Nemci prišli za lacnou silou a obsadili šuriansku ikonu socializmu. Teraz sa sami posielajú do konkurzu

Šurany boli viac ako storočie známe ako bašta slovenského cukrovarníctva. Disponovali najstarším cukrovarom v strednej Európe z roku 1854. Ikona však roky upadala a definitívne skončila na prelome milénií. 

Podobný osud stretol aj ďalšie známe prevádzky zamestnávajúce tisícky ľudí. Reč je o výrobcovi textilných strojov Elitex či o sesterskej fabrike zlatomoraveckého Calexu, ktorý tam zas produkoval mrazničky. Po obidvoch hráčoch v meste však krátko po páde socializmu zostali len prázdne haly.

Práve do nich sa pre lacnú pracovnú silu už v roku 1993 rozhodla premiestniť časť svojej produkcie z Nemecka tamojšia strojárska spoločnosť Lindenmaier, zameraná na výrobu súčiastok do motorov, prevodoviek či podvozkov pre automotive segment.

Lindenmaier bol v meste prvou lastovičkou a závanom zahraničných investícií, podľa vzoru ktorého v nasledujúcich rokoch do tých istých priestorov prichádzali ďalší investori z Južnej Kórey, Talianska či Holandska.

Uplynulo pár rokov a spoločnosť si opäť dokázala pripísať prvenstvo. Bola prvým investorom, ktorý sa po roku 1989 odhodlal v meste postaviť novú fabriku na zelenej lúke. 

Celkovo na ňu v roku 2007 vynaložil 220 miliónov slovenských korún, v prepočte viac ako sedem miliónov eur, a zamestnal 250 ľudí. 

Fabrika je tak pevnou súčasťou Šurian už viac ako tri dekády. Otázne je však dokedy. Spoločnosť sa momentálne najnovšie sama posiela do konkurzu. 

Hľadajú vraj nového partnera