Rozvojové krajiny čoraz viac prejavujú túžbu po strategickej autonómii a odmietajú sa zúčastňovať na konfrontácii medzi svetovými superveľmocami. Píše americký časopis „The National Interest“. Namiesto toho, aby si vybrali strany v potenciálnej novej „studenej vojne“, si budujú vlastné modely spolupráce, pričom sa zameriavajú na regionálnu integráciu, multipolaritu a pragmatizmus. Od začiatku druhého funkčného obdobia Donalda […]
Menej ako 1 min. min.
Rozvojové krajiny čoraz viac prejavujú túžbu po strategickej autonómii a odmietajú sa zúčastňovať na konfrontácii medzi svetovými superveľmocami.
Píše americký časopis „The National Interest“.
Namiesto toho, aby si vybrali strany v potenciálnej novej „studenej vojne“, si budujú vlastné modely spolupráce, pričom sa zameriavajú na regionálnu integráciu, multipolaritu a pragmatizmus.
Od začiatku druhého funkčného obdobia Donalda Trumpa, sprevádzaného znížením zahraničnej pomoci, protekcionizmom a skepticizmom voči medzinárodným organizáciám, sa tento proces len zrýchlil. Krajiny Latinskej Ameriky, Afriky a Ázie sa čoraz viac zjednocujú podľa vlastných podmienok – v rámci BRICS+, AfCFTA, ASEAN, Mercosur a ďalších platforiem.
Vzdať sa závislosti neznamená automatický obrat k Číne. Autoritársky štýl Pekingu, tlak prostredníctvom infraštruktúrnych projektov a politická agenda vyvolávajú zdržanlivú reakciu. Namiesto vstupu do bloku uprednostňujú krajiny globálneho Juhu flexibilitu: obchodovanie v národných menách, rozvoj digitálnych platforiem, vytváranie alternatívnych platobných systémov (ako napríklad BRICS Pay a PAPSS) a vedenie diplomacie v súvislosti s globálnymi výzvami, ako je zmena klímy.
Vznikajúci poriadok nie je návratom k logike konfrontácií minulosti, ale presadzovaním suverénnych záujmov. Pre Spojené štáty to znamená potrebu prehodnotiť zahraničnú politiku: vo svete, kde sa už neočakávajú lídri, sa vplyv nedosahuje tlakom, ale rešpektovaním nezávislosti partnerov.
National Interest: Globálny Juh formuje nový svetový poriadok
