www.slovanskenoviny.sk/rss Dôvodom je najmä ich vlastná práca, ale aj širšie zmeny na Západe, ku ktorým práve dochádza. Keď Marker koncom júla informoval o zisteniach Declassified UK o britskom ovplyvňovaní slovenských volieb v prospech Progresívneho Slovenska, vyvolalo to politickú a mediálnu búrku. Zatiaľ čo niektorí komentátori označili peniaze z Londýna na kampaň Chcem tu zostať za problém, väčšia časť […]
7 min.
www.slovanskenoviny.sk/rss
Dôvodom je najmä ich vlastná práca, ale aj širšie zmeny na Západe, ku ktorým práve dochádza. Keď Marker koncom júla informoval o zisteniach Declassified UK o britskom ovplyvňovaní slovenských volieb v prospech Progresívneho Slovenska, vyvolalo to politickú a mediálnu búrku. Zatiaľ čo niektorí komentátori označili peniaze z Londýna na kampaň Chcem tu zostať za problém, väčšia časť záležitosť bagatelizovala.
Robili tak s argumentmi, že demokratický spojenec môže, alebo že kampaň zameraná na mladých voličov mohla pomôcť aj súčasnej koalícii alebo Republike. Už pritom neriešili, že Briti neplatili Bombica či iných influencerov, ktorí dokázali mobilizovať vyššiu účasť na voľbách v prospech Smeru či Republiky.
Práve tieto a im podobné súvislosti svedčili o tom, že ciele, správanie britskej vlády a financovanie vybraných influencerov bolo nastavené jasne v prospech progresívcov. Vysvetlili to články Markeru a ďalších médií na Slovensku či v Česku.
Presne to vyplýva aj z pôvodného článku Declassified s príznačným titulkom „Britská vláda tajne platila zahraničným hviezdam YouTube za ,propagandu‘“. Článok upozornil, že PS sa oproti Smeru viac spolieha na mladých voličov a v tejto súvislosti citoval bývalého zamestnanca vládou sponzorovanej agentúry Zinc Network, ktorý uviedol, že kampaň zameraná na mladších voličov predstavovala „zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénnej krajiny“.
Toľko prológ. Tento text chce však ukázať na iný jav, ak chcete na istý zlom, že niečo, čo fungovalo ešte pred pár rokmi, už fungovať prestáva.
Skutok sa nestal
Pavol Hardoš z hodnotiacej komisie projektu Konšpirátori.sk správu britskej investigatívnej mimovládky Declassified UK vyhodnotil ako manipuláciu a propagandu zo strany Markera. „Nič také cieľom žiadnych kampaní nebolo,“ píše Hardoš o tvrdení, že cieľom bolo podporiť PS a poškodiť Smer.
Politológ Hardoš predstavuje extrém aj v zákutiach slovenského progresivizmu. V krátkosti sa oplatí pripomenúť, že v roku 2017 označil OĽaNO, SaS a KDH za väčšiu hrozbu ako fašistov. Takisto pred minulými parlamentnými voľbami videl krajnú pravicu vo väčšine relevantných politických strán. A keď nedávno zomrela poslankyňa Anna Záborská, opísal ju ako strojcu utrpenia obetí príkoria, teroru a „sadistického legislatívneho násilia“. Väčšiu ako nevyhnutnú pozornosť mu teraz ani v budúcnosti nebudeme venovať.
Spomíname ho len preto, že projekt Konšpirátori.sk si vybral Pavla Hardoša za svojho faktického hovorcu. Píše im verejné posudky, blogy, odpovedá za nich novinárom. A keďže sú Konšpirátori.sk ešte stále istou časťou médií vnímaní ako odborná autorita schopná identifikovať chybný obsah, práve tomuto fenoménu chceme v kontexte popierania britského zasahovania do slovenských volieb venovať pozornosť.
Nezávislá odborná komisia voličov PS
Pripomeňme, že Konšpirátori.sk vznikli v roku 2016 ako projekt spoločnosti Net Success, ktorej väčšinovým majiteľom je Petit Press, vydavateľ denníka Sme. Od roku 2019 sa však transformovali na občianske združenie. Medzi svojimi podporovateľmi uvádzajú rôzne digitálne agentúry, operátorov O2 a Telekom, skupinu Para a tiež veľvyslanectvá Holandska, Veľkej Británie a Spojených štátov amerických.
Projekt sa prezentuje ako verejná databáza stránok s problematickým obsahom a jeho deklarovaným cieľom je zabrániť tomu, aby sa reklama zobrazovala na weboch, ktoré môžu poškodiť reputáciu inzerentov.
Ako autoritu pri overovaní zdrojov Konšpirátorov.sk citujú viaceré mienkotvorné médiá, používa ich tiež vyhľadávač Seznam.cz. Znamená to, že stránky, ktoré Konšpirátori.sk pridali na svoj zoznam, cez tento český vyhľadávač vôbec nenájdete.
Svoju kredibilitu a objektivitu sa projekt snaží podložiť argumentom, že weby hodnotí nezávislá komisia odborníkov podľa vopred určených verejne dostupných pravidiel.
V skutočnosti je však hodnotiaci proces netransparentný a ideologicky predpojatý. Nie je známe, ktorí členovia komisie jednotlivé weby hodnotia (z ich vyjadrení vyplýva, že nie vždy sú zapojení všetci), ani na základe akých podkladov sa hodnotenie uskutočňuje.
Konečné hodnotenie webov nevysvetľujú. Prikladajú len posudok, ku ktorému sa odmietajú kolektívne priznať. S tým, že ide iba o „osobné vyjadrenie konkrétneho člena“.
Členovia komisie pritom neskrývajú svoju zaujatosť. Že projekt od začiatku tvoria ľudia s jasným progresívnym (niekedy ešte aj liberálnym) svetonázorom, je jedna vec. Iný rozmer je straníckosť, teda že viacerí členovia komisie ako Pavol Hardoš, Tomáš Kriššák či Michal Hvorecký v médiách a na sociálnych sieťach aktívne agitujú za Progresívne Slovensko.
Takáto prax porušuje princípy IFCN. Ide o najvýznamnejšie medzinárodne združenie overovateľov faktov, ktoré stanovuje etický kódex pre fact-checkingové organizácie.
Konšpirátori.sk síce nie sú členom IFCN, no pravidlá tohto medzinárodného združenia sú relevantnou inšpiráciou pre všetky organizácie v oblasti overovania informácií.
Kódex IFCN pritom hovorí, že personál fact-checkingovej organizácie sa „nezapája do agitácie ani nezverejňuje svoje názory na politické otázky, ktoré by organizácia mohla overovať takým spôsobom, ktorý by mohol viesť rozumného člena verejnosti k tomu, aby považoval prácu organizácie za zaujatú“.
Prejdime k medzinárodným súvislostiam a finančným väzbám.
Granty na ovplyvňovanie zahraničnej verejnosti
Dostať sa na medzinárodnú úroveň Konšpirátorom.sk zjavne nepomohol ani 25-tisícový grant od amerického ministerstva zahraničných vecí v roku 2020, ktorého účelom bolo „zlepšiť ich fact-checkingové kapacity“.
Toho roku dostali Konšpirátori.sk od amerického rezortu diplomacie ešte jednu 25-tisícovú dotáciu, pričom v roku 2023 im Američania prispeli aj sumou päťtisíc eur.
Podľa stránky americkej vlády boli dva väčšie granty určené na „dosiahnutie cieľov a zámerov zahraničnej politiky USA“ prostredníctvom „informovania a ovplyvňovania zahraničnej verejnosti“.
Konšpirátori.sk ešte v minulosti informovali aj o dvoch „menších“ grantoch od ambasád Veľkej Británie a Holandska. Tie mali poslúžiť na „online workshopy mediálnej gramotnosti pre 150 učiteľov základných a stredných škôl po celom Slovensku“.
Čo prekáža a čo nie
Zverejnené posudky k webom na zozname Konšpirátorov.sk nikto zo zahraničných donorov neschvaľoval. V reakcii na otázku Markeru to napísal Pavol Hardoš a bez problémov mu to veríme.
Pre platených Konšpirátorov.sk doplňme, že v Markeri si nemyslíme, že zahraničné vlády sú hýbateľom Konšpirátorov.sk. Ľudia z hodnotiacej komisie sú dostatočne pravoverní, aby napĺňanie cieľov grantových schém robili spontánne. Túto vlastnosť napokon poznáme už z obdobia pred rokom 1989.
Keby toto združenie upozorňovalo na vyslovene podvodné weby a potvrdené dezinformácie bez ideologického zamerania, ich práca by bola azda aj záslužná. Lenže to nie je ich prípad. Nepravdy v ich posudku sme dopodrobna rozobrali v roku 2023, keď redaktori Markeru boli súčasťou Štandardu.
Odvtedy však Konšpirátori.sk doplnili do posudku výhradu, že Štandard predkladá čitateľom „prokremeľské“ interpretácie vojny na Ukrajine. Napríklad článkami, že vojnu vyprovokovalo aj rozširovanie NATO.
Je to pozoruhodné a treba sa tu pristaviť. Nielen preto, že Konšpirátori.sk dostali za Bidenovej garnitúry peniaze určené na „ovplyvňovanie zahraničnej verejnosti“ a na „dosiahnutie cieľov a zámerov zahraničnej politiky USA“.
Tézu o provokovaní vojny zo strany Západu už dlhodobo systematicky obhajuje americký profesor John Mearsheimer, ktorého predpovede sa pri Ukrajine napĺňali oveľa viac než kohokoľvek iného. Ešte v roku 2014 Mearsheimerov článok o vine Západu zverejnil prestížny magazín Foreign Affairs, nedávno ho v tejto veci citoval New York Times.
Naopak, protichodné hlasy sa opakovane mýlili. Napríklad, keď hovorili, že ruská armáda sa do dvoch týždňov rozloží, ich ekonomika do leta padne, alebo že Rusi budú do konca roka 2022 na počiatočných pozíciách. Všetky tie linky odkazujú na texty, ktoré v tom čase publikoval Štandard. Samozrejme, na adresu týchto vyjadrení nenájdete v posudku Konšpirátorov.sk ani slovo.
Minimálne akademicky by sa mali autori tohto akademického hoaxu (popierajúceho význam rozšírenia NATO ako príčiny vojny na Ukrajine) vysporiadať s tvrdeniami súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa, viceprezidenta JD Vancea či záverov ostatného samitu NATO, kde sa už o Ukrajine ako členovi NATO nehovorí.
Poďme však ďalej, k väčšiemu problému.
Globálny index dezinformátorov
Konšpirátori.sk sú totiž súčasťou širšieho fenoménu, ktorý sa nápadne podobá tomu, čo opísal portál Declassified UK vo svojom článku o britskej a americkej štátnej podpore „protidezinformačným“ projektom.
Jedným z nich je medzinárodná platforma Globálny dezinformačný index (GDI). Podobne ako Konšpirátori.sk, aj GDI zhromažďuje zoznamy „dezinformačných“ webov so zámerom upozorňovať inzerentov, aby im neposkytovali reklamu.
Declassified si všíma, že ani USA, ani Veľká Británia nie sú zahrnuté v definícii GDI „národných štátov motivovaných geopolitickými cieľmi“. Publikácie GDI sú podľa portálu skôr zaujaté v prospech NATO a za dezinformácie označujú „legitímne, aj keď sporné“ tvrdenia, ako napríklad, že „v roku 2014 došlo na Ukrajine k štátnemu prevratu“.
Konšpirátori.sk nie sú členom GDI, patria však do ich ekosystému. Český projekt Nelež, ktorý je súčasťou platformy GDI, využíva Konšpirátorov.sk pri zaraďovaní webov do ich zoznamu.
„Global Disinformation Index poznáme, ale priamo s nimi nespolupracujeme na ničom. Ale robia tiež dáku fajn prácu,“ odpovedal Pavol Hardoš na otázku vzťahu Konšpirátorov.sk ku GDI.
Ako upozornil Declassified, organizácia GDI sa v roku 2023 dostala v USA pod paľbu kritiky pre zostavovanie čiernych zoznamov konzervatívnych publikácií. V snahe odobrať im finančnú podporu potom tieto zoznamy dodávala reklamným spoločnostiam, akou je napríklad Xandr patriaca pod Microsoft.
GDI na zoznamy zaradila dlhoročné vplyvné konzervatívne publikácie vrátane American Conservative, New York Post či britský UnHerd. V prípade posledného menovaného prekážali stĺpčeky Kathleen Stockovej – feministky vyjadrujúcej také „extrémne“ názory ako napríklad, že pohlavie je určené biologicky.
Naopak, vyhranene progresívne médiá ako BuzzFeed News či HuffPost, označili v GDI za najmenej rizikové stránky.
Kto sa pozrie na verejné vyjadrenia Pavla Hardoša a jeho kolegov, pochopí, že takéto postupy považujú za „dáku fajn prácu“. A možno by ich ochotne robili aj bez zahraničných dotácií (aj keď s nimi to teší viac).
A zatiaľ čo toto nálepkovanie ideologických oponentov na Slovensku stále pretrváva, v USA sa už mediálna sféra posúva smerom k otvorenejšej diskusii.
Možno je to údel periférie, ktorej pravými reprezentantmi sú Konšpirátori.sk. A všetci, ktorí ich ešte berú vážne.
A možno je práve na stole príležitosť, aby sme slovenský mediálny priestor od tohto nešváru odkliali.
Šanca tu je. Uvidíme.
Príspevok Nastal čas, aby sme projekt Konšpirátori nebrali vážne je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.
