
Slovenská ekonomika v roku 2026 mierne zrýchli, hoci zahraničné prostredie ostáva neisté. V roku 2025 rast hospodárstva medziročne spomaľuje na 0,8 %, a to najmä vplyvom zavedenia amerických ciel a oslabenia rastu zahraničných partnerov. Na budúci rok sa už prejaví mierne oživenie zahraničného dopytu podporené čerpaním investičných zdrojov z Plánu obnovy. Hoci domáci dopyt bude naopak zaostávať, rast HDP by mal dosiahnuť 1,3 %. Vyššiemu rastu ekonomiky bráni aj stav na trhu práce, ktorý narazí na limity dostupnej domácej pracovnej sily, len čiastočne kompenzovanej príchodom zahraničných pracovníkov. Inflácia dočasne stúpne nad 4 %, no efekt na spotrebiteľa stlmí energopomoc vo forme príspevkov vlády.
Napriek spomaleniu očakávaného výkonu ekonomiky a iným geopolitickým výzvam pripravila vláda ďalší rozsiahly konsolidačný balík s cieľom znížiť deficit hospodárenia blízko k 4 % HDP. Šok v reálnej ekonomike spôsobený najmä americkými clami a nižším externým dopytom sa premietol do výpadku príjmov už v aktuálnom roku. Spolu s ďalšími externými faktormi akými sú najmä nárast obranných a úrokových nákladov sa efekt doteraz prijatej konsolidácie ešte v tomto roku naplno neprejavil. V súlade s cieľom postupného znižovania deficitu vláda pripravila ďalšie ozdravné opatrenia. To súčasne vytvára aj zdroje krytia pre priority najmä v oblasti školstva a zdravotníctva. Predstavením konsolidačných opatrení vláda súčasne reaguje na požiadavku procedúry nadmerného deficitu predstaviť opatrenia na dodržanie trajektórie výdavkov a znižovanie schodku hospodárenia. Konsolidačné opatrenia predstavujú nielen nevyhnutný krok pre zachovanie dôvery na finančných trhoch, ale aj na získanie dostatočného priestoru na zvládanie budúcich kríz, či výziev ako je starnutie slovenskej populácie.
Budúcoročná konsolidácia sa uskutoční na oboch stranách rozpočtu. Objemovo najväčšie úpravy na príjmovej strane sa týkajú zvýšenia zdravotného odvodu pre zamestnancov, eliminovania odvodových prázdnin a zvýšenia odvodov pre živnostníkov. Príjmy podporí aj zvýšenie progresivity zdanenia vyššie príjmových jednotlivcov. V súlade s medzinárodnými odporúčaniami dochádza tiež k zdaneniu negatívnych externalít, ako sú vyššie zdanenie hazardu, či úhrad z ťažby primárnych materiálov. Vláda pokračuje aj v realizácii opatrení na boj proti daňovým únikom a obmedzovaní daňovej optimalizácie. Ekonomickú aktivitu podporí aj zrušenie troch dní pracovného pokoja a čiastočné zrušenie zákazu maloobchodného predaja. Šetrenie na výdavkovej časti zahŕňa zníženie mzdovej obálky, najmä zmrazenie platov vo verejnej správe, redukcia výdavkov na prevádzku ministerstiev a úradov a samospráv. Dodatočné úspory prinesú zmeny v sociálnych transferoch ako zastavenie valorizácie 13. dôchodkov, krátenie vyplácania dávok v nezamestnanosti a sprísnenie vyplácania dávok za práceneschopnosti.
V ďalších rokoch vláda naďalej plánuje pokles schodku k 3 % HDP do roku 2028 a vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu. Plán pokračovať v ozdravovaní verejných financií v rokoch 2027 a 2028 by mal postupne znížiť deficit k hranici 3 % HDP, čo by zastabilizovalo aktuálne rastúci hrubý dlh verejnej správy na úrovni okolo 64 % HDP. Táto stratégia si vyžiada ďalšie opatrenia za 1,5 % HDP v roku 2027.
Deficit verejnej správy v % HDP
Zdroj: MF SR
Hrubý dlh verejnej správy v % HDP
Zdroj: MF SR
Návrh rozpočtového plánu Slovenskej republiky na rok 2026 bol schválený vládou 15.10.2025. Vychádza z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028. Rozpočtový plán je založený na septembrovej prognóze Výborov pre makroekonomické a daňové prognózy.
Čo je Návrh rozpočtového plánu?
Návrh rozpočtového plánu (z angl. „Draft budgetary plan“) je rozpočtový dokument prezentujúci vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte, ktoré krajiny eurozóny povinne predkladajú každoročne Európskej komisii. Je súčasťou nových požiadaviek vyplývajúcich z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (súčasť tzv. Two-Packu) schválenom v máji 2013. Nariadenie má za cieľ dosiahnuť lepšiu koordináciu rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík, zohľadňujúc reformované pravidlá Paktu stability a rastu a stratégie Európa 2020.
Príspevok Návrh rozpočtového plánu SR na rok 2026 je zobrazený ako prvý na Inštitút finančnej politiky.
