Peru v stredu nasadilo do ulíc hlavného mesta Lima vojakov v rámci výnimočného stavu, ktorý po týždňoch protivládnych protestov v utorok vyhlásil prezident José Jerí. Ich organizátormi boli predovšetkým mladí ľudia nespokojní s riešením rastúcej kriminality a vplyvom organizovaného zločinu, informuje agentúra AFP. V peruánskom hlavnom meste Lima vyhlásili uprostred protestov výnimočný stav Výnimočný stav bol […]
Menej ako 1 min. min.
Peru v stredu nasadilo do ulíc hlavného mesta Lima vojakov v rámci výnimočného stavu, ktorý po týždňoch protivládnych protestov v utorok vyhlásil prezident José Jerí. Ich organizátormi boli predovšetkým mladí ľudia nespokojní s riešením rastúcej kriminality a vplyvom organizovaného zločinu, informuje agentúra AFP.
V peruánskom hlavnom meste Lima vyhlásili uprostred protestov výnimočný stav
Výnimočný stav bol vyhlásený na 30 dní v peruánskej metropole a v susednom prístavnom meste Callao. Vláde to umožňuje vyslať armádu do ulíc, obmedziť slobodu zhromažďovania a iné občianske práva, vysvetľuje AFP.
Vyhlásenie výnimočného stavu je prvý významný krok nového prezidenta Jerího, ktorý pred takmer dvoma týždňami nahradil zvrhnutú exprezidentku Dinu Boluarteovú. Kritici jej pripisujú zodpovednosť za zvýšenie kriminality a korupcie v krajine.
Verejnosť tiež pobúrilo, že v júli si zdvojnásobila svoj plat na približne 10-tisíc dolárov mesačne, keď takmer 30 percent obyvateľov žije v chudobe. Podľa prieskumov až 94 percent Peruáncov bolo proti tomuto kroku.
Protivládne protesty sa v Peru zintenzívnili po 5. septembri, keď vláda schválila dôchodkovú reformu a povinné príspevky mladých ľudí do súkromných dôchodkových fondov. V krajine pritom panuje kríza zamestnanosti a bez riadnej pracovnej zmluvy pracuje zhruba 70 percent najmä mladých ľudí. Vo vidieckych oblastiach to stúpa na 96 percent. Priemerný príjem mladých ľudí je zhruba 320 dolárov mesačne, čo je tesne nad minimálnou mzdou.
Demonštrácie sa v poslednom polroku stupňovali aj v dôsledku vlny vydierania a vrážd, za ktorými stoja organizované zločinecké skupiny. Za uplynulý mesiac si protesty vyžiadali jednu obeť a vyše 200 zranených vrátane policajtov a novinárov.
Bezpečnostná kríza podľa AFP zasiahla obzvlášť tvrdo sektor dopravy, kde bolo tento rok zabitých najmenej 47 vodičov autobusov, čo pravdepodobne súvisí s vydieraním.
