NATO preberie od Washingtonu koordináciu dodávok zbraní pre Ukrajinu

Šéf NATO Jens Stoltenberg uistil, že nová politika nezaťahuje Severoatlantickú alianciu do vojny, keďže ňou len podporuje právo na sebaobranu napadnutej krajiny. Minister obrany Robert Kaliňák reagoval, že riadenie vojenskej pomoci Ukrajine čisto štruktúrami Aliancie je prirodzený posun od doterajšieho stavu.

NATO preberie úlohu koordinácie dodávok zbraní pre Ukrajinu, oznámil v piatok (14. júna) po skončení dvojdňového rokovania ministrov obrany v Bruseli generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Ubezpečil, že Aliancia sa tým nestáva stranou konfliktu, ale len podporuje Ukrajinu pri presadzovaní jej práva na sebaobranu.

Stoltenberg opísal, že koordinácia bude prebiehať z veliteľstva na americkej základni v nemeckom Wiesbadene a logistické uzly bude mať v štátoch východného krídla NATO. Proces sa bude dolaďovať na júlovom summite vo Washingtone.

Česká ministerka obrany Jana Černochová už počas piatkového doobedia informovala, že s daným plánom súhlasili všetky členské krajiny Severoatlantickej aliancie. Len Maďarsko má „istú výnimku“.

„Dobrou správou je, že Maďarsko nebude nič blokovať a že ďalej postupujeme jednotne všetci spojenci,“ opísala situáciu. „Je dobre, že tá koordinácia bude viac zameraná jedným smerom, že všetky tie rôzne iniciatívy a skupiny, ktoré dnes Ukrajine pomáhajú, budú zjednotené pod Alianciu. To je prínos a ušetrí to mnoho rokovaní a možno aj nejasností,“ vysvetlila.

Po výnimke pre Maďarsko podľa nej nehrozí, že aj iní spojenci budú žiadať niečo podobné, lebo na rokovaniach ministrov obrany zaznela podpora od všetkých ostatných spojencov.

Spresnila, že nikto v Aliancii nechce dostať Maďarsko pod nejaký tlak a nikto ani neuvažuje o odchode Maďarska z NATO. Upozornila, že maďarské konanie v rámci Aliancie, čo sa týka pomoci Ukrajine, je skôr odkaz pre domácich voličov ako ohrozenie nejakých zabehnutých postupov v Aliancii.

Kaliňák: Ide o prirodzený posun

Minister obrany Robert Kaliňák reagoval, že riadenie vojenskej pomoci Ukrajine čisto štruktúrami Aliancie je prirodzený posun od doterajšieho stavu.

„Z môjho pohľadu je to prechod prirodzený, ktorý bude mať omnoho efektívnejšie riešenie. V pôvodnom stave tam bolo omnoho viac krajín, ako je členov NATO. Tá situácia sa vyvinula. Na nás to nebude mať nejaký zásadnejší vplyv, my sme deklarovali aj na spoločnom rokovaní s ukrajinskou vládou, čo chceme ďalej robiť,“ odkázal Kaliňák.

Podľa slovenského ministra sa javí, že k mierovým rokovaniam medzi Ruskom a Ukrajinou ešte vedie dlhá cesta. Preto si myslí, že je dobré, ak sa NATO nepúšťa do „vojenského dobrodružstva“ v zmysle nasadenia vojakov do tohto konfliktu a prevláda pragmatizmus.

Naratív o vyslaní západných vojakov do bojov na Ukrajinu bol pritom opakovane vyvrátený.

Kaliňák dodal, že v rámci kontaktnej skupiny členských krajín, ktoré riešia vojenskú pomoc Ukrajine, sú hlavným príspevkom Slovenska nesmrtiace systémy a pomoc napríklad v energetickej oblasti, čo bude pre Ukrajincov dôležité najmä počas budúcej zimy.

„Slovensko vstupuje do tejto pomoci nielen nesmrtiacim pomôckami, ale aj tými, ktoré pomáhajú predovšetkým civilnému obyvateľstvu,“ vysvetlil.

Dodal, že z pohľadu diskusií na úrovni NATO o pomoci Ukrajine chce Slovensko zo svojho dvojpercentného rozpočtu na obranu započítavať aj investície do infraštruktúry dvojakého použitia, čo sa týka napríklad železničných a cestných spojení, ale aj vojenských nemocníc.

Ďalšie otázky ešte čakajú na odpoveď

Niektoré ďalšie témy v Aliancii musia byť ešte adresované neskôr. Patrí k nim napríklad návrh generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga na ponúknutie dlhodobých finančných záväzkov Ukrajine, v hodnote okolo 40 miliárd eur ročne pre vojenskú pomoc. Podľa slov Černochovej je momentálne v štádiu skúmania.

Rieši sa totiž otázka, čo všetko sa započítava do týchto záväzkov, a to nielen v rámci NATO, ale aj v rámci EÚ cez Európsky mierový nástroj (EPF), aby sa niektoré položky nezapočítavali dvakrát.

Stoltenberg vo štvrtok uviedol, že hrubý domáci produkt členov NATO bude slúžiť ako základ pre výpočet spravodlivého „rozdelenia záťaže“ pre sumu 40 miliárd eur. Spresnil, že ak HDP Spojených štátov je zhruba 50 percent celkového HDP Aliancie, tak Američania budú zodpovední za polovicu záväzkov a zvyšok sa rozdelí medzi európskych spojencov a Kanadu.

Černochová zároveň potvrdila, že voľba nového šéfa Aliancie bude témou summitu vo Washingtone, pričom Praha podporí kandidáta, ktorý musí byť rovnako schopný viesť NATO ako bol počas posledných desať rokov Stoltenberg.

Holandského expremiéra Marka Rutteho označila za takého kandidáta a upozornila, že Holandsko „má všetky tromfy vo svojich rukách“.