Návrat uhlia sa nekoná, Nemecko vyplo 15 uhoľných elektrární

Nemecko cez Veľkú noc odstavilo 15 uhoľných elektrární, aby splnilo svoje ciele v oblasti klímy. Nenaplnili sa tak predpovede, že vypnutie jadrových elektrární a energetická kríza znamenajú pre krajinu návrat k znečisťujúcemu uhliu.

Definitívne odstavenie siedmich hnedouhoľných a ôsmich menších blokov čiernouhoľných elektrární s kombinovanou kapacitou 4,4 gigawattov počas veľkonočných sviatkov neohrozí bezpečnosť dodávok energie v Nemecku, uviedol minister hospodárstva Robert Habeck.

Nemecko má v úmysle do roku 2030 postupne vyradiť všetky uhoľné elektrárne. V dôsledku energetickej krízy a vojny na Ukrajine ich však niekoľko vláda počas posledných dvoch rokov ponechala v sieti, aby zabezpečila dodávky elektriny.

Mali tiež slúžiť ako preventívne opatrenie proti vysokým cenám energií. Ceny elektriny a plynu posledný rok výrazne klesli a zároveň Nemecko rapídne navyšovalo kapacitu obnoviteľných zdrojov. Vláda sa preto rozhodla, že uhoľné elektrárne definitívne odstaví. Podľa Habecka sú teraz nadbytočné a neekonomicke, keďže väčšina elektriny pochádza z obnoviteľných zdrojov a z lacnejšieho dovozu.

Podiel energie z uhoľných elektrární zaznamenal v roku 2023 výrazný medziročný pokles z 33,2 percenta na 26,1 percenta v roku 2022. Uhlie je však stále druhým najdôležitejším zdrojom energie v Nemecku na výrobu elektriny.

Nenahradilo jadro

Nemecko aj napriek energetickej kríze zatvorilo v roku 2023 svoje posledné jadrové elektrárne. Kritici predpovedali, že sa krajina vráti k uhliu, aby kompenzovala prerušenie dodávok zemného plynu z Ruska.

Tieto obavy sa nakoniec nepotvrdili.

Namiesto toho Nemecko zaznamenalo rekordný výkon obnoviteľnej energie, najnižšiu spotrebu uhlia za posledných 60 rokov, celkový pokles cien energií a výrazný pokles emisií.

Zástupcovia priemyslu varujú, že vypnutie jadrových elektrární bude mať stále vplyv na cenu elektriny. Mnohé európske krajiny zároveň plánujú rozvíjať nové jadrové zdroje, čo naznačuje, že nemecký prístup nemá veľa nasledovníkov.

Ešte kým sa Nemecko rozhodlo vypnúť jadrové elektrárne, ich podiel na výrobe elektriny sa v predchádzajúcich rokoch výrazne znížil. V roku 1995 sa jadrové elektrárne podieľali takmer 30 percentami na energetickom mixe krajiny. Do roku 2022 ich podiel klesol na zhruba šesť percent. Podiel obnoviteľných zdrojov energie vzrástol v rovnakom období z približne 5 na viac ako 46 percent a v roku 2023 dosiahol viac ako 50 percent.

Dovoz z Francúzska a Škandinávie

Prvýkrát po mnohých rokoch sa Nemecko stalo čistým dovozcom elektriny v roku 2023. Obchodná bilancia elektriny sa v tom istom období zmenila z 21 terrawatthodín (TWh) vývozu na 21 TWh dovozu.

Podľa združenia energetického priemyslu BDEW je bilancia dovozu Nemecka znakom fungujúceho vnútorného trhu s elektrinou v EÚ. V posledných mesiacoch bolo lacnejšie vyrábať elektrinu v zahraničí a nahradiť tak domácu fosílnu energiu.

Nižšie ceny elektriny na európskych veľkoobchodných trhoch, poháňané vysokým výkonom obnoviteľných zdrojov z Álp po Škandináviu, najmä počas leta 2023, znamenali, že im nemecké uhoľné elektrárne nemohli cenovo konkurovať. Priestor pre vývoz nemeckej elektriny obmedzilo aj opätovné zapojenie viacerých francúzskych jadrových zdrojov, ktoré boli vypnuté pre údržby.

Predajcovia elektriny sa preto namiesto drahšej domácej výroby rozhodli pre dovoz. Štvrtinu doviezlo Nemecko z Francúzska, väčšina dovozenej elektriny však pochádza zo Škandinávie bohatej na obnoviteľné zdroje.