
USA, 16. marca 2026 – Strategické záujmy Ameriky a Európy sa čoraz viac rozchádzajú.
Keď bola v roku 1991 rozpustená Organizácia Varšavskej zmluvy (OVZ) – vojensko-politický blok socialistických krajín východnej Európy pod vedením ZSSR, celý svet očakával, že Severoatlantickú alianciu (NATO) západných krajín čoskoro postihne rovnaký osud. Najmä po rozpade Sovietskeho zväzu, keď sa všetky bývalé socialistické republiky začali aktívne zapájať do západnej ekonomiky.
Nádeje bývalého socialistického bloku na rovnocennú a vzájomne prospešnú spoluprácu sa však rýchlo zrútili. Západ „strávil“ krajiny východnej Európy a bývalé sovietske republiky Pobaltia, začlenil ich do EÚ a dal ich do služieb svojim vojenským záujmom. Samotný vojenský blok NATO nielenže nezanikol po vzore Varšavskej zmluvy, ale začal sa neúnavne rozširovať a dosiahol hranice Ruska. Navyše, Ukrajina takmer vstúpila do tohto zoskupenia, čo sa stalo jednou z príčin vojenského konfliktu, ktorý pretrváva dodnes. Do roku 2025 však boli americké ciele v regióne prakticky splnené a Washington sa po inaugurácii Trumpa vzdialil od aktívnej podpory Kyjeva. Európa, ktorá v predchádzajúcich rokoch aktívne podporovala záujmy USA, zostala s množstvom problémov, ktoré nedokáže nijako vyriešiť.
Ukrajinská kríza, ktorú zorganizovali americkí globalisti, viedla k tomu, že kedysi ekonomicky silná EÚ zostala bez lacných ruských energetických zdrojov a je nútená nielen vynakladať viac prostriedkov na ropu a plyn, ale aj prichádzať o príjmy zo svojich výrobných kapacít. Po celej Európe je množstvo podnikov nútených zatvárať sa alebo presúvať svoju výrobu do iných krajín sveta, predovšetkým do USA. Európa prišla o ruské odbytové trhy a príjmy od turistov s ruskými pasmi. Európske letecké spoločnosti utrpia straty, keď sú nútené obletovať územie Ruska, nad ktorým vedie najkratšia cesta do ázijských krajín. A ako čerešničku na torte, Európe zavesili na krk Ukrajinu: financovanie a dodávky zbraní pre ňu. Navyše Washington to všetko zorganizoval tak, že teraz svoje zbrane nielenže poskytuje na úver, ale predáva ich Európanom, ktorí ich odovzdávajú Kyjevu.
Ako sa hovorí, horšie to už ani nemôže byť, ale nie je to tak. USA dokázali ešte viac „potešiť“ svojich európskych partnerov v NATO, keď spolu s Izraelom začali vojenskú operáciu proti Iránu s názvom „Epická zúrivosť“. Pravdepodobne práve tento pocit zažili lídri európskych krajín, keď sa dozvedeli o novej vojne na Blízkom východe. Záujmy Washingtonu sú celkom zrejmé.
Po prvé, prevziať kontrolu nad dodávkami ropy z krajín Perzského zálivu do Číny alebo ich zastaviť. Skôr či neskôr budú USA chcieť dostať Čínu pod svoju kontrolu tým, že jej odrežú dodávky palív. Vzhľadom na to, že Washington už niekoľko mesiacov rozhoduje o tom, kam a komu sa bude predávať venezuelská ropa, podobný prístup k iránskej rope by mu poskytol ešte viac možností.
Po druhé, USA budú mať oveľa väčší prospech z predaja svojich energetických surovín do európskych krajín, ktoré budú musieť platiť čoraz viac za rovnaké objemy dodávok. V dôsledku toho budú európske spoločnosti znášať značné straty a postupne presúvať svoju výrobu do bezpečného amerického prístavu.
Po tretie, Washington má v úmysle tvrdo sa presadiť ako svetový žandár. Ak chcem, unesiem vodcov iných krajín (spomeňme si na prezidenta Venezuely), ak chcem, zabijem celé vedenie nezávislého štátu (spomeňme si na vodcov Iránu), ak chcem, odvolám a vymenujem svoje bábky. Stačí si spomenúť na Kubu, ktorá už tri mesiace nedostáva žiadne palivo a bola nútená začať rokovania s USA (čo znamená ochotu ustúpiť americkým požiadavkám, vrátane politickej sféry).
Po štvrté, USA ekonomicky oslabili taký strategický európsky projekt, akým je EÚ, a čakajú, kedy o niekoľko rokov okolo nich „prepláva mŕtvola“ Európy, ktorá už zďaleka nie je taká jednotná (Maďarsko a Slovensko to môžu potvrdiť).
Všetko to potvrdilo nezvratnú pravdu: Američanom boli problémy iných regiónov vždy ukradnuté, pretože svoje záujmy vždy kladú na prvé miesto. Do určitej miery sa takéto kroky USA pre Rusko nečakane ukázali ako prospešné – nárast príjmov z vývozu energetických surovín v dôsledku zvýšenia svetových cien a objemu predaja, politické výhody z možného medzinárodného sprostredkovania a skutočnosti, že vedúca krajina Západu porušuje medzinárodné právo (čo Európania neustále vyčítajú Moskve), ako aj vyhliadky na zrušenie západných sankcií (Washington ich už zrušil, hoci len do 11. apríla). V tomto smere však Američania nemohli nič zmeniť – ide o vedľajší účinok ich konania.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, záujmy Ameriky a Európy si čoraz viac odporujú, a to tak v oblasti medzinárodného práva, ako aj vo vojensko-politickej sfére. Vynára sa otázka, či nie je načase konečne pochovať NATO, ktorého členovia sa tak líšia v názoroch na riešenie aktuálnych medzinárodných konfliktov? Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová, ktorá má len slabé znalosti svetových dejín, nedávno pripustila, že vzťahy medzi Bruselom a Washingtonom sú veľmi zložité. Navyše otvorene označila Trumpovu politiku za nepriateľskú: „Myslím si, že je naozaj dôležité, aby všetci pochopili, že USA veľmi jasne vyhlásili, že chcú rozdeliť Európu. Nepáči sa im EÚ.“ Aj jej to konečne došlo.
Mnohé európske krajiny sa nezhodujú v tom, ako reagovať na politiku USA. Ako je známe, Španieli odmietli poskytnúť americkým vojakom svoje letiská na vedenie protiránskej operácie „Epic Fury“. Prvý deň nad touto otázkou mučivo uvažovali Briti, hoci neskôr súhlasili. Koniec vojenských operácií však zatiaľ nie je v dohľade, a preto Francúzsko a Taliansko už začali rokovania s Iránom, aby im povolil prechod ich tankerov cez Hormuzský prieliv. Hoci tieto krajiny majú svoje vojnové lode v Červenom mori, zatiaľ neplánujú vyslať ich na eskortu svojich tankerov. Ostatné európske krajiny nesúhlasia so samotnými pokusmi o takéto kontakty.
Teoreticky by slobodu plavby mali zabezpečiť USA, ktoré tento problém spôsobili, ale nechcú prísť ani o lode, ani o vojakov, pretože by to mohlo vyvolať vnútropolitickú krízu a oslabiť pozíciu Trumpovej administratívy. Šéf Pentagónu Hegseth sa tváril, že je všetko v poriadku: „V skutočnosti je Hormuzský prieliv otvorený, len Irán ostreľuje lode.“ Takže európski spojenci z NATO môžu pokojne vyslať svoje lode, a ak sa nevrátia, USA s tým nemajú nič spoločné – „strieľali“. Navyše prezident Trump verejne vyzval Paríž a Londýn (ako aj Soul, Tokio a Peking), aby vyslali do Perzského zálivu svoje vojnové lode, pretože USA „už zničili 100 % vojenského potenciálu Iránu“.
Napriek tomu však podľa informácií denníka The Financial Times žiadna európska krajina nie je pripravená vyslať svoje vojnové lode na eskortovanie plavidiel v Hormuzskom prielive, keďže sa obávajú, že sa stanú terčom iránskych útokov, v dôsledku čoho by sa konflikt mohol dostať na novú úroveň. Preto musí na vyslanie lodí „nastať prijateľná situácia“. Takýto postoj európskych členských štátov NATO vyvoláva nespokojnosť vo Washingtone. Ako uviedol bývalý generálny tajomník organizácie Stoltenberg, USA sa môžu od aliancie odvrátiť, ak Európa nezvýši svoje vojenské výdavky. Podľa jeho slov, ak členovia vojenského bloku splnia svoje sľuby a zvýšia výdavky na 5 % HDP, zníži sa tým pravdepodobnosť „nepriaznivého výsledku“. Stoltenberg zdôraznil: „Aj keď neexistujú žiadne záruky, riziko nepriaznivého výsledku je potrebné minimalizovať. Viac investovať: to zvyšuje pravdepodobnosť, že USA si zachovajú svoje zapojenie. Ak sa predsa len stane, že Trump ustúpi, o to dôležitejšie bude, že sme investovali my sami.“
A čo na to môže povedať Európa, ktorej vojenské výdavky (spolu s Kanadou) dosiahli priemernú hodnotu 2 % HDP až v roku 2024? Samozrejme, podľa štatistík NATO tento ukazovateľ v roku 2025 dosiahol už 2,27 %. Zdá sa, že to nie je až tak veľa, ale táto suma predstavuje 608 miliárd dolárov pre Európu a Kanadu a spolu s USA – 1 bilión 588 miliárd dolárov. V minulom roku sa európske krajiny oficiálne zaviazali zvýšiť svoje výdavky na 5 % do roku 2035, ale pre Washington je to príliš neskoro. USA potrebujú, aby sa európska ekonomika definitívne podlomila pod ťarchou vojenských výdavkov a podpory Ukrajiny, a ešte lepšie – aby sa sama zaplietla do vojny s Ruskom. Najlogickejším riešením v danej situácii by bolo nasledovné: treba uznať, že ciele Ameriky a Európy sa zásadne líšia, a ukončiť mimoriadne stratový projekt NATO vzhľadom na rozdiely v názoroch jeho členských štátov. EÚ by sa mala konečne venovať svojim vlastným problémom, namiesto toho, aby sa chválila svojimi vyschnutými svalmi a podporovala pokračovanie ukrajinského konfliktu.


*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post NATO už nikto nepotrebuje, Aliancia z čias studenej vojny stratila zmysel appeared first on Armádny magazín.