Víťazom predčasných volieb do nemeckého Spolkového snemu sa podľa posledného prieskumu agentúry INSA pred nedeľným hlasovaním stane konzervatívna únia CDU/CSU s 29,5 percenta hlasov. Sociálna demokracia (SPD) súčasného kancelára Olafa Scholza získa hlasov zhruba polovicu, teda 15 percent. Druhou najsilnejšou stranou sa tak stane Alternatíva pre Nemecko (AfD) označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú […]
3 min.
Víťazom predčasných volieb do nemeckého Spolkového snemu sa podľa posledného prieskumu agentúry INSA pred nedeľným hlasovaním stane konzervatívna únia CDU/CSU s 29,5 percenta hlasov. Sociálna demokracia (SPD) súčasného kancelára Olafa Scholza získa hlasov zhruba polovicu, teda 15 percent.
Druhou najsilnejšou stranou sa tak stane Alternatíva pre Nemecko (AfD) označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu. Budúca podoba vládnej koalície bude závisieť od toho, či sa do snemu dostanú menšie strany.
Konzervatívnej únii CDU/CSU, ktorú do volieb vedie Friedrich Merz, predpovedajú víťazstvá vo voľbách všetky prieskumy z posledných mesiacov, v posledných týždňoch sa stabilne držala okolo 30 percent. AfD dostane podľa prieskumu 21 percent hlasov, zdvojnásobila by tak zisk z posledných volieb v roku 2021. Na treťom mieste by mali skončiť Scholzovi sociálni demokrati, na štvrtom s 12,5 percentami strana Zelených.
Ľavica, ktorá má korene v Zjednotenej robotníckej strane (SED), ktorá vládla ako štátostrana Nemeckej demokratickej republike, by získala 7,5 percenta hlasov. Ešte v závere minulého roka sa pritom držala pod päťpercentnou hranicou a mnoho komentátorov ju už ako parlamentnú stranu odpisovalo. Súviselo to s vývojom po odštiepení skupiny okolo výraznej ľavicovej političky Sahry Wagenknechtovej, ktorá založila stranu Spojenectva Sahry Wagenknechtovej (BSW), s ktorou uspela v minuloročných voľbách do Európskeho parlamentu a snemov troch východonemeckých spolkových krajín.
BSW má teraz v prieskume agentúry INSA presne päť percent. Na tom, či sa dostane do Spolkového snemu, pritom značne záleží, aké možnosti bude mať CDU/CSU pri zostavovaní vlády po voľbách. Ak sa BSW do parlamentu nedostane, mohla by vzniknúť vláda takzvanej veľkej koalície, teda CDU/CSU a SPD. Ak sa cez päťpercentnú hranicu prehupne, museli by konzervatívci a sociálni demokrati pribrať do koalície ešte ďalšieho partnera, s najväčšou pravdepodobnosťou Zelených. Vznikla by tak prvýkrát vláda takzvanej kenskej koalície.
V Nemecku sa tradične vládnym koalíciám priraďujú názvy podľa farieb, ktorými sa prezentujú jednotliví členovia. Minulá vláda bola semaforová podľa červenej, žltej a zelenej, ktoré sú spojené s SPD, slobodnými demokratmi (FDP) a stranou Zelených. Kenská koalícia sa odvoláva na farby vlajky tejto africkej krajiny.
V poslednom prieskume zverejnenom pred voľbami zostala pred bránami Spolkového snemu so 4,5 percentami Slobodná demokratická strana (FDP), ktorá bola do minulého novembra súčasťou vlády s SPD a zelenými. Kabinet sa rozpadol kvôli hlbokým nezhodám ohľadom hospodárskej a finančnej politiky. Niektorí analytici však upozorňujú, že prieskumy FDP obvykle o pol až celý percentuálny bod podceňujú. Keby sa nakoniec teda liberáli do parlamentu predsa len dostali, mohla by vzniknúť aj vláda takzvanej nemeckej koalície, teda spolupráca CDU/CSU, SPD a FDP. Ich tradičné farby spoločne tvoria nemeckú vlajku.
Volebné miestnosti sa v nedeľu otvoria o 8:00 a uzavrú o 18:00. Krátko potom budú zverejnené prvé prognózy výsledku. Kvôli volebnému systému, v ktorom má každý volič dva hlasy, a takzvanej základnej mandátnej klauzule, ktorá umožňuje, aby sa dostali do snemu aj strany s menej ako piatimi percentami hlasov, nemusí byť hneď jasné, aké presne budú pomery v novom parlamente.
