Nemecko musí reformovať prísne pravidlá, ktoré obmedzujú pôžičky, aby podporilo výdavky v kľúčových oblastiach. Inak hrozí najväčšej európskej ekonomike stagnácia. Uviedla to v stredu vplyvná skupina expertov, píše agentúra AFP. Vládna rada ekonomických expertov je tiež ďalším orgánom, ktorý znížil svoju prognózu pre nemeckú ekonomiku. Teraz očakáva, že jej výkon tento rok klesne o 0,1 percenta namiesto mierneho […]
Menej ako 1 min. min.
Nemecko musí reformovať prísne pravidlá, ktoré obmedzujú pôžičky, aby podporilo výdavky v kľúčových oblastiach. Inak hrozí najväčšej európskej ekonomike stagnácia. Uviedla to v stredu vplyvná skupina expertov, píše agentúra AFP.
Vládna rada ekonomických expertov je tiež ďalším orgánom, ktorý znížil svoju prognózu pre nemeckú ekonomiku. Teraz očakáva, že jej výkon tento rok klesne o 0,1 percenta namiesto mierneho rastu v predchádzajúcej predikcii.
Tretia najväčšia svetová ekonomika bojuje s protivetrom, od spomalenia výroby až po slabý dopyt po jej kľúčovom exporte a už druhý rok po sebe jej výkon klesne.
„Podľa medzinárodných štandardov Nemecko ekonomicky výrazne zaostáva,“ uviedla päťčlenná rada vo svojej výročnej správe a zdôraznila, že krajinu stále viac brzdia „štrukturálne problémy“.
Nezávislá skupina ekonómov, ktorá radí vláde, skonštatovala tiež, že roky nedostatočného investovania do kľúčových oblastí, ako je infraštruktúra, vzdelávanie a obrana, sú ústredným prvkom problémov Nemecka.
Komentáre expertov odrážajú časté sťažnosti v Nemecku: od zlého stavu železníc až po zanedbaný stav ozbrojených síl a pokles nemeckých škôl v medzinárodných rebríčkoch. Verejné výdavky na posilnenie budúcich vyhliadok nemeckej ekonomiky boli roky príliš nízke, najmä v porovnaní so zvyškom Európy, uviedli odborníci.
Vyzvali preto na reformu tzv. dlhovej brzdy, ktorá je zakotvená v ústave krajiny a bráni štátu požičiavať si viac ako 0,35 percenta ročného hrubého domáceho produktu na pokrytie štrukturálneho deficitu.
Tieto prísne pravidlá boli stredobodom sporu o rozpočte, ktorý viedol minulý týždeň ku kolapsu koaličnej vlády kancelára Olafa Scholza. Medzi propodnikateľskými slobodnými demokratmi, zúrivými obhajcami dlhovej brzdy a Scholzovou stranou SPD a Zelenými boli ostré rozdiely v otázke uvoľnenia dlhových pravidiel.
Rada expertov navrhla zmiernenie pravidiel, ktoré by štátu umožnili požičať si až 0,5 percenta HDP, ak verejný dlh zostane pod úrovňou 90 percent HDP. Ak dlh klesne pod 60 percent HDP, výška nových pôžičiek by mohla vzrásť až na jedno percento HDP.
Súčasné pravidlá sú zamerané na to, aby zabránili zaťaženiu budúcich generácií vysokými dlhmi, ale v konečnom dôsledku môžu byť „zaťažené nedostatočnými výdavkami zameranými na budúcnosť“, varoval člen rady Achim Truger. „Dlhová brzda nezabezpečuje správnu prioritu výdavkov do budúcnosti,“ dodal.
