Americký prezident Donald Trump dúfa, že jeho colná politika najmä prinúti americkú technologickú spoločnosť Apple vyrábať iPhony v Spojených štátoch. Napriek tomu, že Trump postupne zaťažil dovoz z Číny 145-percentnými clami, je presun výroby nepravdepodobný, píše agentúra AP. USA dnes navyše zaradili smartfóny do tovaru, ktorého sa nová vlna dovozných prirážok netýka. Čína hrá s […]
Menej ako 1 min. min.
Americký prezident Donald Trump dúfa, že jeho colná politika najmä prinúti americkú technologickú spoločnosť Apple vyrábať iPhony v Spojených štátoch. Napriek tomu, že Trump postupne zaťažil dovoz z Číny 145-percentnými clami, je presun výroby nepravdepodobný, píše agentúra AP. USA dnes navyše zaradili smartfóny do tovaru, ktorého sa nová vlna dovozných prirážok netýka.
Apple v Číne vyrába väčšinu iPhonov od uvedenia prvého modelu na trh pred 18 rokmi. Medzi prekážky, ktoré bránia Applu v presune výroby do materskej krajiny, patrí zložitý dodávateľský reťazec, ktorý začal v Číne budovať v 90. rokoch. Vybudovanie nových fabrík v USA by trvalo niekoľko rokov a stálo by miliardy dolárov, poukazuje AP.
Firma by navyše potom čelila ekonomickým silám, ktoré by mohli cenu smartfónu strojnásobiť, čo by mohlo výrazne poškodiť predaj tohto kľúčového produktu.
Obrovské zdraženie
„Myšlienka výroby iPhonov v USA je neuskutočniteľná,“ uviedol Dan Ives, analytik spoločnosti Wedbush Securities. Podľa AP tým vyjadruje názor, ktorý je výrazne rozšírený v investičnej komunite, ktorá sleduje každý krok Applu. Podľa Ivesa by sa aktuálne cena na americkom trhu tisíc dolárov za iPhone vyrobený v Číne alebo Indii v prípade presunu výroby do USA vyšplhala na viac ako 3-tisíc dolárov.
Presun výroby do USA by navyše podľa analytika zrejme nebolo možné dokončiť pred rokom 2028.
Apple na žiadosť AP o komentár nereagoval. Spoločnosť z kalifornského Cupertina zatiaľ verejne nekomentovala svoju prípadnú reakciu na Trumpove clá voči Číne. Téma sa ale môže objaviť 1. mája vo štvrťročnom konferenčnom hovore generálneho riaditeľa Applu Tima Cooka, ktorý bude odpovedať na otázky investorov a preberať finančné výsledky a stratégiu spoločnosti.
A niet pochýb o tom, že čínske clá budú horúcou témou, vzhľadom na to, že od 2. apríla, kedy ich Trump začal zvyšovať, prudko klesla cena akcií Applu a trhová hodnota spoločnosti sa znížila približne o 500 miliárd dolárov.
USA dnes oznámili, že niektoré elektronické tovary vrátane chytrých telefónov z dodatočných ciel vynímajú, čo podľa AP môže potešiť vedľa zákazníkov v USA hlavne práve firmy ako je Apple.
Pokiaľ by clá vydržali, všeobecne sa očakávalo, že by Apple nakoniec zvýšil ceny iPhonov a ďalších populárnych produktov, pretože dodávateľský reťazec spoločností zo Silicon Valley je prevažne sústredený v Číne, Indii a na ďalších ázijských krajinách, ktoré sa ocitli v krížovej paľbe eskalujúcej obchodnej vojny.
Hlavnou otázkou bolo, ako dlho bude Apple ochotný držať existujúce ceny, než by sa clá prejavili na ziskových maržiach spoločnosti a než budú musieť časť záťaže prevziať spotrebitelia.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo mal Apple priestor na udržanie súčasných cien iPhonov aj po oznámení ciel na čínsky dovoz, sú obrovské ziskové marže z príjmov z predplatného a ďalších služieb spojených s produktmi firmy, uviedol analytik spoločnosti Forrester Research Dipanjan Chatterjee.
Divízia, ktorá v poslednom finančnom roku Applu zarobila 96 miliárd dolárov, bola už pred dnešným oznámením o nepreclievaní telefónov Trumpovými clami nedotknutá.
„Apple môže absorbovať časť nárastu nákladov spôsobeného clami bez toho, aby to malo významný finančný dopad, aspoň v krátkodobom horizonte,“ uviedol Chatterjee.
Investície v USA
Spoločnosť sa vo februári pokúsila Trumpa uchlácholiť oznámením plánov minúť v USA 500 miliárd dolárov a zamestnať tu do roku 2028 20-tisíc ľudí, nič z toho však nebolo spojené s tuzemskou výrobou iPhonu. Namiesto toho sa Apple zaviazal financovať v texaskom Houstone dátové centrum pre počítačové servery poháňajúce umelú inteligenciu.
Keď sa tento týždeň tlačovej hovorkyne Bieleho domu Karoline Leavittovej opýtali, či Trump verí, že Apple chce vyrábať iPhony v USA, poukázala na investičný prísľub Applu ako na dôkaz, že si spoločnosť myslí, že by sa to mohlo podariť. „Keby si Apple nemyslel, že to Spojené štáty zvládnu, pravdepodobne by sem nevložil taký veľký balík peňazí,“ povedala.
Americký minister obchodu Howard Lutnick vo svojom vystúpení 6. apríla v spravodajskom programe CBS tiež predpovedal, že clá si vynútia zmenu výroby. „Armáda miliónov a miliónov ľudí, ktorí skrutkujú malé skrutky, aby vyrobili iPhone, to sa vráti do Ameriky,“ povedal Lutnick.
Na konferencii v Číne v roku 2017 však Cook vyjadril pochybnosti, či je v USA dostatok pracovníkov s odbornými zručnosťami potrebnými na vykonávanie namáhavej a zdĺhavej práce, o ktorej Lutnick hovoril.
„V Spojených štátoch by ste mohli usporiadať stretnutie strojných inžinierov a nie som si istý, či by sme dokázali zaplniť miestnosť,“ povedal Cook. „V Číne by ste mohli zaplniť niekoľko futbalových ihrísk.“
Medzinárodná montovňa
Trump sa aj v prvom prezidentskom období bezvýsledne pokúšal tlačiť na Apple, aby presunul výrobu iPhonov do USA. Administratíva však nakoniec iPhone z ciel, ktoré vtedy na Čínu uvalil, vyňala – teda v čase, keď Apple oznámil záväzok investovať v USA 350 miliárd dolárov.
Trumpove clá na Čínu z prvého obdobia tiež prinútili Apple začať proces, ktorý viedol k tomu, že niektoré jeho súčasné iPhony sa vyrábajú v Indii a niektoré ďalšie produkty vo Vietname.
Cook vzal prezidenta v roku 2019 na prehliadku texaského závodu, kde Apple od roku 2013 montuje časť počítačov Mac. Krátko po skončení prehliadky si Trump pripísal zásluhy za továreň, ktorú Apple otvoril v čase, keď bol prezidentom Barack Obama.
„Dnes som otvoril veľký výrobný závod spoločnosti Apple v Texase, ktorý prinesie späť do Ameriky vysoko platené pracovné miesta,“ napísal Trump 19. novembra 2019.
