky východ presúva z ázijsko-tichomorského regiónu, odkiaľ vyrazila už minulý týždeň, keď prudko vzrástlo napätie medzi Washingtonom a Teheránom pre tvrdé potlačenie protivládnych protestov v Iráne.
Vojenské kapacity
Skupina je zložená z lietadlovej lode USS Abraham Lincoln, niekoľkých torpédoborcov a stíhacích lietadiel. USA tiež údajne zvažujú dodatočné nasadenie systémov protivzdušnej obrany.
Spojené štáty podľa Reuters často posilňujú svoje vojenské kapacity na Blízkom východe v momentoch zvýšeného napätia. Odborníci však tvrdia, že takéto kroky môžu mať výlučne obranný charakter. Agentúra však pripomenula, že USA výrazne zvýšili početnosť svojich síl v regióne aj minulé leto pred júnovými údermi proti jadrovým zariadeniam v Iráne.
Intervenciou v Iráne pre zabíjanie účastníkov rozsiahlych demonštrantov hrozil americký prezident Donald Trump v poslednom čase opakovane. Protesty ale minulý týždeň ustali a Trump svoju rétoriku zmiernil a miesto Iránu sa zameral na svoj záujem o získanie Grónska.
Jadrový program
V stredu však šéf Bieleho domu vyhlásil, že dúfa, že nebude musieť podniknúť ďalšie útoky v Iráne. K úderom by sa opäť odhodlal iba v prípade, že Teherán obnoví svoj jadrový program, povedal v rozhovore pre stanicu CNBC v Davose.
Podľa Reuters nie je jasné, či môžu protesty v Iráne opäť nabrať na sile. Demonštrácie vypukli 28. decembra v Teheráne pre prudké oslabenie iránskej meny a rastúce ceny energií, postupne ale rýchlo prerástli do najväčších protivládnych protestov od prelomu rokov 2022 a 2023 a rozšírila sa do celej krajiny.
Počty obetí protestov v Iráne sa líšia v závislosti od zdroja údajov. Napríklad Human Rights Activists News Agency so sídlom v USA uviedla, že doteraz overila 4519 úmrtí súvisiacich s nepokojmi.
Z toho podľa nej ide o 4251 demonštrantov a 197 príslušníkov bezpečnostných zložiek. HRANA navyše preveruje ďalších viac než 9000 úmrtí. Iránske úrady v nedeľu zase informovali, že o život prišlo najmenej 5000 osôb.
